GENOCÍDA SLOVENSKÝCH POTRAVÍN

Španielske paradajky, české syry, poľská hydina. Na pultoch našich obchodov dnes už nájdeme všetko a niekedy dokonca viac, než potrebujeme. Zamýšľate sa však niekedy nad tým, kto a kde tieto potraviny vyrába a či by namiesto osemnástich druhov zahraničnej šunky nemalo byť v chladiacom boxe viac tej slovenskej?

Klesajúca tendencia

Situácia je z roka na rok horšia. Kým pred šiestimi rokmi bolo v našich obchodoch 50 percent slovenských potravín, dnes je to len 39 percent. Na Slovensko ich zo zahraničia dovážame stále viac, čo poškodzuje domácu ekonomiku, zamestnanosť i poľnohospodárstvo. Kde teda nájdeme najviac a kde najmenej slovenských výrobkov? Podľa prieskumu spoločnosti GfK Slovakia, ktorý uskutočnila pre Potravinársku komoru Slovenska, najviac domácich potravín možno nájsť v COOP Jednota (60 percent) a CBA (54 percent). Naopak, najmenšie zastúpenie majú vo veľkých obchodných reťazcoch Lidl (16 percent) a Kaufland (35 percent). K znižovaniu ich podielu v obchodoch dochádza aj napriek iniciatívam na ich zvýšenie. Paradoxne, obchodné reťazce, ktoré do reklamných kampaní demonštrujúcich pozitívny vzťah k Slovensku investujú najviac peňazí, majú na pultoch stále menej domácich potravín. Čo sa týka jednotlivých kategórií, najväčšie zastúpenie slovenských výrobkov na pultoch má mlieko, minerálne vody, víno, pivo, liehoviny a destiláty. Naopak, najmenší podiel je v kategóriách oleje, nečokoládové cukrovinky, konzervované produkty a čokoládové cukrovinky s podielom len 12 percent. Potravinárov výsledky prieskumu znepokojili a volajú po riešení. Do toho by sa malo zapojiť ministerstvo, ďalšie komory a najmä samotní výrobcovia, reťazce a spotrebitelia. „Šesť rokov kontinuálneho poklesu slovenských výrobkov svedčí o akútnej potrebe reštartu vládnej politiky podpory potravinárskeho priemyslu na Slovensku, ktorú nemožno postaviť len na zvýhodnení farmárskych podnikov. Musí sa skončiť obdobie nevšímavosti tradičných domácich potravín,“ zdôraznil prezident Potravinárskej komory Slovenska Daniel Poturnay.

Rozhoduje cena

Existuje viacero príčin súčasnej situácie. Podľa bývalého ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomíra Jahnátka je jedným z hlavných dôvodov neochota podnikateľov podporiť slovenské potraviny. Prekážkou sú aj klesajúce investície v potravinárskom priemysle, ktoré sa prejavujú hlavne na rôznych druhoch technológií. Kým v roku 2008 to bolo vyše tristo miliónov eur, v roku 2012 nešlo ani o dvesto miliónov. Potravinársky priemysel sa tak stáva stále menej konkurencieschopný. Výrobcovia zas vidia problém v chýbajúcom priestore na domácom trhu, požiadavky na výrobu sú totiž oveľa vyššie ako v okolitých štátoch. A spotrebiteľ? Ten je ešte stále zvyknutý orientovať sa predovšetkým podľa ceny, len ťažko mu to však možno vyčítať. Spomedzi krajín V4 sú najdrahšie potraviny práve na Slovensku. V Českej republike a Maďarsku sú ceny potravín nižšie približne o desatinu, v Poľsku takmer o tridsať percent. Najvýraznejší cenový rozdiel možno v Poľsku pozorovať pri cenách olejov a tukov, ktoré sú lacnejšie až o 43 percent. Menej ľudia zaplatia aj za chlieb, pečivo, ryby, mlieko, syry či vajcia. V Maďarsku je výhodný nákup nealko nápojov, mäsa a rýb, v Česku sa zase oplatí kúpiť mlieko a mliečne výrobky, oleje, tuky, ovocie alebo zeleninu. Našinec žijúci z minimálnej mzdy, ktorá v hrubom len o kúsok presahuje štyristo eur, teda rozhodne nemá financie ani chuť nakupovať podľa nutričných tabuliek či krajiny pôvodu.

Priekopníci

Na Slovensku dnes pôsobí množstvo lokálnych výrobcov potravín, ktorí sa napriek macošským nariadeniam z Bruselu rozhodli nehlivieť a vyrábať poctivé produkty z domácich surovín. Bohužiaľ, pre väčšinu z nich je takmer nemožné dostať sa do veľkých obchodných reťazcov, ktorých podmienky sú niekedy na úrovni výpalníctva. Zdrvujúca je i konkurencia potravinárskych gigantov. Produkty väčšiny sa tak ani nedostanú k širšej vrstve spotrebiteľov. Pozitívum je, že vznikajú miesta, ktoré lokálnych výrobcov združujú a uľahčujú im prístup k potenciálnym zákazníkom. Potraviny Náš DVOR sú predajne s tradičnými slovenskými výrobkami od malých a stredných tuzemských farmárov a výrobcov. Produkty vyberajú s ohľadom na domáci pôvod, chuť a tradičné spôsoby spracovania bez umelých náhrad a doplnkov. Na podobnom princípe fungujú i potraviny Starý Otec. Do pomoci domácim výrobcom sa zapojili aj čerpacie stanice Slovnaft s projektom Naše slovenské. Relatívna novinka je unikátny supermarket Yeme v Bratislave. Projekt zastrešuje Slovenský potravinársky priemysel a na jeho čele stoja niekdajší kolegovia z reťazca Tesco. Yeme dalo slovám kvalita a čerstvosť úplne nový význam, keďže chlieb, pečivo, šunka, párky či klobásky vznikajú z najkvalitnejších slovenských surovín priamo v predajni pod dohľadom spotrebiteľa. „Počas príprav konceptu v snahe o zodpovednú, rozumnú a udržateľnú rovnováhu od farmára až k zákazníkovi precestovali ľudia z Yeme stovky kilometrov, aby našli také farmy, ktoré by spĺňali ich predstavy o čerstvosti mäsa, mlieka a mliečnych výrobkov. Odbúrali sme napríklad spracovateľský medzičlánok a skrátili tak kilometre a hodiny cestovania mäsa k zákazníkovi na minimum. Zároveň sme prichystali čo najviac informácií o pôvode potravín a ich kvalite,“ uviedol jeden z majiteľov Yeme Peter Varmuža. Na pultoch nájdete navyše jogurty a syry z fariem z celého Slovenska, vinotéku plnú tých najkvalitnejších slovenských vín, ale aj potraviny pre vegánov, celiatikov a najnáročnejšiu klientelu. Drvivá väčšina ľudí však stále nakupuje vo veľkých obchodných reťazcoch, kde je situácia alarmujúca a musí dôjsť k zmene na všetkých úrovniach. Je predsa nezmysel neponúkať zákazníkom kvalitné domáce produkty a sezónnu zeleninu nahrádzať tou umelou z dovozu. Navyše, predajom a kúpou slovenských produktov dávame prácu aj ľuďom z menej rozvinutých regiónov a naše peniaze ostávajú na Slovensku. Stále totiž platí, že čie potraviny ješ, toho krajinu obrábaš.