AFGÁNSKY HLAVYBÔĽ USA

Vojna v Afganistane sa stala najdlhšou v dejinách Spojených štátov. Začala sa v októbri 2001 bez vyhlásenia, ale nemala ani premyslený koncepčný či strategický zámer. Bola neadekvátnou až zúfalou odpoveďou Washingtonu na 11. september 2001. Najsilnejšia (najmodernejšia i najmobilnejšia) vojenská mašinéria súčasného sveta musela niečo podniknúť, aby ukázala, že sa nenechá zastrašiť. Útoky na USA odhalili, že na takéto situácie nie sú pripravené a bezprostredná reakcia ich mohutného bezpečnostného systému bola rozpačitá.

Väčšina sveta bolo šokovaná z toho, čo sa stalo. Výsledkom bola spontánna a takmer bezpodmienečná podpora USA (ktorá odvtedy už len klesá). Prvýkrát sa aktivoval aj „gumový“ článok 5 Severoatlantickej zmluvy – aj keď asi nikto z politikov ani generálov NATO nevedel, na čo to je. Ukázala sa však „rozhodnosť a jednota“ paktu.

V tejto atmosfére sa zneužila jedna zo scestných ideí Bushovej doktríny, podľa ktorej USA nebudú rozlišovať medzi teroristickými organizáciami a štátmi či vládami, ktoré ich podporujú. Ináč povedané, medzinárodné právo sem – medzinárodné právo tam, my môžeme zaútočiť na toho, koho z takéhoto niečoho obviníme.

Priveľa paradoxov

A tak sa v rýchlosti rozhodlo o útoku na Afganistan, lebo režim Talibanu poskytol jeho územie pre al-Káidu, ktorá bola obvinená z uskutočnenia útokov 11. septembra. Po tom, ako Taliban nebol schopný splniť požiadavky USA vo veci al-Káidy, nariadil George Bush ml. bombardovať Afganistan. K akcii porušujúcej medzinárodné právo sa pripojila aj Veľká Británia.

V októbri sa teda začína už devätnásty rok vojny USA v Afganistane, do ktorej sa zapojilo aj NATO. Na vojne sa nakoniec zúčastnilo v rámci misie OSN ISAF (International Security Assistance Force – Medzinárodné bezpečnostné a pomocné sily) vyše 50 štátov. Od januára 2015 pôsobí v Afganistane operácia NATO Rozhodná podpora (Resolute Support) odobrená OSN. Na webovej stránke operácie sa uvádza, že v súčasnosti je do nej zapojených okolo 17-tisíc vojakov z 39 štátov (z nich 33 zo Slovenska).

Nebudeme rozoberať, aký bol vývoj vojny, ktorá spôsobila starosti už trom prezidentom USA. Iste by to bolo zaujímavé, lebo je v nej priveľa paradoxov. Poukážeme len na najväčší, ktorým je, že Taliban bol za silnej podpory domácich síl zbavený moci už koncom roka 2001. Dnes však, po takmer 18 rokoch bojov, kontroluje takmer polovicu územia štátu, najmä na vidieku a v odľahlejších oblastiach. Treba sa zamyslieť nad tým, čo je príčinou tohto stavu.

USA Taliban síce priamo nevytvorili, ale svojou politikou v čase vojny ZSSR v Afganistane k jeho vzniku a zosilneniu výrazne prispeli.

USA Taliban síce priamo nevytvorili, ale svojou politikou v čase vojny ZSSR v Afganistane k jeho vzniku a zosilneniu výrazne prispeli. Samotný Taliban je voči Afgancom nesmierne krutý, ale okrem Pakistanu nikde inde v zahraničí neuskutočnil väčšiu teroristickú akciu. Za jeden z hlavných cieľov svojho pôsobenia začal po útoku na Afganistan považovať dosiahnutie odchodu všetkých cudzích síl z neho. A tak ako viackrát v 20. a 21. storočí sa vytvorila sila, ktorú si USA vygenerovali ako úhlavného nepriateľa v dôsledku svojej bezohľadnej agresívnej politiky.

