„CHYSTAJÚ“ NEPOSLUŠNÍ „CHLAPCI“ ORBÁN A ZEMAN PREKLESENIE MAPY?

Ak sa pozrieme do nedávnej histórie (107 rokov), javia sa udalosti s odstupom času v novom svetle.  Je zrejmé, že atentát na následníka trónu Rakúsko – Uhorskej monarchie a jeho manželky bol pripravený, vedela o ňom spravodajská služba vo Viedni, no nič sa nespravilo pre to, aby sa tomu zabránilo, ba naopak, bezpečnostné opatrenia na ochranu zavraždených boli  ešte oslabené. Sledovaný cieľ bolo niečo veľké, čo následne Európa zažila v podobe 1. svetovej vojny.  Strelec – atentátnik Gavrilo Princip a štyria ďalší  boli s najväčšou pravdepodobnosťou najatí ako celá skupina, no iba jeden z nich spáchal tento čin, bol zatknutý, nebol popravený, bol iba uväznený a vo väzení zomrel na následky choroby. Bol to malý, útly Srb, ani nie 20-ročný, o ktorom sa dlho písalo, že práve jeho počin bol príčinou rozpútania 1. svetovej vojny v Európe. Rozprávky pre širokú verejnosť. Ostatní sčasti, alebo úplne zlyhali. Atentátnik z malej vzdialenosti smrteľne zranil nástupníka trónu a jeho manželku. Ich pohreb bol pohrebom Rakúsko – Uhorskej monarchie, čo vtedy málokto vedel (okrem organizátorov). Túto skutočnosť potvrdilo povojnové usporiadanie Európy po roku 1918 na základe aktu Trianonská dohoda  k plánovanému a následne skoro 20 rokov platnému usporiadaniu Európy. Ako je známe, nie všetky štáty a v rámci nich politické skupiny súhlasili s novým usporiadaním Európy. Prísť o pocit veľkosti, nadradenosti a stratiť možnosť  môcť zo sedla na chrbte koňa (vtedy svet vyzerá inak)  s bičom v ruke a puškou na pleci kričať „Na pánske!“ musí evokovať bezmocnosť...

Roman Stopka, predseda PSN

 

ČÍTAJTE TIEŽ: KORČOK CHCE ROZBIŤ V4

 

Roman Stopka: Ak sami nebudeme ochotní bojovať za svoj štát, neurobí to nikto a rozpadneme sa zradou nami vybraných predstaviteľov. Žiaľ, mnohí z našej národnej inteligencie, pohltení ľahostajnosťou štátnikov, podľahli procesu okrádania slovenského národa a na podporu národných záujmov reagujú až pod tlakom provokácií.

