AMERICKÝ BIZNIS S HLUPÁKMI

Zničiť Slovanov je dlhodobým zámerom Anglosasov vrátane zámorskej dŕžavy. Kolektívny Západ stojí proti Slovanom od založenia Svätej ríše rímskej nemeckého národa v prvom tisícročí, pričom ovládnuť svet sa usilujú Anglosasi už od zániku Ríma (5. storočie). Od čias Napoleona sa na to využíva vojenská sila v podstate celého sveta, veď podľa britského premiéra Benjamina Disraeliho (1804 – 1884) „načo by sme sami bojovali s Ruskom, keď Boh na to utvoril Turecko“ (v súčasnosti „východné krídlo NATO“). Popri vojnách (prvej i druhej svetovej), v konečnom dôsledku neúspešných, využíva sa na to aj ekonomika, zdroje energie a – peniaze.

Spôsoby i prostriedky sú rôzne, významnú rolu hrá ohlupovanie národov. A všetko sa to akoby čarovným prútikom začalo v roku 1776, keď sa na univerzite v Ingolstadte 1. mája zrodili pričinením Adama Weishaupta, jezuitu židovského pôvodu, profesora katolíckeho cirkevného práva, ilumináti – teda vlastne osvietenci. Prišli revolúcie, francúzska, ruská, vojny, vzbury, aliancie, kluby a spolky.

Zotročenie ľudí

Dnes nás presviedčajú, že peniaze sa rodia v bankomatoch – stačí mať digitálnu kartu, a elektrina, ako reprezentant energie, vzniká v elektrických zásuvkách. Chcete lepší dôkaz ako hroziaci násilný prechod na elektromobily, ktoré bude „stačiť“ zapojiť do zásuvky? Akoby elektrina z neba putovala priamo do zásuviek, akoby jej výroba „neničila životné prostredie“. Ako vieme, elektrina môže vznikať všelijakým spôsobom, pričom sa zdá, že najlacnejší je ten, pri ktorom sa používajú klasické nosiče energií: uhlie, plyn či jadro, dovážané „zblízka“.

Okrem Slovanov sú problémom aj ľudia ako takí. Prebieha aj likvidácia populácie na planéte, pretože „ľudstvo sa premnožilo“. A tak vznikajú „kluby“ – Rímsky klub už v roku 1968, Bilderberg, Trilaterálna komisia, Svetové ekonomické fórum Davos atď., kde sa nastoľujú „katastrofické“ scenáre a tzv. globálne témy najmä vo vzťahu k ekológii a energetike ako „bezpečnostnému problému“. Rímsky klub už v roku 1972 chcel vyplašiť ľudstvo prognózou o vyčerpaní zásob ropy na planéte v priebehu 40 rokov. Odvtedy ich už uplynulo dva razy toľko a zásob ropy neubúda, lebo „matka Zem“ ich dokáže obnoviť rovnako ako zásoby vody.

Všeobecne energetická bezpečnosť znamená zaistenie plynulého (nepretržitého) prístupu k energetickým zdrojom za prijateľnú cenu. Má technologickú, ekonomickú, ale aj politickú (geopolitickú) stránku. Prvý problém: výskyt jej nosičov – plyn, ropa a pevné palivá (uhlie) – je asymetrický. Energetika je jedna z najnáročnejších oblastí hospodárstva, ale je aj oblasťou až rozprávkových ziskov. Z toho vyplýva v súčasnosti aj snaha o privatizáciu, liberalizácia energetického trhu a zostrujúci sa konkurenčný boj, ktorý má globálny charakter. Do hry vstupuje politika, ktorá prepája energie s ekológiou a hrozí globálnym otepľovaním, ktoré je len bohapustá ideológia na ovládanie a zotročenie ľudí. Meranie CO2 má umožniť vyhodnocovanie správania ľudí a ich obmedzovanie: vidieť „nežiaducu“ spotrebu či konanie, a obmedziť ich cez bankové účty, cez CBDC, čo je digitálna mena centrálnych bánk.

