HARABIN: VERÍM NOVEJ VLÁDNEJ KOALÍCII, ŽE NASTÚPI CESTU ROZHODNÝCH KROKOV NA NÁPRAVU!

V predchádzajúcich voľbách hlavy štátu v roku 2019 ste získali podporu takmer 15 percent. Je to pre vás motivácia, že ste sa opäť rozhodli ísť do boja o prezidentské kreslo?

Môžete mi veriť, že aj po výsledkoch parlamentných volieb priaznivých pre Slovensko a formovaní zodpovednej vládnej koalície, ktorá, ako som pevne presvedčený, bude schopná riešiť skutočné problémy Slovenka, existuje stále riziko, že na post prezidenta republiky by sa mohol dostať jeden z ďalších kandidátov násilne pretláčaných západnými škodlivými politickými elitami. Hovorím o riziku pokračovania v deštrukcii nášho štátu v rovine právnej, ekonomickej, ako aj v rovine morálnych hodnôt. Osobne si vysoko cením podporu každého jedného občana, ktorú som dostal v minulých voľbách prezidenta republiky. Aj dnes sa uchádzam o podporu všetkých občanov Slovenska. Postavenie prezidenta republiky tak, ako je dnes v našej ústave zakotvené, je veľmi dobre premyslené. Sila postavenia a právomocí prezidenta vyplýva z podpory samotných ľudí, reprezentujúcich tak prakticky celý národ. Práve táto osobitosť zaručuje vyvažovanie moci a kompetencií v štáte, kde rozhodujúcu úlohu hrajú parlament, vláda a prezident. Mojou motiváciou je pocit osobnej zodpovednosti za ďalší osud nášho národa.

Čo je a bude vaším hlavným cieľom?

Môj program je orientovaný na konsolidáciu a stabilizáciu spoločnosti prostredníctvom dodržiavania našej ústavy a zákonov, ktoré sú s ňou v súlade, na ochranu práv a slobôd všetkých občanov, na tradičné humánne kresťanské hodnoty nášho národa, ochranu a podporu rodiny a podporu zdravej výchovy detí. Veľmi naliehavé je normalizovať našu zahraničnú politiku a vzťahy, kde je úloha prezidenta republiky v mnohých otázkach veľmi významná. V tejto súvislosti pozorne vnímam hlavné ciele programov politických strán, ktoré budú tvoriť vládnu koalíciu. Je v nich zobrazená skutočná vôľa nových politických predstaviteľov riešiť otázky sociálnych istôt, práv a slobôd občanov, doslova liečenia našej zdevastovanej ekonomiky a mierovej perspektívy Slovenska v medzinárodných vzťahoch.

Štefan Harabin sa narodil 4. mája 1957 v Ľubici. Študoval právo na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Do funkcie sudcu z povolania bol zvolený 1. januára 1983 na Okresnom súde v Poprade. V roku 1991 ho zvolili za sudcu Najvyššieho súdu SR. V rokoch 1998 – 2003 bol predsedom Súdnej rady SR a predsedom Najvyššieho súdu SR, v období 2003 – 2006 zastával funkciu predsedu trestného senátu Najvyššieho súdu SR. V roku 2006 sa stal ministrom spravodlivosti a podpredsedom vlády SR. Súdna rada SR ho 22. júna 2009 opäť zvolila do funkcie svojho predsedu a predsedu Najvyššieho súdu SR. Prakticky celý svoj život sa venuje výkonu právnického povolania sudcu. Patrí k najlepším znalcom práva, má zmysel pre spravodlivosť a uznáva tradičné hodnoty. Nemá problém spávať ani chodiť po uliciach, pretože vždy rozhodoval v medziach zákona, a preto sa nemá čoho báť. Jeho manželka Gabika je jeho životná láska a sprevádza ho na každom kroku. Obidvaja milujú tanec a divadlo. Štefan Harabin je vďačný Pánu Bohu za svoju rodinu, ktorá je pre neho všetkým. Mrzí ho len jedna vec, že svadby s Gabikou sa nedožila jeho mama. Jeho pôsobenie na Ministerstve spravodlivosti SR v pozícii ministra mu umožnilo, okrem výrazného zefektívnenia a skvalitnenia výkonu úloh justície, aj priamo sa zúčastňovať na realizácii politiky vlády. Hovorí, že to bola tvrdá, ale prospešná škola. V roku 2019 kandidoval na post prezidenta SR. V prvom kole získal 14,35 percenta hlasov a skončil tretí v poradí. Prehra ho nezlomila, zostal naďalej na očiach verejnosti a bojuje za práva normálnych ľudí. Pred pár mesiacmi opätovne prijal výzvu na kandidatúru na post prezidenta SR a jeho tím začal so zberom podpisov, aby mohol kandidovať. Podporiť Štefana Harabina podpisom môžete aj vy na petičnom hárku, ktorý sa nachádza PRÁVE TU:

Čím plánujete osloviť občanov nielen k podpísaniu petičného hárka za kandidatúru, ale aj prečo by vás mali voliť?

