CHMELÁR: VLÁDNA MOC SA TOPÍ VO VLASTNÝCH KLAMSTVÁCH

Príspevok uverejnil na sociálnej sieti politológ Eduard Chmelár 8. februára 2022:

Určite sa pamätáte na to, ako minister obrany Jaro Naď označil informácie denníka The New York Times o tom, že na Slovensku majú cvičiť ukrajinských povstalcov, za klamstvá. Jeho kamarát z OĽaNO Juraj Krúpa sa dokonca nechal počuť, že nositeľka Pulitzerovej ceny Helene Cooper si to navymýšľala, aby sa stala zaujímavou. Prešlo len pár dní a všetko je inak. Na svojej FB stránke napísal Naď toto: „Jednou z možností je napríklad výcviková aktivita zameraná na výcvik, poradenstvo a asistenciu jednotkám a štábom Ozbrojených síl Ukrajiny.“

Musím sa priznať, že si neviem spomenúť na takých patologických klamárov v súčasnej politike, akým je Jaro Naď. Klame vám do očí ako malé dieťa, jeho výpovede si odporujú, neustále sa menia a už onedlho (ak parlament vojenskú zmluvu s USA schváli) sa dozviete, v čom všetkom vás tento chorobný luhár podviedol. Ale to už bude neskoro.

Pre mňa je škandalózne už len to, že slovenská vláda sa dozvedela o cvičení ukrajinských povstalcov na území Slovenska zo zahraničných novín, o príchode 1000 vojakov NATO zo zahraničnej televízie, a tvári sa, akoby to bolo v poriadku... No čo je toto za bábkovú vládu? Veď je to hanba ako mrak, vyzeráme pred svetom ako nesvojprávna provincia, ktorej sa nemusí oficiálnou cestou nič ani len oznámiť.

Nemusím hádam zdôrazňovať, že keď hovoríme o cvičení ukrajinských povstalcov, nemám na mysli aerobic. Keď vyšla spomínaná správa v New York Times, český bezpečnostný analytik Andrej Šándor neveriacky krútil hlavou a povedal: „Nechať si na svojom území cvičiť nejaké bojové skupiny cudzieho štátu by asi nebolo rozumné. To by bolo možné považovať za zapojenie sa do konfliktu... Slovenskí predstavitelia by museli byť blázni, aby niečo takéto povolili.“

To je to správne slovo – sú to šialenci. Im na Slovensku vôbec nezáleží, je im fuk, čo sa s ním stane, oni si splnia úlohu a keď bude zle, Američania sa o nich postarajú. Ale my všetci tu chceme žiť. V mieri, slobode a priateľstve so všetkými, ktorí o to majú záujem.

No dejiny nás učia, že v politike existuje aj niečo horšie a s vážnejšími dôsledkami ako klamstvo – paranoja. Poslancovi Miroslavovi Kollárovi (predtým Za ľudí, po odtrhnutí od nich Spolu) zahltili rozhnevaní občania v predvečer hlasovania o DCA mailbox, a on z toho usúdil, že sa stal obeťou „aktívnej fázy rozsiahlej hybridnej operácie“.

Priatelia, ak by ste to náhodou nevedeli, tak tým, že ste žiadali poslanca parlamentu, aby vo vašom mene nehlasoval za vojenskú zmluvu s USA, stali ste sa ruskými agentmi. Keby to povedal nejaký krčmový táraj, ťukli by ste si prstom na čelo. Ale toto povedal volený zástupca ľudu, ktorý nedokáže vnímať obavy svojich voličov a pripisuje ich sprisahaniu a Putinovi. A v diskusii mu horlivo pritakáva prezidentkin partner Juraj Rizman (ja len dúfam, že v ich domácnosti nemajú len jeden počítač ako u Valáškovcov). Toto je už totálne psycho.

Už dlhší čas v dosiaľ nevídanom rozsahu klame aj prezidentka republiky. Naposledy obvinila poslanca Ľuboša Blahu, že jej zostrihal video a vytrhol jej slová z kontextu. Po prvé, to video kolovalo na FB už niekoľko dní a nepochádza od Blahu. A po druhé, no áno, bolo zbytočne zostrihané a jeho význam trochu posunutý, ale to hlavné neodškriepiteľné tam zostalo: Zuzana Čaputová v predvolebnej kampani podviedla voličov rovnako, ako ich podvádza dnes.

Čo vlastne povedala v tom videu? Pred troma rokmi tvrdila, že zmluva sa prijíma len preto, aby sme mohli prijať od Američanov dar vo výške 100 miliónov a neznamená prítomnosť amerických vojakov. Čo iné to je, ak nie klamstvo? Myslíte si, že tá zmluva sa prijíma kvôli niečomu inému ako kvôli rozmiestneniu Ozbrojených síl USA na území Slovenska?

