DIKTATÚRA À LA DANKO

Z vládnych kruhov sa ozývajú hlasy volajúce po redefinícii pravidiel, na ktorých základe sa politické subjekty môžu uchádzať o hlasy v parlamentných voľbách. Najmä podľa SNS by hlavným kritériom mala byť veľkosť členskej základne. Na kandidatúru v parlamentných voľbách by podľa národniarov strana mala mať minimálne 500 členov. Návrh má širšiu koaličnú podporu, za legitímny ho považuje predseda Mosta-Híd Béla Bugár a napríklad aj podpredseda poslaneckého klubu Smer-SD Miroslav Číž. V prípade implementácie predmetného opatrenia by tak vznikla dvojstupňová hierarchia. Celoštátne strany spĺňajúce novú podmienku by fungovali po starom, zo všetkých ostatných subjektov by sa stali strany regionálne, teda také, ktoré by s menej ako 500 členmi mohli kandidovať len v komunálnych a župných voľbách. Deklarovaným cieľom návrhu je zlepšenie vnútrostraníckej demokracie a motivácia zakladať regionálne štruktúry.

Problém pre opozíciu

Koalícia argumentuje zvýšením legitimity politických strán. SNS sa napríklad nepozdávalo, ako Boris Kollár pred poslednými voľbami založil svoj subjekt Sme rodina tak, že narýchlo prevzal hibernujúcu stranu SOS, ktorú mu na pro forma sneme odovzdal vtedajší líder a jediný člen Peter Marček. Podpredsedovi SNS Antonovi Hrnkovi sa i podmienka navrhovaná Andrejom Dankom zdá mierna a stranám by pokojne predpísal aj vyšší počet členov.

Na kandidatúru v parlamentných voľbách by podľa národniarov strana mala mať minimálne 500 členov.

Sprísnené kritériá by v súčasnosti z boja vyradili napríklad aj dve najsilnejšie opozičné strany. Matovičovo OĽaNO ani Sulíkova SaS totiž nie sú masové strany. Sulíkovci mali začiatkom roka len 168 členov, Matovičov exkluzívny klub iba štyroch. To Danko kritizoval slovami: „Do strany od vzniku OĽaNO neprijali nikoho. Podľa mňa sa tým porušujú zákony a ľudské práva. Máme x ľudí, ktorí hovoria, že tam chceli vstúpiť. Ktorákoľvek strana musí umožniť prijatie, ak záujemca splní podmienky.“ Ani počet členov ĽS Naše Slovensko zrejme nespĺňa požadovanú úroveň. Zmena pravidiel by im však mohla uškodiť napríklad v prípade, ak by ich stranu na podnet generálneho prokurátora Čižnára zrušili a ostali by odkázaní na svoju záložnú stranu Pevnosť Slovensko. Naproti tomu Smer-SD, SNS aj Most-Híd podmienku požadovaného členstva poľahky spĺňajú.

Rozčertení SaSkári

Zatiaľ najhlasnejšie proti chystaným zmenám protestujú liberáli. Aj predseda SaS na Dankov návrh reagoval ostro. Sulík vo svojom blogu zaútočil na SNS s tým, že strana možno pohodlne spĺňa podmienku 500 členov, no nedokázala vo svojich radoch nájsť ani jedného odborníka, ktorému by zverila jedno z troch ministerských kresiel a celkovo v nej panuje „personálna bieda“. Servítku si pred ústa nedával ani jeho stranícky kolega Galko. Ak Sulík reagoval ostro, tak Galkove slová boli ako nabrúsené britvy. Bývalý minister obrany sa do návrhu obul na Facebooku. Konkrétne reagoval na Hrnkove vyjadrenia, že opozičné strany by mali svoje rady otvoriť novým členom. Galko napísal: „Hrnko sa pýta, čo nám v SaS bráni otvoriť členstvo pre každého, tak ja mu odpoviem. Práve to, že nechceme, aby sa k nám dostali takí pajáci, ako je on sám. Preto si my v SaS členov vyberáme. Odporúčal by som jemu aj kapitánovi brzdiť v ich rozlete, lebo sa im ľahko môže stať, že po najbližších voľbách, keď budeme vo vláde my, prijmeme zákon, že do NR SR môžu kandidovať iba strany, kde má predseda a podpredseda IQ nad 67. V tom prípade sa SNS nestane nie že parlamentnou stranou, ale ani len regionálnou. Leda tak obecnou.“ Emotívne a ironicky ladené odseky doplnil aj praktickou poznámkou, že SaS dokáže bez problémov zo svojej 6000-člennej organizácie Priatelia slobody z večera do rána nabrať dostatok členov na splnenie – slovami Galka – „stupídnych podmienok“.