ČÍTAJTE TIEŽ: GENERÁL VESTENICKÝ: OHRÝZANIE ZVRCHOVANOSTI SR OSTRO POKRAČUJE

Európa v rozvalinách a v biede

Výsledky 1. svetovej vojny nepriniesli vytúžené ovocie, a preto bolo za krátky čas pripravené pokračovanie v podobe 2. svetovej vojny. Tá pokračovala v dosahovaní pôvodných cieľov 1. svetovej vojny, ale v obrovských a strašných rozmeroch.  1. svetová vojna skončila s miliónovými obeťami, veľkými škodami a na danú dobu ťažko predstaviteľnými výdajmi na vojnu a veľkými ziskami z výroby vojnových materiálov, zánikom monarchie a vznikom nových štátov. Voči vtedajšiemu Nemecku boli Versaillskou zmluvou prijaté tvrdé opatrenia (ohraničený počet ozbrojených síl, výzbroje, splácanie dohodnutých reparácií a iné). Následne „prišla“ svetová hospodárska kríza a v rokoch 1929 – 1931 vrcholila na celom svete. Zakrátko nato Nemecko začalo hospodársky a vojensky silnieť tak ako žiadny iný štát v Európe. Prestalo rešpektovať všetko, čo mu bolo po skončení 1. svetovej vojny určené, nikto to neriešil (ani štáty, ktoré boli pri prijímaní opatrení voči Nemecku) a hospodársky a vojenský rast Nemecka bol priam zázračný. Krízou zničená Európa a tiež Amerika sa ťažko spamätávali, Nemecko však stihlo toho veľa (silné hospodárstvo, silná a dobre vyzbrojená armáda). Do rokov 1938 – 1939 bolo Nemecko hospodárskou a vojenskou veľmocou v rámci Európy. Vieme, čo nasledovalo a aký bol výsledok - desiatky miliónov obetí, poškodené a zničené mestá, továrne, komunikácie od Leningradu, Moskvy a Stalingradu až po Atlantický oceán a bolesť nad celou Európou z utrpenia obyvateľstva. Vysoko pozitívny výsledok bol dosiahnutý v USA, o čom svedčí fakt, že tieto na konci vojny vyrábali 50 percent svetovej produkcie, mimoriadne vzrástli platy zamestnancov a zaznamenali prudký rast životnej úrovne. Európa bola v rozvalinách, pochovávala mŕtvych, odpratávala ruiny a obyvateľstvo žilo v nevídanej biede. Výsledkom bolo tiež, že víťazné mocnosti a svet odsúdili ohavnosť 2. svetovej vojny, predstaviteľov fašizmu, boli tiež určené reparácie, došlo k zmene hraníc (Postupimská konferencia), a hlavne pre budúcnosť bol víťaznými mocnosťami prijatý a pod ich dohľadom realizovaný zámer „Odsun občanov nemeckej národnosti a ich prisluhovačov“ z územia Československa, Poľska a iných štátov v počte cca 12 miliónov obyvateľov. ZOPAKUJME to ešte raz, že víťazné mocnosti prijali uvedené opatrenia, a nie Československo, Poľsko,...! Víťazné mocnosti rešpektujú túto skutočnosť dodnes! Z verbálnych a tiež písomných prejavov štátnikov víťazných mocností nie sú oficiálne zaregistrované pochybnosti, alebo návrhy na zmenu týchto opatrení, ktoré neboli a nie sú pripravené a prijaté na úrovni štátov ako Československo, Poľsko a iných. Tieto štáty boli iba  vykonávateľmi prijatých opatrení.

Rok 1989 a nasledujúce roky priniesli okrem iného aj otvorené prejavy odsunutých obyvateľov, hlavne ich potomkov v Nemecku, Maďarsku a v politických zoskupeniach, ktoré vznikli po roku 1990 V ČR a SR.  Sudetonemecké landsmanšafty, ale tiež naši južní susedia a časti týchto národností na území Čiech a Slovenska začali prejavovať názory, že odsun po roku 1945 bol nespravodlivý, bola spáchaná krivda na etnikách a menšinách. Dokonca sa z času načas na túto tému vyjadrovali i štátnici uvedených štátov. Boli vydávané i nové mapy a iné veci „kultúrneho charakteru“ a oficiálne predávané, dokonca i na území SR. Československá vláda a neskoršie národné vlády nie vždy správne, včas a zodpovedajúco reagovali. Zo strany uvedených národností, ale tiež štátov to bola skúška, kam až budú mať dovolené zájsť. Sú známe informácie, že všetci to robia s tichým súhlasom vlád a tiež s finančnou podporou. Zo strany víťazných mocností v 2. svetovej vojne (tiež terajších štátnikov) nikto nepredložil návrh v zmysle potreby prehodnotenia  výsledkov a záverov prijatých po 1. svetovej vojne (usporiadanie hraníc a vznik nových štátov), usporiadanie hraníc po 2. svetovej vojne a odsun občanov nemeckej a maďarskej národnosti do materských štátov (nie však všetkých), ani v r. 1968 nikto nič nenamietal z víťazných mocností a USA na otázku, či rešpektujú povojnové rozdelenie v Európe, odpovedali áno a až následne sa dali vojská vtedajšej Varšavskej zmluvy do pohybu. Vojská USA na území vtedajšej Nemeckej spolkovej republiky stáli v plnej bojovej pohotovosti kúsok za hranicami Československa, čakali, či sa vojská Varšavskej zmluvy zastavia pred hranicami s Nemeckom a keď zistili, že sa tak stalo, prijali zodpovedajúce opatrenia. 

