BRATČIKOV: ZÁPAD RUSKO AROGANTNE IGNOROVAL

Vo februári uplynul rok od začiatku špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine. Prezident Vladimir Putin uviedol, že cieľom je demilitarizácia a denacifikácia Ukrajiny. Bol to hlavný dôvod, prečo Moskva spustila vojenskú operáciu?

Áno, je to tak. Ďalším cieľom, ktorý vytýčil prezident, bola ochrana obyvateľov Donbasu. Rusko bolo nútené použiť armádu, aby zastavilo genocídu ruského obyvateľstva na Donbase a zabránilo tomu, že NATO vytvorí na Ukrajine existenčnú hrozbu pre našu bezpečnosť. Na Západe o tom radšej nehovoria, rovnako ako o tom, čo v posledných rokoch páchal neonacistický režim na Ukrajine. Pripomínam, že po krvavom prevrate v Kyjeve v roku 2014 naša krajina vynaložila maximálne diplomatické úsilie, aby zabránila rozvoju udalostí podľa katastrofického scenára. Washington a ním usmerňovaný Brusel to však nepotrebovali: kyjevský režim pod ich vedením otvorene sabotoval Minské dohody, na ktorých sa dohovorili čelní predstavitelia Nemecka, Francúzska, Ukrajiny a Ruska a ktoré schválila Bezpečnostná rada OSN. Nedávno bývalý francúzsky prezident F. Hollande, nemecká kancelárka A. Merkelová a ukrajinský prezident Petro Porošenko priznali, že v podstate klamali Rusko a že dohody z Minska boli potrebné len na to, aby Kyjev získal čas na vybudovanie svojich ozbrojených síl, že ich cieľom vôbec nebolo zastavenie bojov. NATO zároveň intenzívne rozvíjalo vojenskú kapacitu Ukrajiny s cieľom jej plnohodnotného začlenenia do infraštruktúry bloku. Neraz sme upozorňovali, že budeme hájiť naše národné záujmy a tvrdo sa postavíme proti ohrozeniu bezpečnosti našej krajiny, že nepripustíme, aby sa zopakoval jún 1941, keď sme sa stali objektom agresie tretej ríše a jej spojencov. Posledný pokus o mierové vyriešenie situácie sme podnikli v novembri 2021, keď Moskva navrhla vypracovať právne záväzné dohody vylučujúce rozširovanie NATO na východ a rozmiestňovanie zbraní, ktoré ohrozujú Rusko, v susedných štátoch, predovšetkým na Ukrajine. Západ túto našu iniciatívu arogantne ignoroval a rozhodol sa bojovať s Ruskom ukrajinskými rukami. Teraz Západ vedie zástupnú vojnu na území Ukrajiny, kde prebieha boj nie za záujmy Ukrajincov, nie za Ukrajinu ako štát, ale proti Rusku.

Mnohí si na začiatku mysleli, že to bude krátky konflikt, avšak prešiel rok. Ako dlho budú podľa vás boje pokračovať?

Pozorujeme vehementnú snahu Západu, aby sa konflikt neskončil, ale naopak, predĺžil, aby naša krajina utrpela maximálne škody, „strategickú porážku“. Ukrajine sa dodávajú zbrane (aj ťažké) v hodnote desiatok miliárd dolárov a eur, vysielajú sa tam vojenskí poradcovia a žoldnieri, vyhlasuje sa, že musí dôjsť k víťazstvu „na bojisku“. Niektorí európski činitelia, ktorí sa odtrhli od reality, nie sú proti účasti na „podpísaní kapitulácie Moskvy“ ako víťazi. Nebezpečné ilúzie pre Európu. Mier na Ukrajine nastane, len čo Západ prestane vyzbrojovať Kyjev a zastaví zástupnú vojnu proti Rusku.

Mnohí hovoria, že za rokovací stôl si bude možné sadnúť, keď odíde zo svojho postu prezident Volodymyr Zelenskyj alebo Vladimir Putin. Čo si myslíte o týchto úvahách?

