ETNICKÝ KONFLIKT

Kto na Slovensku šíri zlobu, nenávisť a etnické napätie? Kto je tu fašista a agresívny provokatér? Posledné obdobie na túto otázku dalo veľmi jasnú odpoveď, naozaj stačí len nebyť zaujatý a otvoriť si oči. Strany takzvanej demokratickej opozície spustili proti ĽS Naše Slovensko veľmi agresívnu kampaň, ktorá miestami už hrozí prerastením do fyzického násilia. Tvrdia, že ĽS Naše Slovensko je fašistická strana, a že oni fašistov na Slovensku nemienia tolerovať. Aká je skutočnosť?

Kto sú kotlebovci?

O ĽS Naše Slovensko si každý môže myslieť, čo chce. Avšak jedna vec je istá: na politickej scéne je už dosť veľa rokov a nikdy neurobila nič, čo by nebolo v súlade s demokratickým poriadkom a zásadami slušného správania (o tých niekoľkých sporných a spolitizovaných súdnych procesoch s obvineniami poslancov za vyslovený názor si občania myslia svoje). Fakt je, že ĽS Naše Slovensko je štandardná politická strana, ktorú chce voliť dvojciferné percento voličov, a o ktorej súd rozhodol, že nie je fašistická. Má plné právo, ba povinnosť organizovať predvolebné mítingy s občanmi. Táto strana, ktorú jednofarebné masmédiá ovládané bratislavskou kaviarňou nálepkujú ako fašistickú, je azda jediná z veľkých strán, ktorá nemá nijaké daňové či iné korupčné škandály a kauzy. Ak bude niekto poukazovať na to, že aj v nej sa sem-tam nájde nespratník, tak áno – lenže tí sa štatisticky rovnako významne vyskytujú aj v každej inej strane. Jediná vec, ktorú proti nej jej protivníci majú, a ktorú do absurdna rozprplávajú, je skutočnosť, že členovia tejto strany nezavrhujú isté konkrétne obdobie našich dejín. Vraj dostatočne jasne neodsudzujú niekdajšie vedenie nášho štátu za to, že schvaľovalo dobové svinstvá veľmoci, v ktorej područí bolo, a dokonca sa na nich aj čiastočne podieľalo. Títo „obhajcovia ľudských práv“ a „slušnosti“ pritom sami otvorene kolaborujú so zločineckým režimom veľmoci, ktorá v uplynulých desaťročiach v rozpore s medzinárodným právom povraždila milióny ľudí, a podporujú niektoré horúce, vážne hrozby pre náš národ a štát. Zato keď sa niekto z princípu, len z vlastenectva odmieta vzdať jedného krátkeho a dnes už vyslovene neaktuálneho obdobia vlastnej histórie, tak z toho robia veľký problém a silou-mocou sa snažia dokazovať absurdnú vec: že v prípade ĽS Naše Slovensko nejde iba o postoj k histórii vlastného národa, ale o snahu zopakovať veci ako holokaust – hoci to predstavitelia tejto strany veľakrát popreli.

Nenávistné protimítingy

A tak sa milovníci pravdy a lásky rozhodli hrubo potláčať mítingy ĽS Naše Slovensko, absolútne štandardné, slušné a nekonfliktné predvolebné stretnutia občanov. Agresívne nátlakové akcie so zvukovým a psychologickým terorom, s výkrikmi ako „biele k*rvy“ či „smrť ĽSNS“, s rituálnym preklínaním a niekde údajne už aj s pripravenými kameňmi majú zabrániť tomu, aby sa občania s iným názorom mohli demokraticky stretnúť. Za vytvorenie tohto konfliktu majú priamu zodpovednosť politici tzv. demokratickej opozície, pretože toto všetko je ich dielo. Na ich rukách bude krv každého, kto na takto rozdúchaný konflikt doplatí zranením. Ľudia ako Hlina, Kiska či Truban, ktorí otvorene vyzývajú svojich stúpencov, aby iným bránili v uplatňovaní demokratického práva na predvolebné mítingy, a aby v mene „slušnosti“ a „dobra“ šírili nenávisť a zlobu, plným právom od časti národa dostali označenie „liberálni fašisti“. Ich protimítingy sú len vrcholom ľadovca: špirála arogancie, útokov, netolerancie slniečkarov sa roztáča, spoločenská atmosféra na Slovensku hustne. Mediálna hystéria zameraná proti každému, kto nie je bezvýhradným konzumentom mainstreamovej „pravdy“, funguje na plné obrátky. Zlomyseľné až morbídne posmešky stránok ako Cynická obluda či Zomri sa už ani netvária, že robia humor, ostalo iba odpudivé sadistické voodoo preklínanie nepriateľa bez štipky noblesy. Roztrhlo sa vrece so súdnymi spormi s obvineniami za vyslovený názor. Pritvrdil sa slovník „demokratov“, čo asi najlepšie predviedol „kresťan“ Alojz Hlina v televíznej debate s Marianom Kotlebom. A neostalo len pri rečiach. V centre Trnavy bol napadnutý a brutálne dobitý predseda Slovenských brancov a hnutia Naša Vlasť je budúcnosť, Peter Švrček. Počas politicky motivovaného incidentu na neho páchatelia pokrikovali, že je fašista a rusofil a spôsobili mu ťažký otras mozgu a niekoľkonásobné praskliny v tvárovej časti lebky. A stránka Cynická obluda (filiálka denníka SME) sa z tejto, z celospoločenského hľadiska závažnej veci, bezočivo vysmieva: vraj si Švrček spôsobil tieto vážne zranenia sám v dôsledku konzumácie alkoholu. No iste, podliatiny okolo očí a popraskané kosti na viacerých miestach tváre sú typickým následkom pádu v podnapitosti, všakže...

Centrálna koordinácia

Komu by vyhovovalo, keby sa dnešné pokojné Slovensko zmenilo na bojovú zónu zmietanú rozbúrenými vášňami a dlhotrvajúcim etnickým či občianskym konfliktom? Väčšina z účastníkov tohto besnenia to ani sama nevie a iba sa vezie na vlne „slušnosti“, „pravdy“ a „lásky“. „Konečným cieľom je oslabiť Slovensko. Treba si uvedomiť, že Slovensko je zo všetkých okolitých krajín najviac proruské a asi najmenej ochotné sa podriaďovať. A preto ho treba dostať na kolená,“ vraví bývalý predseda vlády Ján Čarnogurský. A ukazuje sa tu viacero zaujímavých vecí: napríklad to, že strany „demokratickej opozície“ sú pri rozdúchavaní tohto konfliktu centrálne koordinované, zrazu spolupracujú, hoci v iných veciach sú do krvi rozhádané... Vec je čoraz viac v polohe „Rómovia proti ĽS Naše Slovensko“, keď organizátorom najprv mobilizácia bieleho obyvateľstva nevyšla. A naopak, jasne sa ukázalo, že to nie sú kotlebovci, komu ide o konfrontáciu a vyvolávanie konfliktov. Tí, ktorí o demokracii a slušnosti najviac vrieskajú, akoby si vôbec neuvedomovali, že podnecovanie etnického konfliktu je ako hra so zápalkami v stohu slamy. Vo svojom svätom džiháde s cieľom získať konečne vytúženú moc si ani nevšimli, že cesta, ktorou sa vydali, je priama cesta do pekla.