Mgr. Štefan Gombík, PhD., podpredseda PSN

 

Mária Terézia ako symbol

 

Iste si niektorí čitatelia už predtým všimli, že v Bratislave sa už nejaký čas konajú Korunovačné slávnosti Márie Terézie, v Prahe k soche Márie Terézie pribudla jej ďalšia socha cca pred rokom (novodobá), pričom by nikto nepochopil o koho ide, ak by tam nebol nápis. To slovo novodobá je vyjadrením pravdepodobnej budúcnosti strednej Európy. V tej istej Prahe vznikla tiež asi pred rokom Trieda Márie Terézie. Na Ukrajine písali tiež o soche Márie Terézie, ktorá je tam už dávnejšie. Je to náhoda, alebo oznamovanie budúcnosti strednej Európy?

Nespravodlivé usporiadanie?

V celom tomto historickom priereze vidíme, že predstaviteľov víťazných mocností od skončenia 1. svetovej vojny, tiež 2. svetovej vojny doteraz oficiálne netrápi to, čo predhadzujú menšiny a niektoré politické zoskupenia v materských štátoch, kam boli menšiny odsunuté. Medzi občanmi odsunutých národností a hlavne ich potomkami sú vedome živené názory o nespravodlivom usporiadaní po 1. a 2. svetovej vojne, nespravodlivom odsune, vyjadrujú sa názory a požiadavky vo vzťahu k Slovensku, Českej republike a Poľsku v materských štátoch odsunutých občanov a ich potomkov, tiež politických zoskupení hlavne na území Slovenska a Českej republiky. Javí sa, že majú tichú i finančnú podporu materských štátov, do ktorých boli odsunutí. Pomaly, postupne a plazivým spôsobom ako pýr v záhrade suseda prerastajú a presúvajú sa na územie štátov, odkiaľ boli odsunutí. Veď Sudetonemecké landsmanšafty sa už schádzajú a zasadajú v Mariánskych Lázňach, Karlových Varoch a ktovie kde ešte. Oficiálne na zasadnutia v Nemecku pozývali aj niektorých predstaviteľov verejného života a vyznamenali pánov Hermana (bývalý minister kultúry), Bělobrádka a bývalého predsedu parlamentu ČR a iných, pozývajú ich tiež na stretnutia v ČR a nazývajú ich priateľmi. Nehrajme sa na prekvapených, že predseda parlamentu Maďarska príde na Slovensko a v Šamoríne položí kvety...! Pred ním tu boli i vyšší funkcionári Maďarska a tiež iní, či už na športových podujatiach v Šamoríne alebo pri iných akciách. Tieto návštevy nasvedčujú tomu, že nemajú zábrany prísť a splniť svoju úlohu. Trpeli by to oni na ich území? Oficiálni štátni predstavitelia iných štátov nemôžu prísť len tak, kedy sa im zachce, na Slovensko ako súkromné osoby. Spomenuté udalosti – stretnutia sudetonemeckých landsmanšaftov na území ČR a „súkromné“ návštevy maďarských predstaviteľov v SR sú spojené nádoby. Od roku 1990 sa pomaly, postupne a teraz už vystupňovane objavujú takéto prvky zo strany sudetonemeckých landsmanšaftov a našich južných susedov. Štátne vedenie Nemecka, a v tomto prípade Maďarska, má o tom vedomosť, to je zjavné. Sám minister vnútra Spolkovej republiky Nemecko sa istý čas na túto tému pozitívne vyjadroval. A čo naši štátni predstavitelia SR, spravodajské  služby, ministerstvo vnútra, ministerstvo obrany a zahraničných vecí a predstavitelia vládnucich politických strán? Nekonanie v tomto smere je konaním proti záujmom republiky. Je možné s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote, že niektorí to vedeli, mlčali, alebo sa podelili – poradili v tejto veci, no nekonali včas, nezverejnili túto návštevu. Až po ukončení aktu v Šamoríne a odcestovaní predsedu parlamentu Maďarska (čo sa nedalo utajiť a zamlčať), začal minister zahraničia vystupovať (aby prezentoval, že konajú), oficiálne sa vyjadril, zaslal nótu, a tým sa to považuje za vybavené. Bolo by prospešné opýtať sa verejne všetkých vyššie uvedených predstaviteľov SR, či si riadne plnia svoje povinnosti voči štátu, ak tieto udalosti ignorujú – že by vedome? 