Na platnosť petície sa vyžaduje minimálne 15-tisíc overiteľných podpisov občanov. Až následne môžem pokračovať v predstavovaní svojich postojov a riešení, ktoré budem v záujme nášho národa ponúkať. Mám čitateľný a reálny program. Jednou z dôležitých úloh prezidenta je dbať na riadny chod štátnych orgánov, preto budem trvať na dodržiavaní ich povinností voči občanom. Ľudia ma poznajú ako človeka, ktorý sa v živote riadi tradičnou kresťanskou mravnosťou, ktorý po celé plodné obdobie profesionálneho pôsobenia v pozícii právnika a sudcu nesklame. Nebojím sa hovoriť pravdu a nemožno ma kúpiť. Nehrám sa na žiadnu elitu, som rovnaký človek ako každý iný a sám veľmi dobre viem, čo to znamená tvrdo pracovať.

PETIČNÝ HÁROK NA PODPORU KANDIDATÚRY ŠTEFANA HARABINA SI MÔŽETE STIAHNÚŤ TU:

Prezidentka Zuzana Čaputová je vo funkcii hlavy štátu takmer päť rokov. Ako hodnotíte jej pôsobenie?

Ak prezident republiky otvorene slúži zahraničným pánom, porušuje platné dohody o zákaze vývozu zbraní do oblastí vojenských konfliktov, verejne súhlasí so zaťahovaním nášho štátu do vojny v záujmoch USA, súhlasí s dovozom ilegálnych migrantov, neštíti sa porušovať našu ústavu a zákony a bojí sa priameho kontaktu s vlastným národom, je to pre štát nočná mora. A dovolím si povedať, že pre ktorýkoľvek štát, nielen pre nás. Post prezidenta republiky je mimoriadne významný a musí byť vykonávaný zodpovedne, čestne a dôstojne. Prečo sa prezidentka nedokáže stotožniť s národom a jej osoba rozdeľuje spoločnosť? Dôvod je ten, že národ nevidí v jej osobe zástancu našich životne dôležitých štátnych záujmov. A nevidí v jej osobe ani pochopenie a podporu vlastného obyvateľstva v jeho ťažkej ekonomickej a hlavne sociálnej situácii. Dovolím si povedať, že Čaputová pravdepodobne pociťuje značnú neistotu vo formulovaní vlastného názoru, v právnych princípoch, na ktorých musí fungovať štát v našich medzinárodných záväzkoch. Akoby niekedy váhala. Spomeniem iba jeden charakteristický prípad, prijať, či neprijať tzv. Istanbulský dohovor, tento zvrátený nemravný dokument, ktorý mal likvidovať rodinu ako základ spoločnosti, stavať proti sebe mužov a ženy a pripravovať priestor pre postupnú likvidáciu suverenity rozhodovania štátu o bezpečnosti, blahobyte občanov a rozvoji našej vlasti. Trvalo to dlho. Poslušnosť voči zahraničným pánom je tou najhoršou vizitkou pre post prezidenta republiky.

Kto bol podľa vás prezidentom SR, ktorého dokázali občania rešpektovať a nepolarizoval spoločnosť? V čom bol výnimočný?

Rozhodujúcim kritériom pre takéto hodnotenie je vlastenectvo a múdrosť. Pritom je dôležité brať do úvahy aj konkrétne obdobie rozvoja Slovenska a jeho postavenia v tom-ktorom období. Keď Slovenská republika začínala svoju existenciu ako samostatný suverénny štát v roku 1993, bolo to obdobie istej politickej konfrontácie rôznych pohľadov na našu nezávislosť od západných štátov. Vtedajší prezident Michal Kováč bol prvým a súčasne jediným prezidentom, ktorého volili poslanci v parlamente. Po ňom v nasledujúcich voľbách už prezidenta volili priamo občania a tak je to dodnes. A stal sa ním Rudolf Schuster, bývalý primátor mesta Košíc, vzdelaný človek s mnohými osobnými záľubami, najmä z oblasti kultúry a filmu. Jeho pôsobenie si dovolím všeobecne hodnotiť v tom čase ako aktívne a dôležité pre vytváranie obrazu Slovenska v zahraničí. Vzhľadom na význam tretích volieb prezidenta republiky, ktoré sa konali v čase niekoľko rokov po neoprávnených útokoch NATO na bývajú Juhosláviu, musím povedať, že si cením postoj Ivana Gašparoviča, ktorý napriek silnému tlaku zo zahraničia preukázal v praxi suverenitu Slovenska neuznaním umelo vytvoreného štátu Kosovo, ako aj napríklad jeho definitívnym odmietnutím ratifikácie návrhu Ústavnej zmluvy pre Európu, ktorá nás mala v podstate zbaviť našej samostatnej štátnosti. Bol dosiaľ jediným naším prezidentom, ktorého si ľudia zvolili aj na ďalšie volebné obdobie. Moje hodnotenie Andreja Kisku ako daňového kriminálnika je už všeobecne známe. Ivan Gašparovič bol v spomínanej zostave posledným slovenským prezidentom.

