CHMELÁR: NATO JE LEN KRÔČIK OD VSTUPU DO VOJNY S RUSKOM

Hoci Slováci dnes žijú prevažne extrémnym počasím (a tí jednoduchší odvolávaním Šimečku), pozornosť všetkých ľudí dobrej vôle by mala byť sústredená na oveľa vážnejšie hrozby, ktorým svet čelí. V týchto dňoch a hodinách sa rozhoduje o zásadnom zlome vo vývoji ukrajinského konfliktu, ktorý ho môže nasmerovať do tej najnebezpečnejšej fázy s dopadom na celé ľudstvo. Aby som bol presnejší - podľa môjho názoru sa o nasadení rakiet dlhého doletu do útoku na Rusko už rozhodlo, všetko ostatné sú diplomatické tančeky. V čase, keď píšem tento status, britský premiér Keir Starmer prilieta do Washingtonu na kľúčovú schôdzku s prezidentom USA Bidenom. Nemusíme čakať na jej záver, pretože spoločná tlačová konferencia nebude, ani vám neoznámia, či povolili Ukrajine použiť rakety Storm Shadow - dozviete sa to až z prvého útoku, pretože ich dopad bude taký deštruktívny, že sa to nebude dať utajiť.

Paradoxne, bol to skôr Joe Biden, ktorý váhal s použitím takýchto rakiet a musel ho o tom presvedčiť až jeho britský kolega. Prečo tie obavy? Ruský prezident Vladimír Putin v reakcii na možnosť povoliť Ukrajine zapojenie rakiet dlhého doletu do útokov smerujúcich hlboko do ruského územia pohrozil, že akýkoľvek krok Západu, ktorý by Kyjevu umožnil použiť strely Storm Shadow na napadnutie Ruska, privedie jeho krajinu do vojny s NATO. Je desivé, ako militaristi všetkých krajín podceňujú toto nebezpečenstvo a vysmiali Putina, že blafuje. Lenže Kremeľ neblafuje. Táto špecifická situácia nie je nebezpečná pre Putinovu rétoriku, ale pre nezvratné dôsledky, ktoré bude mať britsko-americké rozhodnutie.

Treba si totiž uvedomiť, že tu nejde len o formálne "povolenie" Bieleho domu a Downing Street 10. Samotná ukrajinská armáda nevie ovládať rakety dlhého doletu, ktoré jej dodal Západ. Potrebuje na to spravodajské údaje zo satelitov, ktorými nedisponuje, ktoré vlastnia len Spojené štáty alebo Európska únia, teda ktoré má NATO. A čo je ešte dôležitejšie: iba vojenský personál Severoatlantickej aliancie môže prideľovať letecké misie takýmto raketovým systémom. Samotní ukrajinskí vojaci to nedokážu. Nejde teda len o to, či Západ povolí kyjevskému režimu zasiahnuť Rusko takýmito raketami. Ide o to, či sa krajiny NATO priamo zapoja do ukrajinského konfliktu so všetkými dôsledkami. A takto by sme to mali vysvetľovať ľuďom.

Večné spoliehanie sa na to, že Putin nepoužije jadrové zbrane, je také šialené, že pripomína ruskú ruletu. Už teraz by bolo použitie taktických nukleárnych zbraní v súlade s novou jadrovou doktrínou Ruskej federácie. Časť ruskej generality vyvíja v tomto smere dlhodobý nátlak na Vladimíra Putina, aby tento druh zbraní použil. Ruský prezident je v ťažkej situácii, lebo nesmie prejaviť slabosť. Ale len nepríčetný človek si môže myslieť, že tento tlak na Rusko a doslova "testovanie červených čiar" sa dá stupňovať donekonečna. Ak sa v krátkom čase neuvoľní medzinárodné napätie, pochod k tretej svetovej vojne je neodvratný.

Zatiaľ však nič nenasvedčuje tomu, že sa situácia začne zlepšovať. Práve naopak. Militaristi vedia, že majú čas už len do októbra, ak chcú podniknúť zničujúci úder. Musia to stihnúť do novembrových prezidentských volieb v USA, pretože návrat Donalda Trumpa je čoraz reálnejší. Vyjasnime si, že Donalda Trumpa považujem za mimoriadne odporného človeka, ktorého patologické klamstvá ma už unavuje vyvracať. Ale Harrisová nie je žiadna výhra, je to len lepšia herečka. V skutočnosti nič tak nehovorí o úpadku amerického politického systému ako fakt, že z 300-miliónového národa dokázal vygenerovať do súboja o najvyšší post iba takéto dve kreatúry.