Úvahy o tom, kto by mal odísť z postu prezidenta, mi pripadajú nezmyselné. Čo sa týka diplomatického urovnania konfliktu, chcem zdôrazniť, že to boli zahraniční „kurátori“, ktorí na jar 2022 prinútili Kyjev odmietnuť rokovací proces. Zelenskyj potom vydal dekrét, v ktorom si v podstate sám sebe zakázal vyjednávať s Ruskom. Sme otvorení rokovaniam, ktoré, samozrejme, teraz musia brať do úvahy nové geografické a politické skutočnosti. Sme pripravení zvážiť akékoľvek seriózne návrhy Západu, ak prídu a keď prídu.

V Moskve sa hovorí o blízkosti národov Ruska a Ukrajiny, hoci napätie eskalovalo už dlhodobejšie, ako sa však dostali do vojnového stavu?

Rusi a Ukrajinci majú spoločné historické, kultúrne, civilizačné korene. Avšak v posledných tridsiatich rokoch, a najmä po Západom podporovanom prevrate sa na Ukrajine viedla masívna ultranacionalistická kampaň zameraná na preformátovanie vedomia obyvateľstva. Natíska sa paralela s Nemeckom v 30. rokoch minulého storočia: v roku 1933 podporovala Hitlera menej ako polovica obyvateľstva, ale po 5-6 rokoch sa z veľkej väčšiny Nemcov stali obdivovatelia führera – vymývanie mozgov prinieslo výsledok. Spomínam si na výrok švajčiarskeho spisovateľa M. Frischa: „Nikto v skutočnosti nepotrebuje vojnu, ale mnohí potrebujú nenávisť.“ Na tejto umelo živenej nenávisti dnes spočíva kyjevský režim.  Rusofóbia nebola a nie je. Ukrajincov stále vnímame ako bratský národ, ale nemôžeme nebrániť tých, ktorí uchovávajú v pamäti našu spoločnú hrdinskú minulosť, naše tradície, ktorí dokážu rozlíšiť historickú pravdu od lži vyhovujúcej cudzím záujmom, chcú byť Rusmi, chcú hovoriť a myslieť po rusky.

Moskva a Kyjev sa navzájom obviňujú z vojnových zločinov. Dokážete si predstaviť, ako budú môcť ruský a ukrajinský národ v budúcnosti spolu existovať vzhľadom na silnú protiruskú propagandu na Ukrajine a protiukrajinskú propagandu vo vašej krajine a obvinenia vedenia Ukrajiny z oddanosti nacistickej ideológii?

Správy o údajných vojnových zločinoch Ruska, ktoré sa šíria v západných médiách, slúžia ako informačná podpora pre goebbelsovské inscenácie, s takou obľubou usporadúvané Kyjevom. Živým príkladom je provokácia v obci Buča, realizovaná podľa technológií nacistických propagandistov. Je to verná kópia udalosti, ktorá sa odohrala v októbri 1944 vo východnom Prusku v Nemmersdorfe. Dajú sa uviesť aj ďalšie príklady. Západ pritom mlčí o sadistickom mučení a krutých popravách ruských vojnových zajatcov príslušníkmi Ozbrojených síl Ukrajiny, ktoré sú zachytené na videách, alebo o ostreľovaní civilistov ukrajinským delostrelectvom nielen po začiatku špeciálnej vojenskej operácie, ale aj počas predchádzajúcich ôsmich rokov. Nestranní pozorovatelia, ako aj profesionáli zo spravodajských tímov NATO dobre vedia, že cieľmi útokov našej armády sú výlučne vojenské veliteľské stanovištia, komunikačné, energetické a priemyselné objekty, ktorých produkcia slúži na vojnové účely. Žiadna protiukrajinská propaganda u nás nie je. Pred našimi ľuďmi však neskrývame fakty, ktoré dokazujú, že bez ohľadu na to, akej národnosti sú ľudia, čo sa dostali k moci v Kyjeve, sú to prívrženci Hitlerovho poskoka Banderu, manipulujúci s obyvateľstvom krajiny, len aby sa zapáčili zahraničným „bábkovodičom“, ktorým títo neonacisti veľmi vyhovujú. Pre Rusov sú neprijateľné pochody pravicových radikálov s portrétmi katov ruského, židovského, poľského, bieloruského národa, ničenie pamätníkov sovietskych vojakov, ktorí oslobodili Európu od „hnedého moru“, útoky proti ruskej kultúre a ruskému jazyku – skrátka všetko, čo sa na Ukrajine deje od roku 2014.

