DAMPINGOVÁ CENA PRÁCE

Dostupné štatistiky vytvárajú obraz zamestnaného Slováka ako človeka pracovitého, zručného, no žalostne podhodnoteného. Preto pocit, že si zaslúžime vyššie platy, nemožno považovať za iracionálnu túžbu alebo prejav chamtivosti. Čísla totiž hovoria v náš prospech.

Na čele rebríčka

V niektorých meraniach OECD sa Slovensko umiestňuje na popredných priečkach. Z krajín OECD máme napríklad najnižší podiel miezd na hrubom domácom produkte, konkrétne na úrovni 38 percent. Negatívne pôsobiaci údaj však dokazuje, že v slovenskom hospodárstve existuje veľký priestor na zvyšovanie miezd. Rozhodne pozitívna je správa, že podľa merania OECD je Slovensko po Japonsku krajinou s najnižším percentom pracujúcich s nízkymi zručnosťami. Máme druhú najlepšiu čitateľskú a matematickú gramotnosť spomedzi skúmaných krajín, slovenská pracovná sila má teda z celého regiónu najlepší potenciál na rekvalifikáciu. Zo stredoeurópskych krajín sa dve priečky za nami umiestnili Česi, pričom Slovinci sa nachádzajú až v druhej polovici tabuľky. Pre zaujímavosť, po Čile a Turecku sa na treťom, respektíve štvrtom mieste od konca umiestnili Gréci a Taliani. Slovenský pracovný trh by preto nemal fungovať na lacnej pracovnej sile už len z toho dôvodu, že jeho ľudské zdroje atribúty lacnej pracovnej sily nespĺňajú.

Obrovský nepomer

Ďalším dôležitým ukazovateľom je produktivita práce. Podľa posledných meraní Eurostatu dosahuje produktivita slovenských pracujúcich 83,2 percenta priemeru eurozóny, u Slovincov sa pohybuje na úrovni 81,5 percenta, u Čechov predstavuje 79,9 percenta. Zaujímavé je tiež porovnanie s Gréckom (82,6 percenta) a Portugalskom (78,2 percenta). Ak sa na zmienené údaje pozrieme v kontexte priemernej mzdy, vidíme kontrast medzi priemerným platom Slováka, pohybujúcim sa na úrovni 912 eur, a priemernou mzdou v Česku, dosahujúcou v prepočte 1 109 eur. Priemerný plat Slovinca zas predstavuje 1 592 eur, Portugalci zarobia v priemere 1 130 eur mesačne. Ako teda dosiahnuť, aby naše platy konečne vzrástli na úroveň ekvivalentnú ostatným ekonomickým ukazovateľom?

Ohrození imigráciou

V posledných mesiacoch mzdy skutočne rástli rýchlejšie ako produktivita práce. To je pozitívna správa, keďže ako sme si vysvetlili, v tomto ohľade iba dobiehame zameškané. Tento trend by sme si preto mali ešte nejaký čas udržať, ak chceme svoj pomer miezd a produktivity dorovnať s inými krajinami v regióne. Najväčším ohrozením ideálneho vývoja je v súčasnosti možnosť prílevu lacnej pracovnej sily zo zahraničia. Tá môže negatívne ovplyvniť rast miezd najmä v odvetví výroby, ktoré na Slovensku stále zamestnáva podstatnú časť populácie. Preto je nevyhnutné zastaviť sociálny damping, ak chceme zabrániť stagnácii životnej úrovne slovenských domácností. Prácu z cudziny pritom objektívne nepotrebujeme, keďže máme stále vysokú nezamestnanosť. Minister Richter potvrdil, že na pracovných úradoch máme momentálne 148-tisíc nezamestnaných so skončeným stredoškolským vzdelaním, či už s maturitou alebo bez. Vláda napriek tomu umožňuje investorom zvážať cez agentúry lacných pracovníkov z Balkánu, aj keď plošný prílev pracovnej sily oficiálne odmieta. Cieľom vlády a investorov by mala byť primárne snaha pomôcť mase nezamestnaných a práceschopných Slovákov pri rekvalifikácii a prispieť k zvýšeniu medziregionálnej mobility našej pracovnej sily. Riešením v nijakom prípade nemôže byť vpustenie masy cudzincov na náš pracovný trh. Pre TABLET.TV sa v podobnom duchu vyjadril Viliam Páleník z Ekonomického ústavu SAV. „Nie je dobrá vizitka, ak máme státisíce nezamestnaných a pre zahraničných investorov, ktorých sme podporili z našich daní, pracujú ľudia zo zahraničia. Mali by sme prioritne zamestnávať našich nezamestnaných. Dôležité je obmedziť aj negatívne javy, ako je v niektorých prípadoch dokonca až otrocká práca. Deje sa to našim ľuďom v zahraničí, no mali by sme sa starať, aby sa to nedialo aj u nás,“ myslí si ekonóm. Vláda by preto mala robiť všetko pre to, aby na Slovensku mali prácu najmä jeho občania. Tadiaľ pre nás vedie najschodnejšia cesta ku krajine, kde má európske štandardy nielen práca, ale aj jej finančné ohodnotenie.