Štefan Harabin na proteste pred Prezidentským palácom 23. 10. 2023 na podporu Rudolfa Huliaka.

Kroky nielen prezidentky, ale aj expolitikov Jaroslava Naďa, Eduarda Hegera boli doslova protislovenské, protiľudové v záujme cudzích mocností. Čo ich k tomu viedlo?

Opäť sa dostávame k základnej otázke mierovej existencie Slovenskej republiky ako suverénneho štátu. Uvedení bývalí politici zjavne prekračovali zákonné právomoci, určite, mierne povedané, nevynikali svojou odbornosťou a tak celkom zákonite spôsobili Slovensku značné hospodárske a politické škody tak doma, ako aj vo vzťahoch k našim dôležitým zahraničným partnerom. Pozrite sa na situáciu v politických špičkách v celej Európe, v centrále Európskej únie v Bruseli, alebo aj v súčasných USA. Akoby na posty vedúcich politikov boli špeciálne vyberaní a dosadzovaní tí najhlúpejší ľudia. Možno je v tom zámer, aby boli ľahko ovládateľní, vydierateľní a hlavne, aby nemali svedomie a nezamýšľali sa nad príkazmi riadenia v pozadí. Takýchto vykonávateľov vôle mocných nemožno ani nazývať politikmi. Jeden hovorí o EÚ ako o kvitnúcej záhrade a o ostatnom svete ako o džungli, o potrebe používania jazyka sily v medzinárodných vzťahoch, druhá radí otočiť sa o 360 stupňov, tretí chce spojiť Francúzsko s Afrikou do jedného veľkého štátu a podľa niektorých našich politických mysliteľov sú ľudia, ktorí nechcú vojnu, dezoláti. Mohol by som pokračovať ešte veľmi dlho. Je čas nástupu novej, odbornej, skúsenej a perspektívnej vlny rozvážnych a národne cítiacich politikov, ktorí vidia miesto Slovenska v rapídne sa meniacom novom svete a vedia, čo treba robiť.

Robili to z presvedčenia?

Iste. Aj človek, ktorý koná nesprávne, ak počuje od svojich pánov pochvalu, má pocit, že všetci ostatní sú hlúpi a on robí všetko dobre, lebo predsa robí iba to, čo sa od neho očakáva. Je to jednoduché. Sám preto myslieť nemusí. Ale to je vážna chyba.

Služby nadnárodným záujmom sa prejavili nielen pri pandémii, ale najmä pri rusko-ukrajinskom konflikte. Doslova SR odzbrojili...

Medzinárodné právo nedovoľuje štátom posielať zbrane do oblastí vojenských akcií žiadnej zo strán konfliktov. Významné ustanovenia o niektorých, z hľadiska svetovej bezpečnosti výlučných právomociach Bezpečnostnej rady obsahuje Charta OSN, ktorá je základným medzinárodným právnym dokumentom záväzným pre všetky štáty. Sme zmluvnou stranou všetkých významných medzinárodných zmlúv o nešírení jadrových, chemických a iných druhov zbraní. Slovensko je okrem toho členským štátom tzv. Wassenaarskeho usporiadania so sídlom vo Viedni, ktoré bolo vytvorené práve z dôvodov kontroly vývozu zbraní. K tomu dodávam, že od roku 2008 je právne záväzný Kódex EÚ č. 2008/944/SZBP z 8. decembra 2008 o zákaze vývozu zbraní a materiálu do oblasti konfliktov. My však všetko vedome porušujeme nedovoleným vývozom našich zbraní na Ukrajinu. O stave našej výzbroje vieme iba to, čo preniklo na verejnosť, alebo to, čím sa bývalí politici pochválili. Až dôkladná inventúra po nástupe novej vlády bude schopná povedať, v akom stave sa nachádza naša obranyschopnosť. Myslím si, že je načase prijať rozumné kroky na zabezpečenie našej štátnej suverenity a obnovenie schopnosti štátu brániť sa proti potenciálnym hrozbám v súčasnej Európe, najmä zo strany ilegálnych migrantov a rastúceho neofašizmu. Dodám, že post prezidenta republiky je veľmi významný aj z tohto hľadiska. Ako najvyšší veliteľ ozbrojených síl môže prezident výrazne vplývať na bezpečnosť štátu a stav slovenskej armády.

Štefan Harabin s manželkou Gabikou, ktorá ho sprevádza celé roky na každom kroku a je pre neho veľkou oporou.

Odborná verejnosť vás považuje za jedného z najlepších znalcov práva. Ako hodnotíte súčasný stav polície a najmä súdnictva?

