BANKY BOHATNÚ

Ustanovizne, ktoré by sme s prižmúrením oka mohli nazvať predchodcami bánk, pôsobili pred viac ako 5-tisíc rokmi. Išlo o pohanské chrámy, teda veštiarne, ktoré uschovávali „pod ochranou bohov“ cennosti najmä v časoch vojen, a odtiaľ bol už len krok k vzniku požičiavania cenností z uschovávaných rezerv. A keď chrámy, tak potom aj kňazi: v pohanských chrámoch veštci či veštkyne, v prípade mníšskych rádov tajomní mnísi, mnísi – zmenárnici z námestí severotalianskych miest, kde vzniklo verejné bankovníctvo v 15. storočí (a pomenovanie banka je z talianskeho „banco“, stôl zmenárnikov), všetko osoby ovládajúce svojské rituály. Prvými pracovníkmi „bánk“ boli teda kňazi a ich rituály doznievajú v „rituáloch“ pracovníkov bánk (napríklad pri otváraní trezorov treba niekoľko kľúčov), no aj v odlišnom spôsobe obliekania sa. Dodnes sa „bankári“ zásadne odievajú do čierneho.

Tento úvod je dôležitý, aby sme aspoň trochu pochopili správanie bankárov (bankármi sú vlastníci bánk, bankoví úradníci sú „bankovníkmi“, pridržíme sa však zaužívanej terminológie). A pochopiť toto správanie by nám mohli pomôcť aj výroky zakladateľa významného rodu bankárov Amschela Rotschilda: „Dajte mi kontrolu nad peniazmi celého národa, a potom bude jedno, kto robí zákony“, Boba Hopea: „Banka je miesto, kde vám požičajú peniaze, keď preukážete, že ich nepotrebujete“, a vlastne aj Marka Twaina: „Bankár je človek, ktorý vám požičia dáždnik, keď svieti slnko, a chce ho späť, keď začne pršať.“

Diera v štátnej kase

A teraz k veci. Slovenské banky sa intenzívne sťažujú na klesajúce zisky a dôvod vidia v mimoriadnom odvode, opätovne zavedenom u nás pred niekoľkými mesiacmi. A pokračujú, že tento odvod môže presmerovať kapitál do krajín s nižším zdanením, na čo doplatia ľudia a firmy. Lebo „menej peňazí v bankách znamená menej poskytnutých úverov“.

Bankový odvod, zavedený ako príspevok k náprave rozbitých verejných financií, teda na pokrytie časti katastrofálnej „diery“ v štátnej kase, ktorú spôsobili vlády od čias „van tajm, next tajm“ premiéra Matoviča cez predavača liehu Hegera, vlastne až do predčasných volieb v septembri minulého roka – je opäť témou debaty medzi bankami, ktoré reprezentuje Slovenská banková asociácia (SBA), a štátom, reprezentovaným ministerstvom financií.

Najprv fakty: slovenské banky (lepšie by však bolo hovoriť o bankách na Slovensku) zarobili v prvom polroku tohto roku 550 mil. eur čistého zisku, čo je o 3 percentá menej ako vlani. Banky pripomínajú, že štátu na mimoriadnom odvode plus na daniach z príjmu zaplatili dovedna 350 mil. eur. SBA vyhlásila, že „v rámci EÚ, kde je voľný pohyb kapitálu, bankový odvod pôsobí ako bariéra, ktorá presmeruje kapitál do krajín s nižším, alebo žiadnym odvodom. Odvod tak sekundárne bude mať vplyv na dostupnosť úverov. Slovenský bankový sektor má v súčasnosti jedno z najvyšších daňových zaťažení v EÚ, výrazne prevyšujúce priemer“. Zavedenie mimoriadneho odvodu kritizovala aj ECB (Európska centrálna banka) s tým, že „môže mať dosah na slovenskú ekonomiku“.

Miliardové výnosy

Druhá strana sporu, ministerstvo financií, tvrdí, že sťažovanie sa bánk pôsobiacich na Slovensku na pokles zisku v prvom polroku tohto roka o 3 percentá po jeho rekordnom náraste vlani o takmer 45 percent je „absurdné“. Podľa ministra financií Ladislava Kamenického aktuálne údaje ukazujú, že napriek zavedeniu osobitnej bankovej dane sa bankám naďalej mimoriadne darí. „Banky akosi zabudli uviesť, že čistý zisk 1,2 miliardy eur z roku 2023 stúpol oproti čistému zisku z roku 2022 o 833 miliónov eur, teda o neuveriteľných 45 percent,“ pokračoval Kamenický s tým, že išlo o historicky najvyšší zisk bánk. A ak zarobia banky aj v druhom polroku tohto roku toľko čo v prvom polroku, opätovne prekročia ich zisky miliardu eur. Išlo by tak o druhý najvyšší zisk bánk v novodobej histórii Slovenska.

Keďže podľa SBA je ziskovosť slovenských bánk oproti Európe stále výrazne nižšia, porovnajme si zdroje tvorby zisku na nemenovanej banke pôsobiacej na Slovensku a známej nemeckej banke Commerzbank, ktorá je čiastočne v rukách štátu. V „našej banke“ vzrástol zisk o 6 percent, Commerzbank vykázala za 2. štvrťrok pokles zisku o 4,8 percenta, pričom sa jej tržby zvýšili. V slovenskej banke zisk vznikol vďaka rastu čistého príjmu z poplatkov a provízií o 10 percent a z rastu čistých úrokových výnosov o 6 percent. Čisté výnosy z provízií v nemeckej banke stúpli iba o 4,5 percenta a čisté úrokové výnosy na rozdiel od nás klesli o 2,4 percenta. „Naša banka“ zarába na „retailovom segmente“, čo sú bežní malí klienti banky, voči ktorým čistá úroková a poplatková marža (ide približne o rozdiel medzi príjmami od klientov a výdavkami voči nim) vzrástla o 15 percent.

Neporovnávajme hrušky s jablkami

Ekonóm Ľuboš Pavelka z Ekonomickej univerzity v Bratislave sa pre Slovenský rozhlas vyjadril, že považuje stanovisko bánk o odlive kapitálu za strašenie. Jeden z dôvodov nižšieho zisku je aj zvýšenie úrokov na termínovaných účtoch. Konštatoval, že „nie je jedno euro zarobené na Slovensku rovné jednému euru zarobenému v Rakúsku. Nedá sa mechanicky porovnávať hrušky s jablkami“. Banky nemajú nad čím nariekať, na Slovensku majú veľmi dobré podnikateľské prostredie, čo sa týka návratnosti kapitálu. A uzavrel, že „Slováci zároveň podľa schopnosti splácať úvery patria k tým zodpovednejším oproti napríklad Španielom alebo Talianom“.

Minister Kamenický svoje stanovisko ukončil obrazne: „Na to, aby niekto musel slovenské banky poľutovať, nesedia čísla a ani ich aktuálne obrovské zisky. Žiaľ, to víno, ktoré sa banky pokúšajú nalievať občanom, je stále veľmi mútne!“

Víno tiež evokuje chrámy, pretože rozvoj obchodu neobišiel popri chrámoch pohanských ani chrám židovského a následne kresťanského Boha. A evokuje aj biblický príbeh, vykresľujúci napajedeného zakladateľa kresťanstva Ježiša Krista Nazaretského, ktorý bič použil iba raz. Keď vyháňal z chrámu svojho Otca peňazomencov ako „peleš lotrovskú“. A zakončíme skúsenosťou jedného z tvorcov Deklarácie nezávislosti Spojených štátov a tretieho amerického prezidenta v rokoch 1801 až 1809 Thomasa Jeffersona: „Domnievam sa, že bankové inštitúcie sú nebezpečnejšie ako armády.“