AKO VZNIKAL DRUHÝ SAMOSTATNÝ ŠTÁT SLOVÁKOV

1. marca 1990
Slovenská národná rada vypustila z úradného názvu Slovenska adjektívum „socialistická" a uzákonila názov Slovenská republika. Tá zatiaľ zostala súčasťou unitárnej československej federácie.

29. marca 1990
Vo Federálnom zhromaždení vypukla tzv. pomlčková vojna - českí zákonodarci nechceli pripustiť, aby sa v názve spoločného štátu písala pomlčka. Bol to začiatok vnútroštátnej krízy, ktorá logicky vyústila do neskoršieho rozdelenia ČSFR.

8. - 9. júna 1990
Na Slovensku sa konali prvé slobodné voľby, vyhrala Verejnosť proti násiliu, ktorá zostavila vládu s KDH a DS. Predsedníctvo SNR poverilo zostavením novej vlády Vladimíra Mečiara (VPN).

25. - 26. augusta 1990
Niekoľkotisícové zhromaždenie národne uvedomelých Slovákov v Ružomberku vzdalo hold Andrejovi Hlinkovi. Dav počas manifestácie žiadal vyhlásenie samostatného Slovenska. Predseda vlády Vladimír Mečiar akciu odsúdil a podporil federálne usporiadanie štátu.

5. októbra 1990
Matica slovenská zorganizovala v Bratislave celonárodné zhromaždenie, manifestujúce za uzákonenie slovenčiny ako jediného úradného jazyka na území SR a za vyhlásenie zvrchovanosti SR.

27. októbra 1990
Na oslavách 175. výročia narodenia Ľudovíta Štúra v Uhrovci dav prerušoval a vypískal predsedu FZ ČSFR Alexandra Dubčeka, ktorý obhajoval zachovanie spoločného štátu s Čechmi. Dubček svoj prejav nemohol dokončiť.

12. decembra 1990
Po dlhých rokovaniach medzi slovenskými a českými politickými predstaviteľmi Federálne zhromaždenie prijalo novelu ústavného zákona, ktorou definovalo kompetencie českej, slovenskej a federálnej vlády.

11. marca 1991
Matica slovenská zorganizovala celonárodné zhromaždenie v Bratislave na podporu vyhlásenia štátnej suverenity SR.

14. marca 1991
Slovenskí národovci v Bratislave manifestovali za samostatnosť Slovenska pri príležitosti 52. výročia vzniku vyhlásenia prvej Slovenskej republiky v roku 1939.

23. apríla 1991
Predsedníctvo SNR odvolalo premiéra Vladimíra Mečiara a za nového predsedu vlády vymenovalo Jána Čarnogurského.

2. júna 1991
Na zakladajúcom zhromaždení HZDS v Banskej Bystrici zvolili za predsedu Vladimíra Mečiara, ktorý v tom čase upustil od federalistickej platformy štátoprávneho usporiadania. HZDS ako širokospektrálne hnutie nevylučovalo ani vznik samostatnej SR.

11. septembra 1991
Spoločnosť slovenskej inteligencie Korene adresovala výzvu poslancom SNR a občanom o potrebe vyhlásenia zvrchovanej SR ako subjektu medzinárodného práva. Chaotické myslenie a konanie slovenských politických činiteľov sa prejavilo takmer súčasným zverejnením stanovísk zoskupenia Za zvrchované Slovensko a Za spoločný štát. Išlo o boj medzi národne orientovanými slovenskými osobnosťami a vyznávačmi zastaraného čechoslovakizmu.

3. februára - 11. marca 1992
Rokovania o štátoprávnom usporiadaní medzi SNR a ČNR v českých Mílovách sa skončili bez výsledku. Rozhodnúť mali budúce parlamentné voľby.

30. mája 1992
Na Donovaloch sa konal kongres slovenskej inteligencie, ktorý sa vyslovil za úplnú štátnu suverenitu SR.

5. - 6. júna 1992
Predčasné voľby zmenili politickú scénu v SR. S veľkým náskokom zvíťazilo HZDS, ktoré zostavilo vládu na čele s Vladimírom Mečiarom.

19. - 25. júna 1992
Slovenskí a českí politickí predstavitelia podpísali dohodu o novej federálnej vláde. Zhodli sa na existencii ČSFR, ale nevylučovali ani možnosť jej zániku. Za predsedu FZ ČSFR zvolili Michala Kováča z HZDS.

17. júla 1992
SNR schválila deklaráciu o zvrchovanosti Slovenskej republiky. Federálny prezident Václav Havel reagoval na deklaráciu vzdaním sa funkcie, aby mohol neskôr kandidovať na českého prezidenta.

26. augusta 1992
Premiéri ČR a SR Václav Klaus a Vladimír Mečiar sa stretli v Brne a dohodli sa na pravidlách postupu zániku federácie a rozdelenia štátu.

1. septembra 1992
SNR schválila Ústavu Slovenskej republiky, ktorej text o dva dni neskôr slávnostne podpísali predseda SNR Ivan Gašparovič a predseda vlády SR Vladimír Mečiar.

6. októbra 1992
Po sérii vzájomných rokovaní predsedovia HZDS Vladimír Mečiar a ODS Václav Klaus vyhlásili, že rešpektujú rozdielne stanoviská obidvoch strán a záväzne vyhlásili ako termín zániku federácie 1. január 1993.

12. novembra 1992
FZ ČSFR schválilo ústavný zákon o rozdelení majetku federácie medzi dve samostatné republiky. Zásadný kľúč 2:1 a tzv. historický prístup zvýhodňovali Českú republiku.

25. novembra 1992
Federálne zhromaždenie schválilo ústavný zákon o zániku ČSFR uplynutím 31. decembra 1992. Zákon vyhlásil za nástupnícke štáty Českú republiku a Slovenskú republiku.

1. januára 1993
Vznikla samostatná Slovenská republika. Svoju činnosť začala Národná banka Slovenska, ktorú vo funkcii viceguvernéra viedol Marián Tkáč.

8. februára 1993
Zaviedla sa národná mena - slovenská koruna.

15. februára 1993
Za prezidenta Slovenskej republiky bol zvolený kandidát HZDS Michal Kováč.

(Podľa knihy Milana S. Ďuricu Dejiny Slovenska a Slovákov)