Preto je úplne zbytočné zaoberať sa otázkou, kto bol presvedčivejší v televíznom dueli z noci na stredu. To, čo by sme mali hodnotiť z hľadiska našich záujmov, predsa nie je umelecký dojem, ale obsah ponuky pre svet. A tá ponuka je strašná. Kamala Harrisová pôsobila ako ešte väčší jastrab než Hillary Clintonová. Behal mi mráz po chrbte, keď podporila masívne zvyšovanie zbrojenia, keď avizovala návrat k vojenským intervenciám, keď vyzdvihovala armádu USA ako najväčšiu smrtiacu silu na svete, keď sa vyjadrovala pohŕdavo o Trumpovi, že je zbabelý ju použiť, že nemá úctu medzi americkou generalitou, že nie je schopný viesť národ do vojny a namiesto toho uzatvára mierové zmluvy s diktátormi... Tak to mi teda odľahlo, hlavne, že je žena a že má ázijský pôvod, s takouto výbavou sa bude pochodovať do vojny určite rezkejšie...

Nie, Trump nie je žiadna holubica. Rozdiel medzi Donaldom a Kamalou je len v tom, že pre Trumpa je primárny konflikt s Čínou a pre Harrisovú konflikt s Ruskom. Ale pre životné záujmy strednej Európy je lepšou voľbou republikánsky kandidát, a to aj za cenu, že náklady na vojnu na Ukrajine chce prenechať Európe. Je totiž väčší predpoklad, že Európska únia nebude vládať sama financovať tento nákladný konflikt, čo urýchli diplomatické riešenie. Ak teda dovtedy štáty NATO so svojím vazalom Zelenským nevyprovokujú novú svetovú vojnu. Demokrati totiž vedia, že ak chcú mať ešte šancu vyhrať tieto prezidentské voľby, nesmú dopustiť, aby sa dovtedy ukrajinský front zrútil. A urobia pre to všetko.
Zatiaľ teda všetci konajú ako zaslepení šialenci, a kto ešte nepochopil, v čom je nebezpečenstvo takejto politiky, mal by si prečítať knihu Christophera Clarka Námesačníci, ktorá opisuje správanie veľmocí na začiatku 20. storočia, ktoré napokon vyústilo do prvej svetovej vojny. Dnešný problém je o to závažnejší, že nás vedú doslova hlúpi ľudia. Napríklad fínsky prezident Alexander Stubb v rozhovore pre poľský denník Gazeta Wyborcza doslova povedal, že Fíni sa vojny s Ruskom neboja, lebo od stredoveku s ním viedli asi tridsať vojen... Myslíte, že tomuto insitnému vojenskému stratégovi niekto pošepol taký "detail", že v stredoveku Rusi nemali jadrové zbrane? Ale veď načo by to robili, keď Fínsko je podľa svojho prezidenta pripravené na vojnu, v ktorej Putin musí prehrať! Sú na to však pripravení aj obyvatelia tejto severskej krajiny? Sú pripravení umierať za militaristické vízie jedného psychopata, ktorý neváha vo svojom antiruskom šovinizme zavliecť svet do nukleárnej apokalypsy?

Mier je dnes teda v mainstreamových kruhoch neslušné slovo. Ale nezabúdajme, že to bolo aj pred 110 rokmi, v lete 1914, keď si všetci mysleli, že Srbom dajú na frak a do Vianoc sú doma. Ich neschopnosť predvídať dôsledky vlastných činov viedla potom k najstrašnejšej apokalypse, štvorročnej agónii ľudstva s desiatkami miliónmi mŕtvych, po ktorej všetci pochopili, že musia dať vojnu mimo zákon a usporiadať svet po novom. Nestačila nám vari skúsenosti 20. storočia? Musíme prejsť peklom novej vojny, aby sme pochopili, že vojna nie je žiadne riešenie?