Treba ukončiť vnútorné vážne konflikty a boje v našich policajných a justičných zložkách. Som presvedčený, že poctiví ľudia sa nespreneveria zásadám, ktorými sa v živote riadia. Absolútne prevažná väčšina odborníkov z oblasti práva, polície, súdnictva a prokuratúry je schopná rozoznať, čo je potrebné urobiť na ich mieste a v ich okolí na vrátenie dôvery ľudí v inštitúcie štátu. Dovolím si povedať, že aj korupcia podporovaná zo zahraničia pochvalným potľapkávaním po pleci je, žiaľ, jednou z priamych pravdepodobných príčin trestnej činnosti niektorých vrcholných predstaviteľov nášho štátu.

Boli ste veľkým kritikom vzniku NAKA, ale aj ŠTS, ako aj Daniela Lipšica, pretože ste upozorňovali, že tieto inštitúcie budú slúžiť na kriminalizáciu nepriateľov. Nemýlili ste sa, ako vidíte ich ďalšiu existenciu?

Tieto inštitúcie sa často ukázali ako priamy nástroj v rukách vládnucich špičiek na protizákonné potláčanie akejkoľvek vnútornej politickej opozície. Súčasne možno povedať, že práve z dôvodu ich osobitného postavenia, povedal by som zjavne mimo rámca riadnych policajných a súdnych orgánov, tieto inštitúcie neriešia bežnú trestnú agendu, neprispievajú k objasňovaniu trestných činov a ani nepomáhajú skrátiť dĺžku súdnych konaní. Rázne kroky v organizácii a v personálnych otázkach, ktoré odstránia vypuklé deformácie a zámerné krivenie úloh štátu v silových orgánoch, musí urobiť nová vláda.

Netajíte sa svojím vzťahom k Ruskej federácii, ako vnímate konflikt, ktorý sa podľa mnohých začal vo februári 2022?

Ak si niekto myslí, že konflikty vo svete vznikajú, lebo ľudia sa neznášajú, tak takéto tvrdenie je neodborné, zjednodušené a lživé. Dobrodruhovia, ktorí nevidia alebo nechcú vidieť, aké budú následky ich činov, sú pre ľudstvo veľmi nebezpeční. Konflikty, akokoľvek blízke alebo vzdialené, majú spoločného menovateľa, zisk, moc a sú premyslene organizované zo strany cudzích mocností a ich tajných služieb. Tak to je aj s organizovaním a úmyselným dlhodobým pretváraním ukrajinského obyvateľstva v nástroj nenávistného fanatického ťaženia Západu, vedeného USA a Veľkou Britániou proti Ruskej federácii a na zničenie ruského národa. Na tento účel cieľavedome a nehanebne oživili fašizmus, ktorého zverstvá veľmi tragicky a silno postihli práve ruský národ. Na Ukrajine v skutočnosti prebieha rozhodný boj medzi agresívnou anglosaskou civilizáciou vedenou USA a morálne a ľudsky silnou civilizáciou Ruska. Preto v plnom rozsahu podporujem jediné možné a rozumné rozhodnutie o včasnom spustení tzv. Špeciálnej vojenskej operácie RF na Ukrajine. Od roku 2014 trvajúcu občiansku vojnu proti ruským občanom Ukrajiny a cielené sabotovanie Minských dohôd už nebolo možné ignorovať. Kyjevská nelegitímna, skorumpovaná fašistická skupinka zatiahla vlastný ukrajinský ľud do sebazničujúcej vojny v záujmoch USA. Je to boj, v ktorom nie je možné ustúpiť. A to ani o centimeter. Fašizmus nesmie prežiť v žiadnom kútiku Ukrajiny, ani v Európe. To sa týka nás všetkých. Tu sa pozrime na údajné porušovanie medzinárodného práva. Pripravoval sa priamy vojenský útok na Ruskú federáciu. To nikto neskrýva. Nemecká kancelárka a francúzsky prezident a, samozrejme, bývalý ukrajinský prezident (Merkelová, Holland, Porošenko), všetci naraz verejne priznali, že im išlo iba o získanie času na dôkladné vyzbrojenie Ukrajiny na otvorenú vojnu proti Ruskej federácii. Ohrozená bola očividne Ruská federácia, a preto využila svoje právo na sebaobranu podľa článku 51 Charty OSN. Ruská federácia podľa môjho názoru už neverí Západu. USA porušili hádam všetky vzájomné dohody medzi nimi a Ruskou federáciou. Nedá sa im veriť. To, samozrejme, znamená, že Rusko si musí svoju bezpečnosť vyriešiť vlastnými silami. Nepochybujem, že Rusko je v práve a svoje ciele dosiahne.

Zuzana Čaputová sa mimoriadne rýchlo postarala, aby podpísala parlamentom schválenú obrannú vojenskú zmluvu medzi USA a SR. Jej platnosť je desať rokov, k čomu všetkému nás zaväzuje?

