CHMELÁR: ZBYTOČNÁ PANIKA PRE HYMNU

"Šimkovičová ide meniť hymnu! Aj ministri za Hlas sú proti! Ďalší rozkol vo vládnej koalícii!" Takéto a podobné titulky zaplavili dnes médiá a sociálne siete. Aj na mňa sa od rána obracajú znepokojení ľudia, čo sa to vlastne deje a akým právom si niekto dovoľuje siahnuť na našu posvätnú pieseň. Nepoznám síce podrobnosti (a pri dvojici Šimkovičová - Machala nikdy nezaškodí zvýšiť pozornosť), ale aj tak by vás nemalo prekvapiť, že tieto hysterické výkriky nemajú nič spoločné s realitou. Žiadna hymna sa meniť nebude.

Úprava skladieb je úplne bežná vec. Väčšina ľudí netuší, že dokonca aj mnoho ľudových piesní sa stalo populárnymi vďaka tomu, že ich niekto zaranžoval. Pokiaľ ide o slovenskú národnú a štátnu hymnu, tá bola upravovaná niekoľkokrát bez toho, aby si to niekto všimol. Keď Janko Matúška vo svojom byte na Jozefskej ulici (v dnešnej reštaurácii Divný Janko, kde je aj pamätná tabuľa) písal začiatkom roka 1844 text piesne s vtedajším názvom Prešporskí Slováci, jeho spolužiak Jozef Podhradský mu k tomu hral na gitare pesničku Kopala studničku alebo U studienky stála, čo sú dve textové verzie jednej melódie ľudovej piesne. Do nôt ju zaznamenal 16. marca 1844 August Horislav Krčméry.

Prvú zborovú úpravu tejto piesne urobil v roku 1864 (na počesť vzniku Matice slovenskej) Ján Levoslav Bella, ktorý ju zahrnul do svojho cyklu Slovenských štvorspevov pod názvom Už Slovensko vstáva. V roku 1905 upravil pieseň Nad Tatrou sa blýska pre spev a klavír Mikuláš Schneider-Trnavský. Ďalšiu inštrumentalizáciu slovenskej národnej hymny (rozpísanie skladby pre jednotlivé nástroje orchestra) ako súčasti česko-slovenskej štátnej hymny vykonal hudobný skladateľ Alexander Moyzes. No a dosiaľ posledné znenie upravil pri vzniku nezávislej Slovenskej republiky v roku 1993 profesor Ladislav Burlas. Spôsob, akým sa hymna hrá, sa však aj potom stretával v časti odbornej obce s kritikou (napríklad dirigent Anton Popovič alebo Peter Breiner). Naposledy svoj zámer prezentoval skladateľ a dirigent Oskar Rózsa, ktorý na projekte pracuje už od roku 2011 a ktorý bol teraz ministerstvom kultúry poverený, aby v spolupráci so Slovenskou filharmóniou upravil hudobnú zložku štátnej hymny. Svoje výhrady zhrnul takto: "Keď to nehrá inštrumentálne zdatný orchester, je to takmer dychovka s ubíjajúcimi činelmi na hranici komédie."

K úpravám však dochádzalo aj v textovej časti. Pôvodný text zmenil ako prvý Ľudovít Štúr, ktorý chcel byť podľa Jozefa Miloslava Hurbana opatrnejší, aby nedali Maďarom zámienku k zákazu ich činnosti. Preto zmiernil niektoré slová a namiesto "Zastavme ich, bratia!" napísal "Postavme sa, bratia!". Počas štúrovského povstania, keď sa pieseň často spievala a bola vytlačená pod názvom Dobrovoľnícka, však zasa pôvodný študentský apel "Kto jak Slovák chodí, nech knihy zahodí" zmenil na revolučnejšie "Kto slovensky cíti, nech sa šable chytí".

Slovenskú štátnu hymnu, ktorú spievali štúrovskí dobrovoľníci a s ktorou na perách umierali účastníci Slovenského národného povstania, z našich sŕdc a tradícií nemožno vytrhnúť. Je naším národným symbolom. Ale je v našom záujme, aby bola vyjadrená čo najdôstojnejšie a najveľkolepejšie. Oskar Rózsa je vynikajúci hudobný skladateľ, ktorý ma už neraz presvedčil, že má cit pre takéto veci. Nechajme odborníkov pracovať, a potom posúďme výsledok.