GENERÁL MILAN LUČANSKÝ BOL TOU NAJVYŠŠOU OBETOU NA OLTÁRI NESPRAVODLIVOSTI MATOVIČOVSKEJ DOBY

Sú to už štyri roky, keď Slovenskom otriasol megaškandál psychopatickej vlády Igora Matoviča. Bývalý prezident Policajného zboru SR Milan Lučanský sa bez dôkazov, iba na základe nepodloženého svedectva kajúcnika, ocitol vo väzbe. Zo dňa na deň ho zavreli medzi zločincov, ktorých tam nechal sám kedysi pozatvárať. Zodpovední politici boli ticho a skorumpovaní novinári iba šírili nenávisť. Slovensko sa ocitlo v bezprávnom chaose pod vládou šialenca a ľudia na to začali doplácať svojimi životmi. Medzi obeťami sa ocitol aj generál Milan Lučanský. Bol tou najvyššou obetou na oltári nespravodlivosti tej doby. Politické procesy v štýle 50. rokov minulého storočia začali plniť stránky žltej tlače a médiá šírili samú nenávisť a liberálnu propagandu. Dodnes odmietajú zverejniť pravdu a všemožne obhajujú vtedajšiu zločineckú mašinériu. Krv zo svojich rúk však už nezmyjú. Začalo sa to absurdným obvinením bez dôkazov a skončilo dodnes neobjasnenou smrťou hrdinu.

NEZABÚDAME: Poslanec NR SR a predseda Národnej koalície Rudof Huliak, poslanec NR SR a podpredseda Národnej koalície generál Ivan Ševčík  si dnes v ranných hodinách uctili pamiatku zosnulého generála Milana Lučanského, 30. 12. 2024 si na neho spomenuli už po štvrtý raz. Ďakujeme a nezabúdame, odkázali do neba generálovi Lučanskému predstavitelia Národnej koalície.

Keď zlyháva štát, je to vždy vinou morálneho úpadku spoločnosti. Naša spoločnosť klesla po roku 2020 na absolútne morálne dno. Trúfam si povedať, že to povestné dno sme ešte o riadny kus prehĺbili. Nástupom vlády Igora Matoviča sa aj dovtedy pokrivená demokracia úplne rozsypala ako domček z karát. Šialenec z Trnavy aj so svojím kumpánom – zločincom vo výkone trestu na čele Špeciálnej prokuratúry spustili vlnu politických represálií a šikany. Hlavným nástrojom ich mocenskej tyranie sa stali kajúcnici. V dôsledku tejto brutality vyhaslo niekoľko životov. Tým najznámejším z nich bol život generála Milana Lučanského.

Kauza, ktorej začiatky siahajú až do čias Radičovej vlády

Keď sa v roku 2010 stal ministrom vnútra Daniel Lipšic, dosadil si do funkcie prezidenta Policajného zboru SR (PZ SR) Jaroslava Spišiaka. Tento tandem začal v slovenskej polícii zavádzať nové metódy, v dôsledku ktorých zavládol medzi policajtmi chaos. Niekoľko schopných a dlhoročných policajtov sa rozhodlo radšej odísť do dôchodku. Bol medzi nimi aj vtedajší vedúci oddelenia Úradu boja proti organizovanej kriminalite (ÚBOK) Milan Lučanský. Z polície odišiel a počas celej chaotickej vlády Ivety Radičovej potom pôsobil ako bezpečnostný pracovník v súkromnej spoločnosti. Po predčasných voľbách v roku 2012 sa do PZ SR vrátil a od augusta sa stal 1. viceprezidentom Policajného zboru. Vtedajší prezident SR Andrej Kiska ho 26. novembra 2015 vymenoval do hodnosti generála a o tri roky neskôr ho ministerka vnútra Denisa Saková (vtedy Smer-SD) vymenovala do funkcie prezidenta Policajného zboru Slovenskej republiky. Na tento post nastúpil 1. júna 2018 a nahradil na ňom Tibora Gašpara.

