ASTRAZENECA – ZÁCHRANA ČI CESTA DO PEKLA?

Vakcína od spoločnosti AstraZeneca je rozhodne jednou z najdiskutovanejších v Európe. Ešte v lete sa firma „preslávila“ hrdinským vyhlásením, že za vedľajšie účinky svojho produktu neprevezme zodpovednosť. Následne bola práve táto vakcína pasovaná za najlacnejšiu a vďaka tomu najdostupnejšiu aj pre chudobnejšie štáty sveta. Problém spočíval len v tom, že nebola vhodná pre ľudí nad 55 rokov, čo však štáty hravo vyriešili – túto hranicu jednoducho posunuli a konkrétne na Slovensku sa ňou dnes očkujú ľudia do sedemdesiat rokov. Po pribúdajúcich prípadoch trombózy a pľúcnej embólie v posledných týždňoch mnohé európske štáty postupne prestali s očkovaním touto látkou požadujúc jej preverenie, nie však Slovensko. My sme boli skormútení len z toho, že nám AstraZeneca v marci dodala iba 25-tisíc dávok namiesto sľúbených 300-tisíc.

Geneticky modifikované embryá

Jedna dávka oxfordskej vakcíny obsahuje šimpanzí adenovírus kódujúci „spike“ glykoproteín vírusu SARS-CoV-2, produkovaný v geneticky modifikovaných ľudských embryonálnych obličkových bunkách. Na Slovensko bolo dosiaľ dodaných okolo 200-tisíc dávok. Teraz ňou očkujeme seniorov medzi 60. a 70. rokom, v minulých týždňoch ju dostali učitelia a mladší pracovníci označení za kritickú infraštruktúru. Štátny ústav pre kontrolu liečiv eviduje takmer tisíc hlásení o nežiaducich účinkoch, napriek tomu tvrdia, že vakcína má viac prínosov ako rizík a pomáha riešiť nepriaznivú epidemiologickú situáciu. Medzi najčastejšie nežiaduce účinky patrí bolesť v mieste vpichu, zvýšená teplota, triaška, únava, malátnosť, vracanie či hnačka, v Európe však začínajú pribúdať prípady trombózy či pľúcnej embólie. Vakcínu dokonca spochybnil aj premiér Igor Matovič 19. februára. Povedal, že o jej nežiaducich účinkoch „vieme svoje“.

Od triašky po krvné zrazeniny

Zvýšená teplota je jedna vec, trombóza či pľúcna embólia už iná. Troch nórskych zdravotníkov, ktorí boli nedávno zaočkovaní proti koronavírusu práve vakcínou od firmy AstraZeneca, hospitalizovali z dôvodu krvácania, krvných zrazenín a nízkeho počtu krvných doštičiek. Všetci traja majú menej ako 50 rokov. Nórsko nasledovalo Dánsko a oznámilo, že preventívne pozastavuje očkovanie vakcínami od tejto spoločnosti. Dánsko tak urobilo na základe správ o výskyte krvných zrazenín u niekoľkých zaočkovaných pacientov. Dokonca tam už aj zomrel jeden zo zdravotníkov, ktorého dva týždne po zaočkovaní hospitalizovali s krvácaním do mozgu a trombózou. Spoločnosť AstraZeneca v reakcii uviedla, že z analýzy dát zozbieraných po aplikovaní viac ako 17 miliónov dávok vakcíny nevyplynulo, že by očkovanie jej vakcínou zvyšovalo nebezpečenstvo pľúcnej embólie, hlbokej žilovej trombózy alebo trombocytopénie, teda stavu, keď má pacient znížené množstvo krvných doštičiek. „Hlásený počet tohto druhu udalostí po očkovaní vakcínou AstraZeneca nie je vyšší ako počet, ktorý by sa prirodzene vyskytol u neočkovanej populácie,“ uviedla hovorkyňa spoločnosti. Očkovanie vakcínou od AstraZeneca však preventívne pozastavili aj Island, Rumunsko, Bulharsko, Nemecko, Taliansko, Francúzsko, Fínsko, Írsko a iné. V Rakúsku a niekoľkých ďalších štátoch prestali používať konkrétnu šaržu vakcíny po tom, čo v dôsledku problémov so zrážaním krvi zomrela zaočkovaná zdravotná sestra. Po vyhlásení Európskej liekovej agentúry, že látka je bezpečná, ju niektoré krajiny opäť začali používať, ale otázniky nezmizli. Príčinu vzniku krvných zrazenín v mozgu sa pokúsili zistiť nemeckí vedci. Látka podľa nich môže v organizme spustiť obrannú reakciu typickú pri hojení rán. Výskumníci na základe analýz vzoriek krvi šiestich pacientov s trombózou zistili, že po podaní očkovacej látky sa u niektorých spustil mechanizmus, ktorý aktivuje tvorbu krvných doštičiek, čo sa zvyčajne deje iba pri hojení krvácajúcej rany. To môže následne viesť k vytvoreniu zrazenín v mozgu. Po identifikácii problému by vedci mohli vyvinúť látku, ktorá vzniku zrazenín bráni, keď krvné zrazeniny vzniknú, nie však preventívne.

Tyrania ihlou

Osobne zatiaľ s vakcínou proti koronavírusu skúsenosti nemám, a tak skoro ich ani neplánujem nadobudnúť. Moja mama, ktorá ešte nemá ani päťdesiat rokov, sa kvôli práci musela nechať dobrovoľne – nasilu zaočkovať. Sama by sa tak nikdy nerozhodla a ak áno, vybrala by si skôr ruskú vakcínu. Podľahla však tlaku zamestnávateľa a kolegov a aj vzhľadom na zúfalú situáciu na trhu práce si nemohla dovoliť o prácu prísť. Pár hodín po podaní prvej dávky sa u nej prejavili, našťastie, len mierne nežiaduce účinky – zvýšená teplota, triaška, nevoľnosť. Stále nie je úplne jasné, či je takáto reakcia tela v poriadku, alebo nie. Znamená to, že telo reaguje a vytvára si imunitu na COVID-19? A čo ľudia, ktorí nežiaduce účinky nespozorujú? Majú istotu, že sa u nich imunita naozaj vytvorila? V skutočnosti nie je jasné nič. Rýchlokvasený koronavírus s očividne nespočetným množstvom mutácií sa snažíme rýchlo vyriešiť rýchlokvasenými vakcínami, ktoré na tieto mutácie možno ani neúčinkujú. Očkujeme ľudí spoliehajúc sa na to, že ide o menšie zlo. Nemáme však úplnú istotu, na koľko percent sú vakcíny účinné, aké nežiaduce účinky budú mať o pár rokov, nevieme, kedy začnú účinkovať a ako dlho sme chránení. Je prinajmenšom čudné, že druhú dávku môže dostať pacient s odstupom od prvej po troch, ale aj po dvadsiatich troch týždňoch. Argument, že nie je čas čakať, nepochybne má svoju silu. Lenže čoho sa dočkáme o pár rokov, keď si AstraZeneca už dnes umýva ruky odmietajúc na seba prevziať zodpovednosť za neskoršie nežiaduce účinky? A čo bude s ľuďmi, ktorí majú z očkovania opodstatnený strach, ale spoločnosť ich pod hrozbou straty práce či segregácie nasilu dotlačí do očkovania? Keď dôjde k najhoršiemu, bude štát ten, kto odškodní obete? Otázok je priveľa – rovnako ako rizík.