Igor Bratčikov, veľvyslanec Ruskej federácie na Slovensku.

Úroveň konfrontácie medzi EÚ a Ruskom je bezprecedentná. Predpokladal Kremeľ takúto tvrdú reakciu, neprepočítalo sa ruské vedenie, nemohlo vyhodnotiť situáciu nesprávne? 

Až do konca sme dúfali, že v Bruseli predsa len zvíťazí rozum. Žiaľ, naša nádej bola márna. Ale povedzme si úprimne, celú infraštruktúru kedysi veľmi rozvetvených stykov medzi Ruskom a EÚ postupne ničili jednostranné kroky Bruselu ešte pred začiatkom špeciálnej operácie. Účelovo sa likvidovali dlhé roky budované mechanizmy interakcie. Ale ak aj niekto v Moskve mal o suverenite Európy nejaké ilúzie, určite to nebola ruská diplomacia. My sme „nezávislosť“ EÚ hodnotili adekvátne.

EÚ prijala desať balíkov sankcií proti Ruskej federácii. Ako tvrdo zasiahli sankcie vašu ekonomiku?

Sankcie Rusku škodia. Bolo by hlúpe, keby sme to popierali. Súčasné obmedzenia voči našej krajine sú z hľadiska rozsahu bezprecedentné. Okrem toho musíme vynakladať značné finančné prostriedky na vojenské potreby, ktoré by sa dali použiť aj inak, na konštruktívne účely. Chcem však zdôrazniť, že sankcie nemôžu ovplyvniť žiadnu z oblastí, ktoré majú pre krajinu strategický význam. Potravinová bezpečnosť, surovinová nezávislosť, technologická suverenita a následne aj vojenská sila Ruska sú spoľahlivo zabezpečené. Dynamika ruskej ekonomiky v roku 2022 sa ukázala byť lepšia, než predpovedali mnohé prognózy odborníkov. Náš HDP za január až november 2022 klesol len o 2,1 percenta, zatiaľ čo nám predpovedali pokles o 10, 15 alebo dokonca až 20 percent. Inflácia v Rusku na konci roka 2022 predstavovala 11,9 percenta – toto číslo je v mnohých európskych krajinách približne rovnaké a niekde ešte oveľa vyššie. Z hľadiska objemu zlatých a devízových rezerv v celkovej výške 582 miliárd USD sa Rusko začiatkom roka 2023 dostalo do prvej štvorky krajín sveta po Číne, Japonsku a Švajčiarsku.

Narodil sa 30. septembra 1956 v Moskve, je absolventom Moskovského štátneho inštitútu medzinárodných vzťahov. V diplomatických službách je od roku 1979. V rokoch 1979 – 1984 pôsobil na veľvyslanectve ZSSR v Nemecku. Potom bol šesť rokov na 3. európskom odbore Ministerstva zahraničných vecí ZSSR, na sekretariáte námestníka ministra zahraničných vecí ZSSR. Neskôr opäť pôsobil na veľvyslanectve v Nemecku. V rokoch 2007 – 2012 bol vymenovaný za mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca Ruskej federácie pri Švajčiarskej konfederácii a Lichtenštajnskom kniežatstve. V rokoch 2012 – 2020 pôsobil ako veľvyslanec so zvláštnym poslaním – osobitný predstaviteľ prezidenta Ruskej federácie pre delimitáciu a demarkáciu štátnych hraníc Ruskej federácie so susediacimi krajinami Spoločenstva nezávislých štátov a vedúci ruskej delegácie na mnohostranných rokovaniach o Kaspickom mori. Má diplomatickú hodnosť mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca Ruskej federácie. V októbri 2020 prišiel na Slovensko na post veľvyslanca Ruskej federácie. Igor B. Bratčikov.