Utajovanie údajov

Poukážeme na dve okolnosti, ktoré v širšom kontexte charakterizujú tragédiu i nezmyselnosť afganskej vojny USA. Ide o počty obetí v nej a o výdavky na ňu.

Počty o obetiach v afganskej vojne sa v rôznych zdrojoch odlišujú. Najpresnejšie štatistiky sú o stratách vojakov, ktorí bojovali v Afganistane. Do konca augusta ich bolo podľa údajov na webovej stránke icasualties.org 3 579 – z toho 2 436 z USA, 455 z Veľkej Británie a 688 z iných štátov (medzi nimi traja zo Slovenska). Piateho septembra zahynuli po útoku Talibanu jeden rumunský vojak a jeden vojak z USA. V Afganistane okrem toho zahynulo takmer štyritisíc príslušníkov súkromných vojenských a bezpečnostných spoločností zo Spojených štátov.

Desivejšie sú však straty civilného obyvateľstva. Vládne, oficiálne zdroje na Západe údaje o nich znižujú či zamlčujú. V článku Jessicy Donati a Craiga Nelsona vo Wall Street Journal v januári 2018 (U.S. Makes Afghan War Data Secret as Military Effort Intensifies) sa otvorene poukázalo, že súčasná administratíva USA utajuje údaje o vojne v Afganistane. Zakrýva tým zosilňovanie vojenského úsilia v nej a rastúci počet obetí v dôsledku vzdušných útokov.

Obete vládnych síl

Civilné obete afganskej vojny sa najčastejšie uvádzajú v počte necelých 39-tisíc osôb. Taká presná štatistika civilných obetí ako v prípade vojakov, ktorí padli v Afganistane, sa nevedie. Priebežne dopĺňané súhrnné zoznamy týchto obetí nenájdeme. Podľa nezávislej Afganskej komisie pre ľudské práva bolo od konca marca 2018 do konca marca 2019 zabitých alebo zranených vyše 11-tisíc civilistov. Podľa správy UNAMA (The UN assistance mission in Afghanistan – Pomocná misia OSN v Afganistane) za rok 2018 zahynulo asi 3 800 civilistov (z toho 927 detí). Išlo vraj o najvyšší počet obetí medzi civilistami od začiatku vojny. Oproti roku 2017 to bolo o 11 percent viac, čoho hlavnou príčinou boli útoky samovražedných teroristov a bombardovanie cudzími vojskami.

Jeden zo súhrnných prehľadov poskytla štúdia Počítanie tiel. Čísla obetí po 10 rokoch vojny s terorom organizácie IPPNW (International Physicians for the Prevention of Nuclear War – voľne sa prekladá ako Lekári proti jadrovej vojne a združuje 63 národných organizácií) z marca 2015 zahynulo do decembra 2013 v dôsledku vojny Afganistane od 106- do 170-tisíc civilistov.

Nový negatívny jav predstavujú údaje, ktoré zverejnila UNAMA v júli 2019. Vládne sily a zahraničné vojská zabili v prvej polovici roka viac civilistov ako príslušníci Talibanu a iných teroristických organizácií. Išlo o 717 civilistov (z ktorých sa 403 stalo obeťami vládnych síl а 314 zahynulo v dôsledku operácií zahraničných vojsk). Najväčšie straty prináša bombardovanie letectvom USA a „nájazdy“ na miesta, kde sa hľadajú teroristi, lebo bojovníci Talibanu sa často skrývajú v obydliach obyvateľstva. Na vrub militantov sa pripísalo 531 usmrtených civilistov.

Koniec v nedohľadne

Velenie vojsk USA v Afganistane správu, akože ináč, odmietlo. Zdôraznilo, že sa pri svojich akciách vždy snaží vyvarovať obetiam medzi civilistami, ale vlastné údaje nezverejnilo. K rastu počtu obetí podľa viacerých zdrojov prispelo predovšetkým výrazné zvýšenie aktivity letectva USA, ku ktorému došlo po nástupe Donalda Trumpa.

Vládne sily a zahraničné vojská zabili v prvej polovici roka viac civilistov ako príslušníci Talibanu a iných teroristických organizácií.