Zákaz ruskej ropy

Máme si zvykať a pomaly sme si už zvykli na „plandémie“, neoverené farmaceutické prípravky, výmysly WHO (ktorým sa Slovensko ako jediný zo 190 štátov sveta múdro spätilo), predovšetkým však vojny, ktoré navyše prinášajú zisk zbrojárskym mocnostiam. Zlomovým dátumom je 24. február 2022. V ten deň sa začal vojenský konflikt (ruská špeciálna vojenská operácia) na slovanskej Ukrajine, v ten deň sa náhle skončil „smrtonosný“ COVID-19 a začali sa pripravovať protiruské, v skutočnosti však protieurópske sankcie. Kolektívny Západ uvalil na Rusko niekoľko sankčných balíčkov, ktoré ho mali ekonomicky položiť, ale sa stal pravý opak: ekonomické problémy majú práve tí, ktorí balíčky zaviedli.

Nahlúplym Európanom ukončili nezmyselné lockdowny, ale začali im zakazovať nakupovať ruský plyn či ruskú ropu, popri súbežnom zelenom „údere“, ktorý má zničiť európskych poľnohospodárov i klasické automobilky, ešte hlúpejším – inak od skončenia druhej svetovej vojny neustále okupovaným – Nemcom vyhodil „ktosi“ do vzduchu dokončený plynovod Nord Stream 2. A Európa začína dovážať z Ameriky skvapalnený plyn, ktorý je niekoľkonásobne drahší ako ruský, a používa na to lode, ktoré zadymujú „pol vesmíru“. Európske domácnosti spaľujú drahší plyn i drahšie produkty z ropy a európske firmy riešia vyššie náklady na energie aj tak, že presúvajú svoju výrobu do Ameriky či Číny.

Súčasťou protiruských aktivít je už dlhodobo tzv. diverzifikácia dodávok plynu. Tá sa však nedarí. Lebo skvapalnený plyn z USA je veľmi drahý, vyžaduje dodatočné infraštruktúrne investície a objemy jeho dodávok sú malé. Iné štáty, z ktorých sa dodáva vo väčších množstvách plyn do EÚ – Alžírsko, Egypt, Katar, Líbya, zápasia s rôznymi problémami a nemožno ich považovať za stabilných exportérov. Ruské dodávky plynu nemožno len tak jednoducho nahradiť.

Škandalózny obchodný ťah

Pritom dodávky plynu z USA sú neuveriteľným, škandalóznym „obchodným ťahom“: Američania kupujú od Ruska lacný plyn, doma ho skvapalnia, a potom svojimi LNG tankermi tieto „molekuly slobody“ privezú do Európy, kde ich predajú za niekoľkonásobne vyššiu cenu ako svoje! A tak sa niektoré štáty už spamätali, iné, dúfajme, že aj Slovensko, sa spamätajú. Odmietajú nakupovať drahé komodity z USA, ktoré sa na tom celkom slušne nabaľujú. Medzi prvými sa vzbúrili Bulhari a chcú plyn z Ruska, čím sa medzi prvými postavili voči „samovražedným“ opatreniam EÚ.

Keď ruská veľvyslankyňa v Sofii Eleonora Mitrofanová oznámila, že nevidí žiadne problémy v obnovení zásobovania Bulharska plynom z Ruska, dali sa udalosti rýchlo do pohybu. Nový minister energetiky Bulharska Rossen Hristov zrušil kontrakty na dodávky plynu LNG, dal „pre administratívne nezrovnalosti“ zastaviť výstavbu plynovodu do Grécka, ktorú Bulharsku za predchádzajúcej vlády Kirila Petkova vnútili USA. Američania plánovali dodávať svoj skvapalnený plyn do Bulharska cez Grécko, aby sa vyhli potrebe plaviť cez turecký Bospor.

Draho platení eurobyrokrati v Bruseli sú v strehu, lebo ruský plyn chcú aj ďalšie štáty. Objavili sa informácie, že Švédsko zvýšilo dovoz ruského plynu jedenapolkrát napriek tvrdeniam, že nákupy zastavilo. Podľa švédskeho centrálneho štatistického úradu Švédsko v apríli 2024 nakúpilo od Ruska 88-tisíc ton plynu, čo je o polovicu viac ako v roku 2023. Údajne už dokonca majú dohodnuté priame dodávky lacného plynu z Ruska Maďarsko, Rakúsko a Nemecko. Čo bráni aj nám nasledovať štáty, ktoré hľadia najprv na svoje a až potom na globálne záujmy? Čo nám bráni obrátiť sa na Rusko a podobne ako Bulhari požiadať o pomoc v boji proti energetickej chudobe?