Chápem, že v istom období vývoja samostatnej Slovenskej republiky, keď naším hlavným cieľom bolo nedostať sa do politickej izolácie a vstúpiť čo najskôr do NATO a Európskej únie, politici verili, že to je správna cesta. Dnes je však situácia vyhrotená presne opačným smerom. NATO sa stalo agresívnym nástrojom v rukách USA a dodám, že aj EÚ sa chce silou-mocou stať rovnako vojensky agresívnym spolkom. Podľa vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničnú politiku musí únia používať jazyk sily. V praxi to dokazuje bruselská obludná politika, napríklad financovanie a dotovanie zbraňami neofašistického režimu na Ukrajine, stovky sankcií uvalených na iné suverénne štáty v rozpore s Chartou OSN, či podpora všetkých morálne zvrátených aktivít v členských štátoch a pretláčanie nelegálnych migrantov v rozpore s prijatými zmluvami o EÚ. Na našom území platí iba Ústava SR a iba naše zákony. Ako môže niekto súhlasiť s tým, že na našom území na nejakú skupinu cudzincov budú platiť americké zákony? Myslíte si, že ak by Slovenská republika podľa takejto vzájomnej dohody s USA chcela na americkom území svoju vojenskú základňu a výnimku slovenskej jurisdikcie pre svojich vojakov či občanov, že by s tým USA súhlasili? Určite nie. V stručnosti poviem, že podľa môjho názoru je uvedená zmluva s USA nevyvážená a vytvorená iba v prospech USA. Prakticky všetky články sa týkajú výhod amerických vojakov v trestných veciach, ktoré spáchajú na území Slovenska, oslobodenia od daní a voľného pohybu všade, kde sa im zachce. Do ich priestorov naše orgány nemajú vstup a nesmú kontrolovať nič, čo je tam umiestnené, aké druhy zbraní alebo aká činnosť tam prebieha. O žiadnej suverenite nášho štátu tu nemôže byť ani reči. Vypovedať túto zmluvu možno podľa článku 6 písomne. A dovoľte mi povedať, že v prítomnosti amerických vojsk na našom území ja osobne nevidím žiaden pozitívny prínos pre Slovensko a našu vonkajšiu alebo vnútornú bezpečnosť.

Veríte, že po desiatich rokoch bude geopolitická situácia taká, že už viac nebude predĺžená?

Som presvedčený, že všetky takto formulované zmluvy a dohody o pobyte cudzích vojsk na našom území narúšajú našu štátnu suverenitu, teda plnú kontrolu nad naším územím, naším obyvateľstvom a cudzincami. Určite neobstojí falošný argument, že takú istú zmluvu s USA má ešte ďalších 23 štátov. To nie je argument v prospech nášho štátu. Je to veľmi nesprávna logika. Svoj štát a svoju suverenitu si musíme chrániť my sami. Ak to neurobíme, nebudeme u nás doma čoskoro rozhodovať o ničom.

Čoraz častejšie sa hovorí o slovenskej neutralite a možnosti vystúpiť z NATO. Je to podľa vás reálne?

Nič nie je také jednoduché, ani náš možný všeobecný záujem stať sa neutrálnym štátom. Neutralita musí byť garantovaná zo strany veľmocí, teda zmluvne priznaná ako územie, ktoré nebude v žiadnom vojenskom konflikte využívané na vojenské akcie proti druhej strane. Dá sa to dosiahnuť, ale k tomu treba podporu verejnosti a dôsledné rokovania nielen s veľmocami, ale aj so susednými štátmi. Takéto rozhodnutie môže mať aj finančné dôsledky, ale v dlhodobej perspektíve by nám to umožnilo udržiavať skromnejšie ozbrojené sily pre zaistenie vnútornej bezpečnosti a nižšie výdavky na zbrojenie. Zaujímavým krokom by mohlo byť aj postupné vytváranie civilnej obrany a výcviku obyvateľstva zo strany štátu. Z pohľadu našich právnych záväzkov musím povedať, že Slovensko musí odolať neprijateľnému politickému tlaku USA na zneužívanie NATO ako nástroja svojej agresívnej politiky proti ostatnému svetu. Inak sa stávame porušovateľom medzinárodného práva. Musíme trvať na prísnom dodržiavaní zmluvy o NATO, najmä článkov o jej obrannom charaktere a mierovom riešení sporov v zmysle zásad OSN. Ak si prečítate text zmluvy o NATO, sami sa presvedčíte, že je formulovaná veľmi prijateľne a v súlade s princípmi Charty OSN. S takýmto textom nie je problém sa stotožniť. Problém je v tom, že dominantnú úlohu tu hrajú USA, ktorých nezaujíma žiadne medzinárodné právo, lebo sa cítia byť stále jedinou najsilnejšou mocou tohto sveta. Nakoniec len poznámka, že legitímna cesta von z aliancie je priamo ustanovená v článku 13 Zmluvy o NATO.

Patrí podľa vás Ukrajina do NATO a EÚ?

Rozhodne nie. Vojenský provokačný útok fašistického režimu v Kyjeve na vlastné ruskojazyčné civilné obyvateľstvo východných častí Ukrajiny v roku 2014 stálo viac ako 14-tisíc ľudských životov. Tu išlo priamo o prípravu vojny proti Ruskej federácii s výdatnou podporou NATO. Rusko nikdy nedopustí takéto priame ohrozenie svojej bezpečnosti. A má na to plné právo. Na to, aby sa Ukrajina stala neutrálnou, musela by byť v prvom rade nezávislá, samostatná v rozhodovaní. Tak to však nie je. Ukrajina je pod priamym riadením a v plnej závislosti od USA. Podľa môjho názoru si Ukrajina svoje možnosti byť normálnym susedom dávno premrhala. Jej ďalší osud bude preto pravdepodobne tvorený rovnako zo zahraničia. A tentoraz verím, že je to len na jej dobro.

Štefan Harabin: Jednou z dôležitých úloh prezidenta je dbať na riadny chod štátnych orgánov, preto budem trvať na dodržiavaní ich povinností voči občanom. Ľudia ma poznajú ako človeka, ktorý sa v živote riadi tradičnou kresťanskou mravnosťou, ktorý po celé plodné obdobie profesionálneho pôsobenia v pozícii právnika a sudcu nesklame. Nebojím sa hovoriť pravdu a nemožno ma kúpiť. Nehrám sa na žiadnu elitu, som rovnaký človek ako každý iný a sám veľmi dobre viem, čo to znamená tvrdo pracovať.

Tento rok sme si 24. marca pripomenuli už 24 rokov od bombardovania Juhoslávie jednotkami NATO bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN. Vy ste podali v novembri 2017 podnet na začatie trestného konania proti Dzurindovej vláde za povolenie preletov bombardérov NATO cez územie SR bez súhlasu NR SR. Veríte, že vtedajšia vláda za to ponesie zodpovednosť?

Dôležité bolo nedopustiť, aby došlo k časovému premlčaniu tohto trestného činu. Ako ste uviedli, NATO si samo rozhodlo, že zbombarduje Juhosláviu. Bez akéhokoľvek prerokovania a súhlasu Bezpečnostnej rady OSN. To je výslovným porušením medzinárodného práva. Počas bombardovania, na ktorom sa zúčastnili najmä USA, Nemecko, Francúzsko a Taliansko, bolo úmyselne zavraždených niekoľko tisíc civilistov vrátane detí. Zranených bolo ešte aspoň päťkrát viac ľudí. Som presvedčený, že keď budú zodpovedné orgány opäť rozhodovať podľa vlastného svedomia a podľa platného práva, nebude problémom postaviť pred spravodlivý súd aj našich politikov, ktorí sa dopustili porušenia medzinárodného práva tým, že umožnili prelety bombardérov nad naším územím s cieľom nezákonného bombardovania civilných obyvateľov Juhoslávie. V záujme spravodlivosti to niekto zažalovať musel. A ja som bol asi jediný, kto sa nebál.

Občania SR si počas ostatných troch rokov zažili neprofesionalitu, chaos, urážky, porušovanie ľudských práv. Počas tohto obdobia ste poukazovali na všetky obmedzovania. Veríte, že za to budú Matovič, Naď, Heger a ich prisluhovači potrestaní?

Ako dlhoročný sudca a človek, ktorý si ctí našu ústavu a zákony, musím povedať, že žiadne protiprávne konanie by nemalo zostať nepotrestaným. Prečo prevažná väčšina ľudí žije podľa zákonov a malá skupinka nespratníkov si myslí, že na nich nič neplatí? To, že sú vo funkcii predsedov vlády alebo ministrov, im nedáva beztrestnosť, ale naopak, vzhľadom na postavenie verejného činiteľa a širokej zodpovednosti voči občanom štátu ich to ešte viac zaväzuje zákony dodržiavať. Ak chceme vrátiť dôveru občanov voči orgánom štátu, musí sa štát postarať o rovnosť každého pred zákonom.

Spomínaní politici verne slúžili záujmom nielen USA, ale aj EÚ. Dokázali zničiť dobre fungujúcu V4 a český prezident dokonca nedávno povedal, že je za zrušenie práva veta, čím by malé štáty boli odsúdené len poslúchať a totálne by stratili suverenitu. Má podľa vás význam zotrvávať v takomto zoskupení?

Európska únia je stále pre nás významnou medzinárodnou organizáciou. Dovolím si vyzdvihnúť jej pôvodné ciele ako priestor spoločného trhu a voľného pohybu osôb, služieb a tovaru. Ale súčasne pripomínam, že neutíchajúce pokusy vytvoriť z nej jeden veľký štát s jedinou ústavou, vlajkou a hymnou členské štáty už v rokoch 2005 až 2006 v národných referendách jasne odmietli. Od nášho vstupu do únie v roku 2004 sme niečo získali a niečo sme stratili. Netvrdím, že všetko bolo alebo je dnes úplne zlé. Ale je fakt, že Európska únia až veľmi často nerešpektuje medzinárodné právo, tvrdo diktuje prijímanie ilegálnych migrantov, presadzuje politické požiadavky LGBTI ako nejakej povinnosti štátov. Podporuje otvorenú vojnu a nenávisť proti Ruskej federácii, ničí vlastnú kultúru, zbavuje sa zdrojov energie a ešte k tomu chce trestať za iný názor. To nehovorím o našej hodnotovej orientácii na Západ alebo na Východ. Nesmieme však súhlasiť s činnosťou únie proti našej ústave, proti našim zákonom, proti občanom, ich právam a dokonca aj proti platným zmluvám v samotnej únii. Nie my členské štáty, ale Európska únia, jej vedenie v Bruseli sa musí začať správať v súlade s prijatými zmluvami.

EÚ sa stala totálnym bojovníkom proti Rusku, nezmyselnými sankciami pácha ekonomickú samovraždu. Veríte, že sankcie sa nakoniec budú musieť zrušiť a pôjdu napríklad východoeurópske štáty EÚ prosiť Rusov o plyn, ropu či jadrové palivo?

Pokiaľ ide o lacnú energiu z Ruskej federácie, je jasné, že naša ekonomika je od nej priamo závislá. Nemôžeme si dovoliť dobrovoľne zanechať dnešné výhody a platiť za plyn napríklad tri- alebo štyrikrát toľko. Som presvedčený, že Ruská federácia od nás nežiada, aby sme sa klaňali a prosili ju. Ide jej o čestné, spoľahlivé obchodné a vzájomne výhodné partnerstvo. Samozrejme, že geograficky je pre nás Európa, najmä jej stredná časť prirodzeným priestorom našich medzinárodných vzťahov. A samozrejme, že pre nás sú najdôležitejšie vzťahy s našimi bezprostrednými susedmi. Mali by sme v tejto súvislosti oživiť vzťahy v rámci skupiny štátov V4. Súčasne sa nemôžeme nechať iba viesť a ignorovať ostatný svet. Ten je tu tiež a s ním mnohé nové možnosti spolupráce. Pripomeniem, že Slovenská republika má diplomatické styky prakticky so všetkými štátmi sveta a je členom ďalších, asi 20 rôznych medzinárodných organizácií. O žiadnej našej izolácii nemôže byť ani reči.

Ako hodnotíte výsledky volieb?

Verím v úprimnosť cieľov novej vládnej koalície. Je tvorená asi najskúsenejšími politikmi, akých Slovensko v súčasnosti má. Ich profesionalita v spojení so záujmom pracovať v prospech vlastného národa je dobrým predpokladom úspešného splnenia ich programov. Som presvedčený, že ďalším veľmi dôležitým predpokladom bude zvolenie rovnako zmýšľajúceho prezidenta republiky. To je jedným z dôvodov, prečo mám prirodzene silnú motiváciu na poste prezidenta republiky po budúcoročných voľbách pomáhať v tomto procese a ponúknuť našim ľuďom všetky svoje skúsenosti, morálnu bezúhonnosť a odhodlanie tvrdo pracovať v prospech našej spoločnej vlasti.

Máme novú koalíciu, ktorá má svoje plány, čo však podľa vás občania potrebujú predovšetkým?

Istotu, pocit bezpečia, mier a neobávať sa, či sa zajtra nezapojíme do nejakej vojny. Proti snahám o rozvrat rodiny ako základu spoločnosti potrebujeme jej rozhodnú verejne vyslovenú a realizovanú podporu. Ak sa nám nebudú rodiť deti, ak necháme vystrájať mimovládne organizácie, presadzovať politické požiadavky tzv. LGBTI na ničenie už malých detí svojimi extrémnymi sociálnymi a nemorálnymi cieľmi, ak necháme Slovensko zaplaviť ilegálnymi migrantmi a ak nedokážeme stabilizovať pád našej ekonomiky, postupne môže náš národ vymierať aj so svojou kultúrou. Práve v tomto verím novej vládnej koalícii, že nastúpi cestu rozhodných krokov na nápravu. Naša vlasť potrebuje naprávať chyby. Som presvedčený, že Slovensko sa musí stať sebestačným, všade tam, kde to dokážeme urobiť. Treba si súčasne uvedomiť význam práva ako zjednocujúceho prvku v spoločnosti. Základom je štátna moc, štátna suverenita nad vlastným územím a vlastným obyvateľstvom. Dovoľte mi k tomu dodať, že musíme vnímať nové procesy vo svete. Sú nezastaviteľné, preto sa k tým pozitívnym procesom musíme urýchlene pripojiť. Dnes sa nedá vrátiť do minulosti, do čias socializmu. Ten systém tiež nebol ideálny, ale predsa sme mali bezplatne zabezpečené prakticky všetky sociálne a zdravotné istoty a vzdelanie. Nebáli sme sa o svoje deti, keď sa hrali na dvore aj bez nášho dozoru. Hľadanie ideálu by bolo snívaním a nikdy by ste nevyhoveli všetkým.