V intenciách partokracie

Poslanec a jeden zo štyroch členov OĽaNO Jozef Viskupič si zas myslí, že navrhované sprísnenie pravidiel je protiústavné a v tejto súvislosti je pripravený konať: „Napadneme ho na ústavnom súde. Andrej Danko si nevie poradiť s opozíciou demokratickou cestou, tak skúša tie nedemokratické a protiústavné.“ Štvorčlenné strany v parlamente, kandidovanie po transformácii jednočlennej strany, to naozaj môže racionalizovať výčitky koalície na margo nedostatku legitimity predmetných politických subjektov.

Slovenský volič po udelení preferenčných hlasov stráca akúkoľvek kontrolu nad tým, kto a ako ho bude v národnej rade zastupovať.

No napríklad Sulík vyhlásil, že despoticky sa dá správať aj v masovej strane, ako to má robiť Danko v SNS. Aj nedávne odvolávanie regionálnych funkcionárov v SNS ukázalo, že samotný počet členov negarantuje úroveň demokracie. Predseda SNS požaduje, aby mali všetky strany určený minimálny počet členov, ale vo vlastnej nerešpektuje vôľu straníkov a rozhodnutia činí svojvoľne, ako sa ukázalo v prípade odvolania prešovského krajského predsedu Eduarda Markoviča a viacerých ďalších. Treba si tiež pamätať, že skutočnú legitimitu strane dávajú občania svojimi hlasmi. Ak im nerobí problém voliť elitárske uzavreté strany, reštrikcie podobného typu určite nebudú fungovať ako zázračná formulka na vyliečenie neduhov slovenskej politickej kultúry. Danko a ostatní obhajcovia návrhu tiež pracujú výsostne v intenciách partokracie. Slováci si na ňu za posledné desaťročia tak zvykli, že im to azda už ani nepríde čudné.

Zbavenie sa konkurencie

Aj podľa ústavy však občania SR moc vykonávajú prostredníctvom volených zástupcov, nie prostredníctvom politických strán. Slovenský volič po udelení preferenčných hlasov stráca akúkoľvek kontrolu nad tým, kto a ako ho bude v národnej rade zastupovať. Neexistuje spôsob, ktorým by občania mohli poslanca odvolať. Roky už nejestvuje ani možnosť, že by do parlamentu nevolili stranu, ale jednotlivca. Ako nestraník teda nemá šancu sám za seba a svoju víziu ani kandidovať, kým ho nejaká strana neprizve na kandidátku. Sťaženie zakladania politických strán občanom teda politickú kultúru zrejme hviezdne nezlepší, no kvalitu demokracie zníži naisto. A nejde tu len o to, že by sa vládna koalícia bála konkurencie zo strany opozičných subjektov. Navrhované opatrenie môže slúžiť aj ako poistka v prípade vnútorných rozporov. Etablované strany sa napríklad po jeho zavedení ľahšie vyhnú okamurovskému scenáru, keď jedna charizmatická osobnosť opustí po nezhodách materskú stranu a rýchlo založí nový perspektívny subjekt. Snahu poistiť si pozíciu a v ideálnom prípade zakonzervovať stranícky systém teda navrhovatelia za moralizovanie skrývajú márne. Z plánovaných zmien im vyplývajú priveľké benefity a možné pozitívne dôsledky na politickú kultúru sú priveľmi neisté na to, aby na nich nepadlo podozrenie, že konajú zo zištných dôvodov.

V národniarskej dielni Andreja Danka pripravujú novelu zákona o politických stranách, ktorá im predpíše povinný počet členov a straníckych štruktúr, ak sa budú chcieť zúčastniť na celoštátnych voľbách do NR SR. Ako vnímate návrh novely a čo tým podľa vás predseda SNS sleduje?

Robert Fico
predseda Smer-SD

Neodpovedal.

