EXHIBICIONISTA NA ČELE KDH

Znie to neuveriteľne: Alojz Hlina je predseda KDH. Keď koncom novembra 2015 pozval tento kontroverzný poslanec na rodinnú zabíjačku na svoj salaš pri Stupave vtedajšiu kádéhácku elitu, aby sa jej zavďačil za to, že ho prijali medzi seba, vtedy ešte nik na Slovensku netušil, že bude hrať u kresťanských demokratov po voľbách prvé husle. Nik nevie, za koľko bravčoviny sa vtedy na salaši pojedlo, za koľko zbojníckej pálenky popilo, lebo v očakávaní volieb sa na groše nehľadí.

Večierok sa vydaril, voľby nie. KDH a jeho nudný predseda Ján Figeľ zažili historický debakel, nedostali sa do parlamentu. Brána zákonodarného zboru, pred ktorú kedysi oravský bača Hlina zaháňal svoje ovce, zostala zatvorená aj pre neho. A bola by pre neho zatvorená aj vtedy, keby kresťanskí demokrati dosiahli vytúžených päť percent vstupného do parlamentu. Voliči ho nechceli, Hlina sa neprekrúžkoval. Ján Figeľ ufujazdil do Bruselu chrániť náboženskú slobodu, kresťanské siroty zostali opustené a bezradné. Zorientoval sa akurát pretransformovaný konzervatívec Alojz Hlina, obehal okresné štruktúry a všade presviedčal, že keď sa stane predsedom, hnutie čakajú svetlejšie zajtrajšky.

Snem v Ružomberku rozhodol

„Ružomberok je mesto Andreja Hlinku a A. H. je aj Alojz Hlina,“ hovoril z rečníckej tribúny tento tragikomický muž slovenskej politiky. Z radov delegátov sa ozvalo: „Ak chcete mať KDH na hlinených nohách, tak si ho voľte!“ A bezradní delegáti ho demokraticky zvolili, veď nemali z čoho vyberať. Niekdajší predseda hnutia, momentálne iba pozorovateľ, Ján Čarnogurský vyhlásil: „Na čelo až príliš seriózneho KDH prichádza performer, politický divadelník.“ Pravdaže, anglický výraz performer (interpret, umelec) je eufemizmus, aký sotva vystihuje excesy známeho exhibicionistu, ktorý doteraz stihol vystriedať tri politické košiare – OĽaNO, tzv. nezávislý poslanecký štatút a vlastnú stranu Občania Slovenska, ktorú opustil kvôli KDH, keď v sebe objavil moderného konzervatívca. Je otázne, či je to posledná zastávka na jeho psychopaticky teatrálnom turné.

Risk nie je zisk

Ťažké je odhadnúť, čo sa na ružomberskom sneme dialo v hlavách voličov, keď sa pustili do riskantnej hry s názvom Hlina. Zúfalstvo či posledné svetielko na konci tunela, ktoré im zažal sebavedomý murár dverí do pobočky splátkovej spoločnosti? Vysvetlenie prinesie budúcnosť. V krajských centrálach KDH sú mnohí členovia, ktorí s rýchlokvaseným narcistickým predsedom nesúhlasia, lebo sa domnievajú, že zamurovať úžernícky stánok je iná káva ako predsedať kresťanským demokratom. Hlina je však optimista, hovorí: „Som ako jezuita, pôjdem za výsledkom.“ Tomu možno veriť, len sa nedá predpokladať, aký bude výsledok. KDH siahlo k poslednej možnosti svojej záchrany, zariskovalo, vytiahlo si kartu bez toho, aby vedelo, čo je za rubom. Mnohí rýchlo pochopili, že na opačnej strane nie je tromf. Zdá sa, že je koniec hry a zvoní umieračik.