A ešte dodatok, že Rakúsko oznámilo cestou svojho kancelára, že pristupuje k štátom združeným vo V4  (Česká republika, Slovenská republika, Maďarská republika a Poľská republika). Tým je hotový základ novodobého štátneho útvaru v strednej Európe? Ak áno, tak potom medzi ktorými štátmi bude boj o vedúce postavenie? Tu nech si dá čitateľ odpoveď sám.

Neposlušní "chlapci" Zeman a Orbán

Z vyššie uvedeného je evidentné, že dochádza k nebývalému aktivizovaniu skupín v dvoch štátoch a ich vyznávačov v susedných štátoch, ktoré s nimi hraničia, aj za účasti štátnych predstaviteľov. Tieto štáty úzko spolupracovali pred oboma vojnami, jeden z nich cíti veľkú krivdu od Trianonu (necíti krivdu páchanú na Slovákoch po stáročia), čo vyjadrili už pred 2. svetovou vojnou obsadením území v predvojnovej Československej republike, vedením bojov na obsadených územiach proti Českej a Slovenskej republike a tieto štáty boli klasifikované ako porazené po 2. svetovej vojne. Ich konanie v súčasnosti je možné považovať za oživovanie myšlienok z obdobia pred rokom 1919 a v roku 1938 – 1939 v novej dobe a určite s novými predstavami. Tieto dva štáty sú jediné, ktoré nie sú spokojné s usporiadaním hraníc po 1. a 2. svetovej vojne a s odsunom obyvateľov, o čom rozhodli víťazné mocnosti. Tie vedeli prečo. Zatiaľ víťazné mocnosti k týmto otázkam oficiálne mlčia. Asi pred dvomi rokmi sa americký politológ a odborník na národnú bezpečnosť George Friedman, narodený v roku 1949 v Budapešti, oficiálne vyjadril v tomto znení: Nesmieme pripustiť, aby sa veľké  zdroje nerastných surovín v Rusku spojili s nemeckým kapitálom a technológiami, to by nám (USA) poškodilo. Musíme vytvoriť zónu nášho vplyvu v podobe Trojmoria (Baltické, Čierne a Jadranské more), inak povedané štáty ako Litva, Lotyšsko, Estónsko, Poľsko, Slovensko, Česká republika, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko a niektoré štáty bývalej Juhoslávie budú tým pásmom, kde bude vplyv USA a potrebné „brány“. 

Ak sa na to pozrieme z hľadiska dnešnej reality, zistíme, že iba Miloš Zeman a Viktor Orbán sú neposlušní „chlapci“,  ostatné štáty sa pýšia dobrým vzťahom k novodobému ochrancovi... spoza veľkej mláky! Je to otázkou času, kedy nastanú zmeny, pracuje sa na tom a dielo bude dokončené. Uvedený americký politológ založil v roku 1996 poprednú americkú spravodajskú agentúru „Strategic forecasting“, ktorú vedie, vydal sám a je spoluautorom niekoľkých kníh ako „Európa sa nerozpadá, už sa rozpadla“, „ The next Hundred Years...“, v češtine vyšlo ako „Příštích sto let“ v roku 2010. 

Mária Terézia ako symbol

Iste si niektorí čitatelia už predtým všimli, že v Bratislave sa už nejaký čas konajú Korunovačné slávnosti Márie Terézie, v Prahe k soche Márie Terézie pribudla jej ďalšia socha cca pred rokom (novodobá), pričom by nikto nepochopil o koho ide, ak by tam nebol nápis. To slovo novodobá je vyjadrením pravdepodobnej budúcnosti strednej Európy. V tej istej Prahe vznikla tiež asi pred rokom Trieda Márie Terézie. Na Ukrajine písali tiež o soche Márie Terézie, ktorá je tam už dávnejšie. Je to náhoda, alebo oznamovanie budúcnosti strednej Európy? 

A ešte dodatok, že Rakúsko oznámilo cestou svojho kancelára, že pristupuje k štátom združeným vo V4  (Česká republika, Slovenská republika, Maďarská republika a Poľská republika). Tým je hotový základ novodobého štátneho útvaru v strednej Európe? Ak áno, tak potom medzi ktorými štátmi bude boj o vedúce postavenie? Tu nech si dá čitateľ odpoveď sám.

(Autor je podpredseda politickej strany Práca slovenského národa, www.psn.sk)