Boris Kollár
predseda SME rodina

Neodpovedal.

Igor Matovič
predseda OľaNO

Neodpovedal.

Richard Sulík
predseda SaS

Andrej Danko zrejme predpokladá, že vyšší počet členov v strane zabezpečí, že bude kvalitnejšia. Je to absurdné. Nie je predsa podstatné, koľko je straníkov, ale aké riešenia strana prináša. Najviac členov má Smer-SD, druhé v poradí je KDH, tretia SMK. Prišli odtiaľ najlepšie riešenia pre krajinu? To, že má členská základňa SaS okolo 170 ľudí, je spôsobené ich prísnym výberom. Členom SaS sa môže stať len človek, ktorý napríklad predtým v nijakej inej strane nebol, zhoduje sa s myšlienkami liberalizmu a žije bezúhonne. Podľa toho by sa napríklad ani Andrej Danko, bývalý štatutár vytunelovaného podniku Lesostav Revúca, nemohol stať členom SaS. Ak bude problém len v počte členov, z tisícok Priateľov Slobody, nestraníckych sympatizantov Slobody a solidarity, ho iste naplníme.

Jozef Hrdlička
predseda KSS

Nepoznám presné znenie návrhu zákona, no je fakt, že politiku a vývoj našej vlasti značným spôsobom ovplyvňuje okrem iného aj účelový vznik marketingových a dobre financovaných politických strán pred voľbami. A to treba zastaviť. Seriózna politická strana musí spĺňať viacero kritérií. Musí mať program, stanovy, členov strany, ako aj stranícke štruktúry v krajine. Je smiešne a tragické, ak, obrazne povedané, vďaka štedrej finančnej podpore oligarchov dnes vznikne nová politická strana s dvomi ľuďmi, zajtra je vďaka dobre pomastenej reklame v parlamente a hneď na ďalší deň mieša karty pri zostavovaní vládnej koalície. Zámer predsedu parlamentu by som v tejto veci kvitoval, no na strane druhej zrejme sleduje aj snahu o elimináciu iných strán, založených na národných a sociálnych princípoch.

Marian Kotleba
poslanec NR SR, predseda ĽS Naše Slovensko

Súčasná vláda sa už nijako netají tým, že si chce na Slovensku uzurpovať všetku moc. A každého, kto sa ich korupčným a fašistickým praktikám vzprieči, buď umlčia, zakážu alebo rozpustia. Jedných rozpustia pre nepohodlné politické názory, ďalším zakážu kandidovať pre malý počet členov v strane, iným zase pre nevyhovujúce štruktúry. Proti každému, kto nie je ako oni, si niečo nájdu. Kto však dal vládnym stranám právo určovať, ktoré politické strany sú a ktoré nie sú vyhovujúce? Kto bude počítať skutočný počet členov strany? O tom, ktoré politické strany by mali mať zastúpenie v NR SR, by mali predsa rozhodnúť voliči vo voľbách a nie politici z SNS, Smeru a Mosta-Híd. Hrozbou pre demokraciu nie sú neštandardné strany, ale práve táto plazivá diktatúra vládnych strán.

Roman Stopka
predseda Práce slovenského národa (PSN)

V určitých štátnych režimoch boli kedysi dve módne farby. Modrá a červená. Asi nášho dlhého Andreja inšpirovali. Nestačilo, čo proti SR doteraz navyvádzal. Už sa púšťa aj do základov ústavy. Chce ľuďom zobrať možnosť slobodne si vybrať, komu svoj podiel na moci dajú. Bude kričať: Strán je viacej než pliev. Nech si vyberú z tých, ktoré im kostrbato určí on. Asi chce dosiahnuť väčšie medzery medzi názormi ľudí. Pane, odpusti mu, lebo nevie, čo činí. Ten človek, ako už neraz dokázal, má sklony diktovať bez rozmyslu. Naďalej zostáva tým, kým bol. Nevedomým nástrojom deštrukcie slovenskej štátnosti. Ani nevie, čomu pomáha. Jeho páni sa boja tých, ktorých nemajú pod kontrolou. Dnes, na potechu nepriateľov SR, vedie NR SR. Desím sa toho, kam ju dovedie. Nastvára a potom zmizne. Kto to všetko napraví?