Podobne sa uvádzajú aj rôzne údaje o výdavkoch USA na vojnu v Afganistane. Podľa výskumu, ktorý uskutočňuje Watsonov inštitút medzinárodných a verejných záležitostí na Brownovej univerzite v Providence (patrí ku skupine ôsmich prestížnych univerzít na severovýchode USA, ktoré sa označujú aj za Brečtanovú ligu), v septembri 2019 dosiahnu od začiatku vojny v Afganistane súhrnné výdavky na ňu asi 2-tisíc miliárd USD. Počítajú sa priame náklady, ktoré išli na vojnu (zhruba 1 000 miliárd USD) a odhady ďalších nákladov, ktoré prináša (napr. výdavky na veteránov). Znamená to, že ide o viac ako tri celé ročné vojenské výdavky Spojených štátov v tomto období.

V roku 2018 sa začala meniť verejná mienka v USA. Politici a najmä generáli kŕmili verejnosť zaručenými správami o tom, že Taliban bude porazený, ale víťazstvo vždy v poslednej chvíli „ubziklo“. S ťažkosťami a nevôľou sa preto dospelo k predstave, že vojna v Afganistane sa nedá skončiť ináč ako rokovaním s Talibanom a tým, že sa mu umožní podiel na moci v štáte. Fatálny problém je, že afganský problém nemožno riešiť vojenskou cestou, ale úplné priznanie tohto princípu by urobilo zbytočným prostriedky i obete, ktoré vojna stála.

Globálne pozérstvo

Velikášskej dvojtvárnosti Donalda Trumpa to však vyhovovalo. Na jednej strane sa mohol tváriť ako mierotvorca a na strane druhej bez škrupúľ tlačiť na vojenskú stránku riešenia problému. Čo na tom, že sa zapletie do ďalších komplikácií, hlavné je, aby sa o ňom hovorilo a bolo vidieť, že koná.

V júli 2017 sa predstavitelia USA tajne stretli s členmi Talibanu v Katare. V auguste 2019 sa v Katare skončilo už deviate kolo rozhovorov. Údajne sa blížilo dosiahnutie mierovej dohody s Talibanom, v rámci ktorej sa malo stiahnuť z Afganistanu 5-tisíc vojakov. Po útoku, pri ktorom bol 5. septembra zabitý aj vojak USA, Donald Trump uviedol, že mierové rozhovory ruší. Aký bude vývoj situácie, je ťažké predpokladať, ale pozíciu USA tento stav nezlepší.

A tak ako viackrát v 20. a 21. storočí sa vytvorila sila, ktorú si USA vygenerovali ako úhlavného nepriateľa v dôsledku svojej bezohľadnej agresívnej politiky.

Výroky Donalda Trumpa o riešení problému Afganistanu sa objavili v posledných mesiacoch na širokej škále názorov a spravidla sú spojené s jeho extravagantnosťou a globálnym pozérstvom. Za zmienku však stoja najmä dva, ktoré majú aj širšie nebezpečné súvislosti. V auguste hovoril o tom, že USA majú nejadrovú zbraň schopnú zničiť desať miliónov Afgancov za týždeň a v septembri o tom, že Spojené štáty majú zbraň, ktorú nikdy nepoužili a má takú silu, že nikto nič podobné ešte nevidel. Necháme na posúdenie čitateľom, čo si o tom myslia, ale predsa len vo Washingtone niečo nie je v poriadku, ak sa v predvolebnom zápase prezident uchyľuje k výrokom, ktoré pripomínajú vymýšľanie malých chlapcov, kto má doma niečo také silné, čím ohúri a zdolá všetkých.

Žiaľ, vyzerá to tak, že vojna v Afganistane bude pokračovať. Taliban je skutočne nebezpečná organizácia, ale postup USA vo vojne s ním bol neprimeraný a viedol ku konfliktu, ktorý sa stal veľmi komplikovaným. Bezpečnostný problém Afganistanu sa v podmienkach multipolarity moci vo svete bude musieť riešiť iným spôsobom, ako je washingtonský „zvyk“.

Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave