BOŽIE MLYNY MELÚ... BLAIRA

Veľká Británia sa pri vstupe do vojny v Iraku v roku 2003 spoliehala na chybné spravodajské informácie. Plánovanie konfliktu bolo "úplne neprimerané", pred jeho začiatkom neboli využité všetky možnosti mierového riešenia, pričom Irak nepredstavoval pre Spojené kráľovstvo bezprostrednú hrozbu. Vyplýva to zo záverečnej správy vyšetrovania britskej účasti na Spojenými štátmi vedenom vojenskom zásahu v Iraku, ktorú zverejnili 6. júla.

"Spojené kráľovstvo sa rozhodlo pridať k invázii do Iraku pred tým, ako boli vyčerpané mierové možnosti odzbrojenia Iraku. Vojenský zásah nebol v tom čase jedinou poslednou možnosťou," uviedol vedúci sedem rokov trvajúceho vyšetrovania John Chilcot.

Vtedajšia britská vláda premiéra Tonyho Blaira predstavila argumenty o hrozbe zbraní režimu Saddáma Husajna s "istotou, ktorá nebola odôvodnená", zdôraznil Chilcot. Obyvatelia Iraku podľa neho "veľmi trpeli" v dôsledku vojenskej intervencie, ktorá "sa vážne nevydarila", citovala ho agentúra AP.

Okrem nedostatočného plánovania samotnej vojny i obdobia po nej museli byť podľa Chilcota vopred zrejmé riziká: britskí činitelia mali vedieť, že v Iraku hrozia vnútorné konflikty, zvýšenie aktivity teroristov z al-Káidy i možnosť všeobecnej nestability krajiny.

Blair 6. júla v reakcii na správu vyhlásil, že jeho rozhodnutie pridať sa k invázii v Iraku bolo urobené "v dobrej viere a v tom, čo som považoval za najlepší záujem" Británie. Opätovne tiež zdôraznil svoj postoj v tom, že nedošlo k žiadnemu skresľovaniu spravodajských informácií, lžiam ani podvodom zameraným na nájdenie zámienky pre vojenský zásah.

"Prevezmem úplnú zodpovednosť za akékoľvek chyby bez výnimky alebo výhovorky," povedal expremiér a odmietol tvrdenia, že vojenský zásah v Iraku je príčinou terajšieho terorizmu na Blízkom východe alebo inde vo svete. Zopakoval okrem toho svoj názor, že bolo lepšie zosadiť Saddáma Husajna, než mu umožniť zotrvať pri moci.

Chilcot počas dlhého procesu oficiálneho vyšetrovania vypočul 150 svedkov, preskúmal 150-tisíc dokumentov a vypracoval správu obsahujúcu 2,6 milióna slov.

Jeho závery sú úderom pre Blaira, ktorý americkému prezidentovi Georgeovi W. Bushovi osem mesiacov pred vojenským zásahom v Iraku z marca 2003 povedal, že ho podporí za každých okolností, a to bez toho, aby túto záležitosť konzultoval so svojimi kolegami vo vláde.

Britská bojová misia v Iraku sa skončila, keď ešte mala "ďaleko k úspechu", uviedol Chilcot. Británia musela uzavrieť "ponižujúcu" dohodu s irackými milíciami, ktoré predtým útočili na jej vojakov, ako najlepší spôsob zredukovania násilia, ktoré v Iraku po vojenskom zásahu vypuklo. V čase, keď britské bojové jednotky odchádzali z Iraku v roku 2009, si konflikt vyžiadal životy 179 britských vojakov, takmer 4500 amerických vojakov a vyše 100-tisíc Iračanov.

Súbežná misia v Afganistane ovplyvnila britské sily v Iraku napríklad v tom, že nemali dostatok vrtuľníkov a sledovacích zariadení. Prijaté rozhodnutia neboli plne realizované a britské ministerstvo obrany len pomaly reagovalo na hrozbu tzv. improvizovaných výbušných zariadení v Iraku.

Chilcot kritizoval aj šéfov tajných služieb za to, že nezaistili, že ich čiastočné informácie o Saddámových zbraniach sa vo vládnej rétorike nezmenia na tvrdenia prezentované s istotou. Podľa jeho slov tiež ani neuvažovali o tom, že "Irak už nemusí mať chemické, biologické alebo jadrové zbrane", ako sa to napokon ukázalo.

Protivojnoví aktivisti a príbuzní niektorých zabitých britských vojakov dúfali, že správa označí vojenský zásah v Iraku za nelegálny, čo by otvorilo cestu stíhaniu Blaira za vojnové zločiny.

Medzinárodný trestný súd (ICC) síce skúma tvrdenia o údajných vojnových zločinoch britských jednotiek v Iraku, oznámil však, že rozhodnutie Británie ísť do vojny nespadá do jeho jurisdikcie.

K správe sa vyjadril i bývalý americký prezident George W. Bush, podľa ktorého sa svetu ľahšie dýcha bez bývalého irackého diktátora Saddáma Husajna.  Priznal, že "pred vojnou v Iraku došlo k zlyhaniam tajných služieb a iným chybám".

Bushov hovorca Freddy Ford uviedol, že prezident "nikdy nemal silnejšieho spojenca", ako bola Británia pod Blairovým vedením a jej vojakom je stále vďačný za obete, ktoré priniesli v Iraku a inde vo svete.