Generála Lučanského opakovane napádala žltá tlač (denník N-ádor, Aktuality.sk, SME-čka a .týždeň). Mal za sebou aj najvyššiu bezpečnostnú previerku, ktorá žiadne pochybenia nezistila. Na mediálny tlak musel podstúpiť opätovné výberové konanie na post prezidenta PZ SR, ktoré ho v tejto funkcii len potvrdilo. Ani to nezastavilo (ne)novinárske hyeny, aby ho ohovárali kade-tade. Vyhral nad nimi aj súdny spor a museli mu zaplatiť 100-tisíc odškodné, ktoré rozdal na charitu.

​​Gustáv Murín v svojom najnovšom, treťom rozšírenom vydaní knihy Smrť generála Lučanského – Zúčtovanie dopĺňa aj kapitolu o tom, ako k samotnej smrti v skutočnosti došlo.

Slovensko sa stalo rajom pre kajúcnikov

Uvrhnutie generála Lučanského do väzby nemalo žiadny objektívny právny základ. Neexistovali proti nemu žiadne dôkazy a s najväčšou pravdepodobnosťou išlo len o splnenie politickej objednávky bezcitného režimu zločinného tandemu Matovič – Lipšic. Samotné obvinenie, založené na výpovedi kajúcnika, nebolo ani právne a ani vecne potvrdené. Celé toto nezmyselné politické zverstvo doviedlo Milana Lučanského až k predčasnej smrti.

Generál Milan Lučanský 30. decembra 2020 umrel na následky zranení, ku ktorým prišiel v cele prešovskej väznice. Mária Kolíková ako ministerka spravodlivosti, pod ktorej pôsobnosť spadala aj justičná stráž a správa väzníc, nijako nevyvodzovala z tohto megaškandálu žiadne závery. Celý čas iba zahmlievala dezinformáciami o tom, že Lučanského zdravotný stav bol v poriadku a že si smrť privodil sám. Bezcitne a cynicky jeho smrť bagatelizovala a celú vec sa snažila zamiesť pod koberec. Do dnešného dňa nebol nikto za smrť policajného generála ani len braný na zodpovednosť.

Naopak, Lipšicov kamarát Jaroslav Spišiak sa stal poradcom ministra vnútra Romana Mikulca vo vláde Igora Matoviča a Daniel Lipšic sa ešte vo výkone trestu stal špeciálnym prokurátorom.

Krajina, kde sa zločinci oslavujú a hrdinovia ohovárajú

Bol to Milan Lučanský, ktorý v prospech našej spoločnosti nasadzoval svoje zdravie i svoj život. Zbavil našu spoločnosť vraždiacej beštie Mikuláša Černáka. O tomto zločincovi sa dnes nakrúcajú filmy a na smrť hrdinu sa snažia médiá zabudnúť. Nechcú totiž odhaliť svoje absolútne a neospravedlniteľné zlyhanie.

Generál Lučanský svojou smrťou dosiahol odhalenie nebezpečnej korupcie v našej krajine. Odhalil najmä to, akých ohavných špinavostí sú schopní úplatní, skorumpovaní a bezcharakterní (ne)novinári, ktorí klamú a manipulujú verejnosť. Vo svetle všetkých týchto udalostí sa odhalil aj fakt, že oslava smrti dvoch sexuálnych deviantov na Zámockej ulici je pre progresivistickú zberbu viac ako úkladná smrť generála.

Neoprávnená väzba Milana Lučanského bola iba brutálnou politickou pomstou. Nedal sa, a tak zomrel.. Je našou povinnosťou živiť jeho pamiatku a pripomínať si, kam až nás dohnala slepá viera v demokraciu, ktorá tu aj tak nikdy nebola a stále nie je. Žijeme v krajine, kde sa politici neboja nechávať iných umierať. Nič im za to totiž nehrozí...

Autor je riaditeľom vydavateľstva TORDEN