Veď je to tam jasne napísané, o ničom inom tá zmluva nie je, tváriť sa, že je to o niečom inom ako o amerických vojakoch v Kuchyni a na Sliači je až detinská lož. Od prvého článku až po posledný sa v DCA píše len o podmienkach ich rozmiestnenia na Slovensku. Naopak, znovu upozorňujem, že o žiadnych 100 miliónoch nie je v dohode ani zmienka. Boli sme takí hlupáci, že sme im to podpísali na čestné slovo.

Ako sa dá Američanom veriť, o tom podal svedectvo líder bulharskej opozície Kostadin Kostadinov, ktorý upozornil, že do dnešného dňa nedostali za rozmiestnenie Ozbrojených síl USA v Bulharsku ani cent a americkí vojaci neplatia ani nájomné. Keďže Zuzana Čaputová to ako hlavná veliteľka ozbrojených síl veľmi dobre vie a zapiera to, vedome klame.

Klamú aj mainstreamové médiá, z ktorých väčšina si neplní svoje základné informačné povinnosti, zamlčiava informácie o odpore voči zmluve a naopak, správajú sa ako piata kolóna okupačnej moci. Moderátor relácie TV Markíza Na telo Kovačič otvorene povedal, že s názorovými prúdmi, ktoré klamú, nebude diskutovať.

No to majú asi u Kovačičovcov tichú domácnosť, inak je neobyčajne drzé a arogantné, ak o tom, čo je lož, nemá rozhodnúť demokratická diskusia, ale subjektívny postoj zaujatého novinára. Tieto médiá realitu nereflektujú, ale vytvárajú ju. Tvária sa, že najväčším problémom nie je štvanie do vojny, ale mierové posolstvo obchodu s hračkami, vytvárajú nejakú zvrátenú rozprávku o zlom Dráčikovi, ktorého treba asi zabiť, aby zachránili princeznú z Pionierskeho paláca.

Tá ich nervozita, bezočivosť a bezohľadnosť nemá obdoby. Hoci im na to nikto nedal mandát, ponáhľajú sa s prijatím zmluvy, akoby im šlo o život, obišli ľudí, parlament, obišli ústavný súd, zmietli zo stola odborné pripomienky, pred malou chvíľou nedovolili vystúpiť v pléne NR SR generálnemu prokurátorovi, udusili verejnú diskusiu a čakajú, že opozícia sa k nim bude správať v rukavičkách?

Dovoľte mi na záver zacitovať môjho priateľa a prednostu II. psychiatrickej kliniky SZU a FNsP F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici Ludvíka Nábělka. Lučo tiež pochádza zo slávnej povstaleckej rodiny a spomenul si na zradcovské slová ministra obrany Slovenského štátu Ferdinanda Čatloša, ktorý vystúpil 29. augusta 1944 v rozhlase s týmto prejavom: „V takomto položení, ktoré nám hrozí najkrvavejším ničením a zotročením, vlastné vojenské sily účinnej obrany nám nedostačujú. V dôsledku tejto skutočnosti prichádzajú na Slovensko jednotky nemeckej armády. Vojaci, občania! Oznamujem vám túto skutočnosť s tým, aby ste v nemeckom vojsku, ktoré prichádza na Slovensko, videli našich priateľov.

Prišli, aby nám pomohli zdolať zákerného nepriateľa. Náš najvyšší veliteľ, prezident republiky, vláda a ja, minister národnej obrany, sme pevne presvedčení, že v spojení s nemeckými vojskami podarí sa nám zákerný vpád nepriateľa odraziť a vo všetkých krajoch nášho Slovenska bývalý pokoj a poriadok znovu obnoviť. Preto vás vyzývam, aby každý statočný vojak a každý statočný Slovák privítal všade nemecké vojská ako našich spojencov a aby im účinne pomáhal. Nikto nech sa nedá klamať partizánmi. Nikto nech neverí ich klamstvám a každý nech sa v obrane Slovenska, po boku nemeckých vojsk, nebojácne postaví proti nim, nech poslúchne svoju zákonitú vládu…“

Reakcia na túto podlú zradu, ktorá (a to zdôrazňujem) bola rovnako ako tá dnešná schválená vládou a odobrená prezidentom, na seba nenechala dlho čakať. Ešte v ten istý večer vypuklo Slovenské národné povstanie.  Lučo k tomu dodáva: „Som presvedčený o tom, že dnešný spor o takzvanú dohodu o „obrannej“ spolupráci má podobnú podstatu. Vôbec ma v tejto súvislosti nezaujímajú reči – parafrázujúc prejav generála Čatloša – najvyššej veliteľky ozbrojených síl, vlády ani ministra národnej obrany. Pripomínajú mi  nepodarené, no zato nie menej nebezpečné déja vu. Môj dnešný mravný imperatív velí nezradiť odkaz našich otcov a starých otcov a nedopustiť akúkoľvek prítomnosť akýchkoľvek cudzích vojsk na území našej vlasti.“

Podčiarkujem: nezradiť odkaz našich starých otcov a nedopustiť akúkoľvek prítomnosť akýchkoľvek cudzích vojsk na území našej vlasti. Ej, veľa riskujete, páni, ak sa chystáte napľuť národu do očí a nádejáte sa, že ten sa s tým zmieri.