Štefan Harabin: Je čas nástupu novej, odbornej, skúsenej a perspektívnej vlny rozvážnych a národne cítiacich politikov, ktorí vidia miesto Slovenska v rapídne sa meniacom novom svete a vedia, čo treba robiť.

V ostatných dňoch sme svedkami konfliktu, ktorý sa opätovne rozhorel medzi Palestínčanmi a Izraelčanmi. Čo to znamená pre svet, nie je to začiatok podstatne širšieho konfliktu?

Myslím si, že od počiatku tu nebol ozajstný záujem na vytvorení dvoch samostatných a navzájom rovných štátov Palestíny a Izraela, založených rezolúciou BR OSN č. 182/47 a potvrdených rezolúciou č. 242. Po vytvorení Izraela ako prvého, ten, podporovaný zo strany USA a Veľkej Británie, odmietol súhlasiť s vytvorením susedného palestínskeho štátu. Preto sa začali spory a vojenské akcie. Chuť ovládať v spojení s vlastným pocitom akejsi nadradenosti či vyvolenosti viedla izraelských politikov k presvedčeniu, že iba oni majú právo žiť na týchto územiach. Hamas napáchal v Izraeli skutočné neľudské zločiny a Izrael má právo na svoju obranu. Od počiatku to bola teroristická organizácia, ktorá v roku 2007 vnútorným vládnym prevratom obsadila pásmo Gazy, čo Izrael dodnes využíva ako argument, prečo nikdy nebude súhlasiť s vytvorením palestínskeho štátu. Tvrdí, že keď ich reprezentuje Hamas, tak sú všetci Palestínčania teroristi. Málokto si však uvedomuje, že Hamas založil Izrael v spolupráci s Veľkou Britániou ako protipól Organizácii pre oslobodenie Palestíny pod vedením Jásira Arafata, ktorá mala založiť štát Palestínu. Cieľom bolo prostredníctvom teroru voči Izraelu zo strany Hamasu diskreditovať snahy o vytvorenie štátu Palestína pred celým svetom. Dnes mnohí západní historici zámerne neuvádzajú tieto skutočnosti. Samozrejme, že vraždenie izraelských občanov zo strany Hamasu je strašné. Neodpustím si však dodať, že to, ako postupuje Izrael voči civilnému obyvateľstvu Gazy, nemožno akceptovať. Celých 75 rokov útlaku a dnes totálna blokáda, žiadna voda, žiadna elektrina, žiadne potraviny a nazývať ich osobami podobnými zvieratám, metodicky vedome bombardovať bezbranné civilné obyvateľstvo? Dokonca aj tých, ktorí sa snažia utiecť? Nepamätajú sa, ako sa k nim správali fašisti? Žiaľ, násilie plodí zas iba ďalšie násilie a mám obavu, že vo svete prebehne vlna protižidovskej nenávisti a opäť len teroru.

Svet je v ostatných rokoch vo veľkom pohybe. Čo očakávate v najbližších rokoch a aký osud bude mať naše Slovensko?

Máte pravdu, vo svete už dlhší čas prebieha mimoriadne silný boj dvoch rozdielnych pohľadov na vzájomné vzťahy medzi suverénnymi štátmi a národmi sveta. Na jednej strane neokoloniálne mocnosti Európy a násilná dominancia USA prakticky nad celým svetom a na druhej strane nastupujúci nový spravodlivejší svet, s ponukou bezpečnosti pre všetkých a pre každého, spolupráce a rovnosti veľkých aj malých, slobody ich rozhodovania o svojom osude a nových možností rozvoja. Dnes každý vidí, že snaha o udržanie vedúceho postavenia jedinej mocnosti vo svete USA je nezadržateľne preč. Vidíme preto zúfalú snahu o zatiahnutie Ruskej federácie, Číny a teraz Iránu a Sýrie do veľkej vojny. Aj my sme súčasť tohto sveta, tie nové zmeny sa týkajú aj nás. Preto treba zvažovať každý náš krok a nenechať sa riadiť želaniami iných mocností. Všetko záleží len a len na nás a v týchto procesoch v strednej Európe nie sme osamotení.

Štefan Harabin je vďačný Pánu Bohu za svoju rodinu, ktorá je pre neho všetkým. Mrzí ho len jedna vec, že svadby s Gabikou sa nedožila jeho mama.