Sankcie sa však predovšetkým najviac dotkli štátov EÚ, a to takmer v každej oblasti. Veríte, že existuje cesta späť, ako zastaviť pád európskej ekonomiky zrušením sankcií?

Máte pravdu, v dôsledku sankcií oveľa viac trpí Európa. Jej trh sa otvára pre nákup drahého amerického LNG namiesto dostupných ruských energetických zdrojov a do arzenálov vyprázdnených dodávkami zbraní do Kyjeva sa bude na úkor európskych daňových poplatníkov kupovať produkcia vojensko-priemyselného komplexu USA. Pre Washington je táto situácia určite výhodná. Slepo poslúchajúce európske krajiny na svetovom trhu strácajú konkurenčné výhody a doma rozkolísavajú svoju obvyklú sociálnu stabilitu. Nemáme v úmysle prosíkať o zrušenie sankcií. Európu by mali vyviesť zo slepej uličky tí, čo ju do nej priviedli svojimi rozhodnutiami.

Ruská federácia zverejnila v júli 2022 zoznam nepriateľských štátov, nachádza sa na ňom aj Slovenská republika. Podľa čoho tak vláda konala a s čím to súvisí?

V tomto dokumente našej vlády sa hovorí nie o „nepriateľských“, ale o „znepriatelených“ štátoch. Súhlaste s tým, že rozdiel tu je, a to podstatný (prečo bol takýto preklad hodený do mediálneho priestoru, to nech si každý domyslí sám). Čo sa týka „znepriatelenosti“: a ako inak sa dajú charakterizovať konkrétne kroky, ktoré Slovensko voči našej krajine podniká? Bratislava dodáva kyjevskému režimu zbrane, NR SR Rusko vyhlásila za „teroristický štát“, z každého kúta sa ozýva rusofóbna rétorika popredných predstaviteľov štátu, pri ktorej sa mimovoľne vynoria v pamäti slová vodcu ľudáckeho režimu Alexandra Macha, vyslovené pri vstupe Slovenska do vojny proti ZSSR: „V plnej solidarite s Veľkonemeckou ríšou nastupuje slovenský národ v obrane európskej kultúry na svoje miesto!“

Súčasná politická moc je absolútne protiruská, odmieta slovo mier a sústreďuje sa na dodávanie zbraní Ukrajine, preto sa pýtam, je v takýchto podmienkach možná aktivizácia dialógu medzi Moskvou a Bratislavou?

Žiaľ, v súčasnosti ani nemáme čo „aktivizovať“, lebo nijaký dialóg neexistuje. Pre vašich vládnych úradníkov, vedcov a kultúrne osobnosti platí úplný zákaz kontaktu s ruskými predstaviteľmi. Pravdepodobne ide o pokus zabrániť tomu, aby sa ľudia na veci pozreli z alternatívneho uhla pohľadu a uvažovaním dospeli k vlastnému názoru. My sme ochotní diskutovať s tými, čo sú schopní viesť konštruktívny a pragmatický dialóg. Nestrácam nádej, že ja ako veľvyslanec sa ešte budem môcť zúčastniť na takomto dialógu.

Na Slovensku je problém so získavaním informácií o situácii v Rusku. Aké sú u vás nálady obyvateľstva, zmenil sa život Rusov po 24. februári 2022?

