FACKA KULTÚRNEJ VEREJNOSTI

Hanebné rozhodnutie magistrátu hlavného mesta Slovenska nepovoliť uloženie pozostatkov nebohého spisovateľa a národovca Drahoslava Machalu v časti cintorína Slávičie údolie pre významné osobnosti Slovenska je hrubou urážkou slovenskej kultúrnej verejnosti. A ten, kto o tom na poslednú chvíľu rozhodol, je obyčajný odroň. Odôvodnenie magistrátu, že „žiadosť nespĺňala zásady pochovávania na bratislavských pohrebiskách v častiach vyhradených pre významné osobnosti“, nie je ničím podložené, pretože nijaké zásady neexistujú. Zato vo vedomí niektorých ľudí tlie politická pomsta až za hrob vlastencovi, ktorý bojoval za slovenskú štátnosť a svojou spisovateľskou tvorbou, publicistickou a organizátorskou činnosťou prebúdzal v národe hrdosť na jeho históriu. Bratislavský primátor Ivo Nesrovnal, v ktorého kompetencii je prijímať rozhodnutia v podobných veciach, sa zachoval ako prízemný tvor s biľagom nekultúrneho človeka. V priestore cintorína pre významné osobnosti sa totiž nachádza zo desať hrobov s menami kultúrnej verejnosti neznámych nebožtíkov. Podľa akých zásad sa teda na Slávičom údolí v Bratislave pochováva? Podľa nepísaných zásad novodobej spoločenskej smotánky, alebo podľa politickej orientácie vedenia magistrátu? Spomienky na Drahoslava Machalu sa grobianske správanie súčasného primátora Bratislavy nijako nedotkne. Jeho telo bude spočívať na Martinskom cintoríne medzi poprednými osobnosťami slovenského národa, medzi seberovnými, ktorí sa o svoj národ zaslúžili vrchovatou mierou.