PODĽA POSLEDNÝCH ŠTATISTÍK PATRIA SLOVÁCI MEDZI VEĽMI PRACOVITÝCH A ZRUČNÝCH ZAMESTNANCOV, ALE ICH MZDA ZA PRÁCU JE ZNAČNE PODHODNOTENÁ. NAVYŠE ICH OHODNOTENIE STÁLE OHROZUJE "DOVOZ" LACNEJ PRACOVNEJ SILY ZO ZAHRANIČIA. AKÉ RIEŠENIE NAVRHUJETE NA ZASTAVENIE TOHTO NEGATÍVNEGO TRENDU?

Emil Machyna
predseda OZ KOVO

Sme presvedčení, že na úradoch práce je dostatok ľudí a takisto je potrebné zamestnancov aj dostatočne zaplatiť. Ak by sa však malo zamestnávať viac cudzincov, mali by mať rovnaké podmienky ako Slováci.

Prof. Štefan  Hrušovský
lekár, člen občianskeho združenia Rastic

Mzdy slovenských pracujúcich sú v rámci Európy významne podhodnotené a reči o tom, že Slovensko sa môže dostať do elitnej skupiny EÚ, nemajú za cieľ vyrovnať priepastné rozdiely medzi západnými krajinami a Slovenskom, ale vytvoriť ilúziu spolupatričnosti so Západom a zachovať Slovensko a strednú Európu v postavení kolónie. Ako jeden z prvých krokov k náprave vidím nadradenie slovenských zákonov nad zákony EÚ.

František Škvrnda
vysokoškolský pedagóg

V podmienkach, keď panuje tvrdý finančno-právny diktát nadnárodných spoločností a vo svete dominujú dvojtvárne hodnoty Západu (hoci aj kresťanského), ktoré podporujú silných a bohatých a majú aj všestrannú mediálnu podporu, je iluzórne myslieť si, že v malom štáte možno tento trend zastaviť. Migrácia je prirodzený proces (koľko ľudí zo slovenského exilu v minulosti bolo hrdých na to, ako obstáli v cudzine alebo ako dnes všetko porovnávame so zahraničím – vedu, vzdelanie, zdravotníctvo, kultúru, umenie, ale aj šport atď. a tešíme sa našim úspechom), ale jej negatívne následky (najmä únik mozgov), vedúce k tomu, že bohatí bohatnú a chudobní chudobnejú, sa nezastavia, ak sa všetko podriaďuje zisku a základnými hodnotami sveta sa nestanú sociálna rovnosť, spravodlivosť a solidarita.

Ján Richter
minister práce, sociálnych vecí a rodiny (Smer-SD)

Naša ekonomika je vo veľmi dobrej kondícii. Ak v minulosti boli zamestnávatelia opatrní pri zvyšovaní miezd, teraz už na to nie je dôvod. Ak zamestnanec odvádza kvalitnú prácu, zaslúži si byť podľa toho aj ohodnotený. A nehovorím len o minimálnej mzde, pretože tá v čistom vyjadrení stále nie je dostatočná na zabezpečenie kvalitnejšej životnej úrovne. Aj preto sa vláda hlási k jej ďalšiemu razantnejšiemu rastu, lebo len takto môže tlačiť aj na rast miezd vo všeobecnosti. Som presvedčený, že priestor tu je, čo dokazujú aj nedávne zvyšovania platov v obchodných reťazcoch či automobilkách. Zároveň razantne odmietam dovoz lacnej pracovnej sily a robím všetko pre to, aby nebolo možné obchádzať európsku legislatívu a aby nedochádzalo k vytláčaniu pracujúcich Slovákov z domáceho trhu práce.

Marian Kotleba
poslanec NR SR, predseda ĽS Naše Slovensko

Dnes na nás a našej práci bohatnú prevažne veľké zahraničné korporácie. Hoci sú ceny tovarov a služieb na Slovensku porovnateľné s cenami v západných krajinách, platy na Slovensku sú výrazne nižšie. Na týchto rozdieloch v platoch bohatnú práve cudzinci. Treba si uvedomiť, že zahraniční podnikatelia sem neprišli robiť charitu ani pomáhať Slovensku ekonomicky rásť. Prišli sem robiť obchod a zarábať peniaze. Nikdy tu nenechajú ani o euro viac, ako je nevyhnutné. Preto musíme v prvom rade podporovať domácich podnikateľov, aby zisky firiem a obchodu neodchádzali do zahraničia, ale rozdeľovali sa medzi zamestnancov a obyvateľov tu na Slovensku. Pokým sa nevymaníme z postavenia hospodárskej kolónie, tak sa reálne nikdy nepohneme vpred.

Roman Stopka
predseda Práce slovenského národa (PSN)

Hlavný problém dneška už nie je výskum, vývoj, výroba, ale zobchodovanie vyrobeného. Dostali sme sa pod diktatúru obchodníkov, tí ovládli aj politickú scénu a poriadne to zneužívajú. Obchodník všetko prispôsobuje svojim záujmom a stáva sa brzdou rozvoja. Novodobá technologická úroveň nabáda prestať koristiť. Tvorca a výrobca hodnôt má dostať zaplatené úmerne hodnotám, ktoré vytvoril. Aby sa to dalo uskutočniť, musí vo voľbách zvíťaziť štátny záujem. Moc má byť delegovaná ľuďom, ktorí ju premenia na občiansky prospech. Štátnik má chrániť záujem štátu na základe pravdy. Štát, ktorý neslúži záujmu svojich občanov, je odsúdený na zánik. Otázka je len, kedy a či príde podnet zvonka alebo zvnútra. Toto by si mal dôsledne uvedomiť každý volič v SR. Nič nie je zadarmo, aj za pohodlie sa platí.