Nepochybne. Špeciálna vojenská operácia na Ukrajine je prelomovou, pre nás osudovou udalosťou. A väčšina obyvateľstva správne chápe dôvody toho, čo sa deje, uvedomuje si, kto a prečo dohnal veci k veľkému krviprelievaniu na Ukrajine, aké sú skutočné ciele takzvaného kolektívneho Západu vo vzťahu k našej krajine.

V marci na budúci rok čaká Ruskú federáciu voľba prezidenta. Ako ovplyvní špeciálna vojenská operácia kandidatúru Vladimira Putina na post hlavy štátu?

Do volieb je ešte veľa času, nevidím dôvod špekulovať na túto tému. Môžem však potvrdiť, že miera dôvery Rusov v prezidenta zostáva stabilne vysoká, podľa posledných prieskumov je to okolo 80 percent.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg tvrdí, že prezident Vladimir Putin nie je pripravený rokovať o mieri a musí si uvedomiť, že on vo vojne na Ukrajine nedokáže zvíťaziť. Z čoho pramenia jeho tvrdenia?

Sú založené na úmyselnom klamaní verejnosti v krajinách NATO, alebo na chybnom hodnotení situácie a zbožnom prianí.

Začiatkom februára NATO vyzvalo Rusko, aby dodržiavalo Dohodu o opatreniach na ďalšie zníženie a obmedzenie strategických útočných zbraní (START). V svojom posolstve Federálnemu zhromaždeniu 21. februára 2023 prezident Putin oznámil pozastavenie účasti Ruska na tejto rusko-americkej dohode. Čo to znamená?

Pripomínam, že Washington predtým jednostranne a za úplnej nečinnosti ďalších krajín NATO odstúpil od Dohody o obmedzení protiraketovej obrany z roku 1972 (ABMT), Dohody o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu z roku 1987 (IRNFT), odmietol ratifikovať Dohodu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok z roku 1996 (CTBT), porušil, mimochodom, zmluvu START, v ktorej preambule sa hovorí o nedeliteľnosti bezpečnosti, pomohol Kyjevu pomocou bezpilotných lietadiel pri úderoch na strategické letisko hlboko na ruskom území, hlasne hovorí o svojom zámere urobiť všetko pre to, aby spôsobil vojenskú porážku Ruska na Ukrajine. Američania bránia našim inšpektorom vstúpiť do zariadení podliehajúcich obmedzeniam START na svojom území, ale ako by sa nechumelilo sa usilujú o to, aby ich inšpektori prišli na podobné základne v Rusku. Nemožno však ísť do vojny s Ruskom a tváriť sa, že v prípade strategickej stability ide o „business as usual“. Vyhlásenie Vladimira Putina o pozastavení (zatiaľ nie odstúpení!) našej účasti na zmluve START je jasným signálom, že nedopustíme porušenie globálnej strategickej parity a že s nami možno hovoriť iba ako rovný s rovným. Pokiaľ ide o zapojenie NATO do diskusie o START, ako by sa dalo interpretovať spomínané vyhlásenie severoatlantického bloku, chceli by sme pochopiť, ako sa v rámci rovnováhy síl budú počítať strategické arzenály takých členov aliancie ako Spojené kráľovstvo a Francúzsko, zamerané proti Rusku.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov povedal, že Západ sa v premene Ukrajiny na rusofóbnu základňu už dostal do bodu, z ktorého niet návratu. Čo to bude znamenať pre Západ a USA?

Keďže Západ pod vedením USA hrubo ignoroval oprávnené záujmy Ruska, odmietol v praxi uplatňovať zásadu rovnakej a nedeliteľnej bezpečnosti, ktorá bola dohodnutá a opakovane potvrdená v dokumentoch OBSE, a začal budovať a rozširovať svoju vojenskú infraštruktúru proti Rusku, aj Rusko si teraz bude budovať svoj bezpečnostný systém podľa vlastného uváženia a akýmikoľvek prostriedkami, ktoré na to bude potrebovať. Bezpečnosť NATO vrátane USA z toho nebude mať prospech.