BABIŠOVA FRAKCIA SA STALA TŔŇOM V OKU EURÓPSKYCH LIBERÁLOV

Správa o novej frakcii Patrioti pre Európu, ktorá prenikla do éteru začiatkom júla, bola prijatá s istou dávkou nádeje, ale aj skepsy. Obavy z toho, že sa zakladajúcej trojici Orbán, Babiš a Kickl nepodarí získať na svoju stranu poslancov z ďalších štyroch štátov EÚ, sa nenaplnili a Patrioti sa 8. júla stali treťou najväčšou politickou skupinou Európskeho parlamentu.

O dva dni neskôr zamiešala karty ďalšia nová frakcia Európa suverénnych národov (ESN), za ktorej vznikom stojí nemecká AfD (Alternatíva pre Nemecko). Hoci sa jedným z jej podpredsedov popri Reném Austovi (AfD) a Stanislawovi Tyszkovi z poľskej Novej nádeje stal Milan Uhrík z hnutia Republika, v politickej skupine nie je v tejto chvíli vítaný jeho stranícky kolega Milan Mazurek.

Spoločným menovateľom ESN, v ktorej zatiaľ tvoria väčšinu poslanci za AfD, je vlastenectvo, istá miera euroskepticizmu či vyhranenie sa voči NATO. „Vznikom našej frakcie spolu s frakciou Patriotov Viktora Orbána počet vlasteneckých poslancov v europarlamente výrazne stúpol – takmer na dvojnásobok oproti minulému obdobiu,“ informoval podpredseda ESN Uhrík.

Mená a čísla

Lídrom Patriotov pre Európu (Patriots for Europe) sa stal predseda francúzskeho Národného združenia Jordan Bardella. Portugalčan António Tângera Corrêu (Chega), Španiel Hermann Tersch (Vox), Rakúšan Harald Vilimsky (FPÖ), Holanďan Sebastiaan Stöteler (PVV), Roberto Vannacci (Talianska liga) a napokon česká europoslankyňa Klára Dostálová (ANO) tvoria šesticu podpredsedov frakcie založenej maďarským premiérom Viktorom Orbánom, predsedom ANO Andrejom Babišom a rakúskym exministrom vnútra Herbertom Kicklom. Frakcia má aktuálne 84 členov z dvanástich členských štátov EÚ.

Rozloženie síl hovorí najviac v prospech francúzskeho Národného združenia (RN) Jordana Bardellu, ktorému do roku 2022 predsedala Marine Le Penová. RN obsadilo v Patriotoch tridsať mandátov, druhým najsilnejším článkom frakcie je Orbánov Fidesz s desiatimi mandátmi, Maďarsko však zároveň posilňuje i jeden zástupca Kresťanskodemokratickej ľudovej strany (KDNP). Tretím najväčším hráčom z hľadiska počtu mandátov je Liga vicepremiéra Salviniho (Lega/LSP), ktorá je zastúpená ôsmimi poslancami. V tesnom závese za Salviniho stranou je so siedmimi mandátmi Babišovo ANO. Ďalším českým ohnivkom v reťazci sú dvaja europoslanci z koalície Prísaha a Motoristi (Přísaha a Motoristé).

Príležitosť začať odznova

„V tejto chvíli Patrioti pre Európu pôsobia ako niečo nové, ako niečo neopozerané, ako príležitosť pre európsku radikálnu pravicu začať odznova,“ uviedol v relácii AKTUÁLNE:24 politológ Lukáš Jelínek. Jelínek sa domnieva, že vzhľadom na počet mandátov bude frakcii udávať tón Národné združenie Marine Le Penovej, zároveň však pripúšťa, že počet poslancov nemusí byť pre smerovanie skupiny rozhodujúci. V tejto súvislosti sa podľa neho ponúka otázka, či nebude mať väčší vplyv stredovýchodná časť členskej základne, „štátov, ktoré síce nebudú mať toľko europoslancov, ale budú mať k dispozícii premiérov, ktorí sa následne budú stretávať na zasadnutiach Európskej rady“.

Novinár z českého Denníka N Jan Moláček volí podstatne ostrejšie slová. „Rozhodne sú to strany, okolo ktorých je úplne legitímne vytvoriť takzvaný hygienický koridor, čo sa, ak sa nemýlim, v Európskom parlamente aj stalo,“ vyhlásil o zakladajúcich stranách.

Nie je žiadnym prekvapením, že Patrioti našli už počas prvého hlasovania novozvoleného parlamentu spoločnú reč s ESN a nepridali sa k väčšinovej podpore Ukrajiny, čím si u verejnosti spracovanej fanatickým proukrajinským naratívom vyslúžili skôr mínusové body. Ponechajme bez komentára fakt, že ani jedna z frakcií nezískala zastúpenie vo vedení EP.

Zhoda s Fideszom

Pomerne dlho visela vo vzduchu otázka, či sa k Patriotom pridá aj Smer, ktorý sa v zásadných otázkach zhoduje s Fideszom Viktora Orbána. Premiér Fico napokon aj v svojom cyrilometodskom prejave vyslovil obdiv Orbánovmu odhodlaniu navštíviť Kyjev aj Moskvu. „Keby mi to môj zdravotný stav umožňoval, veľmi rád by som sa k nemu pripojil,“ zaznelo na Devíne.

Hoci je podobnosť Orbánovho a Ficovho slovníka neprehliadnuteľná, Smer sa na úrovni Európskeho parlamentu naďalej prikláňa k stále progresívnejším socialistom (S&D), ktorí stranu v roku 2023 vylúčili zo svojich radov. Po tom, ako do vedenia frakcie nebol zvolený ani jeden zástupca zo strednej či východnej Európy, označila Monika Beňová rokovania so socialistami za nedôstojné a oznámila, že v nich nebude pokračovať.

Katarína Roth Neveďalová pripúšťa, že otázka členstva v S&D je naďalej otvorená, keďže podľa nej predstavuje najprirodzenejšie politické ukotvenie Smeru v EP. Členstvo v Patriotoch pre Európu jednoznačne odmieta. Spochybňuje spoluprácu s krajne pravicovým Národným združením či holandskou Stranou slobody. „So stranami, ktoré sú okrem iného protivýchodoeurópske, majú extrémnejšie názory, nebudeme spolupracovať,“ uviedla Neveďalová.

Hrozba centralizmu

Už koncom júna uverejnil Andrej Babiš na sieti X Vlastenecký manifest pre európsku budúcnosť, ktorý je ostrou kritikou diametrálneho odklonu súčasnej Európskej únie od pôvodného projektu založeného s úmyslom vniesť medzi štáty zdecimované dvomi svetovými vojnami uzmierenie. „EÚ sa obrátila proti Európanom a teraz sleduje záujmy v rozpore s vôľou národov, regiónov a malých komunít, ktoré tvoria náš európsky domov,“ píše sa v manifeste poukazujúcom na globalistické sily, nikým nevolených byrokratov či lobistov, ktorí pohŕdajú demokraciou založenou na vôli ľudu. Manifest upozorňuje na tendencie EÚ dospieť cez náhradu národov k Európskemu centrálnemu štátu. Nádejou je podľa textu len víťazstvo vlasteneckých a suverenistických strán na celom kontinente.