HLBOČAN: ÚSTAVNÝ SÚD PODĽAHOL TLAKU PREZIDENTKY

Ako hodnotíte novelu Trestného zákona a Trestného poriadku?

Novela Trestného zákona sa týkala len zníženia drakonických trestov, ktoré v roku 2006 zaviedlo ministerstvo spravodlivosti pod vedením Daniela Lipšica. Ten postavil trestnú politiku štátu na princípe, že hrozili vysoké tresty, ktoré nútili ľudí, aby sa priznali i k takej trestnej činnosti, akej sa nedopustili, lebo len vtedy mohli dosiahnuť dohodu o vine a treste a len vtedy súdy mohli byť voči nim zhovievavejšie. Výška trestov na Slovensku podľa Lipšicovej novely z roku 2006 bola asi akoby sme boli na Mount Evereste a terajšou novelou sa tieto tresty dostali do Vysokých Tatier. Ale pritom krajiny ako Česko, Maďarsko, ale i Nemecko sú v Nízkych Tatrách. To znamená, že ešte aj táto novela má o jednu tretinu prísnejšie tresty ako okolité krajiny. Súčasná novela tie drakonické tresty dáva do normálu, lebo nie je možné viesť v 21. storočí trestnú politiku takýmto spôsobom. Surové tresty neviedli k ničomu, páchateľov ani neodradzujú, ale prepĺňajú väznice a nedochádza k resocializácii, ale k desocializácii. Keď niekoho pustia po dvadsiatich rokoch na podmienku, nie je spôsobilý začleniť sa do spoločnosti, nehovoriac o tom, že v tomto období sa rozmýšľalo o vybudovaní väznice v Rimavskej Sobote, lebo ich vraj máme málo. Má to veľké následky aj na štátny rozpočet, lebo taký väzeň stojí spoločnosť asi 22-tisíc eur ročne a za dvadsať rokov je to kopa peňazí. Na päť miliónov obyvateľov máme najväčší počet ľudí vo väzniciach. Skutkové podstaty trestných činov sa nemenili, menili sa len výšky trestov. Vzhľadom na zmenu ekonomickej vyspelosti krajiny sa zmenili kvalifikačné momenty škody z hľadiska výšky. Škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca 700 eur, škodou väčšou sa rozumie škoda prevyšujúca 30-tisíc eur, značnou škodou sa rozumie škoda prevyšujúca 35-tisíc eur a škodou veľkého rozsahu sa rozumie škoda prevyšujúca 700-tisíc eur. V tejto súvislosti opozícia hlúpo strašila ľudí, že ak niekto niečo ukradne, alebo sa vláme do bytu, vraj nebude trestne postihnutý. Toto bolo podsúvané verejnosti účelovo, lebo to nie je pravda. Opozícia v parlamente nepodávala konštruktívne, vecné návrhy, ale len zjavne preťahovala čas. Bol to najdlhšie prerokúvaný zákon v histórii SR po roku 1989, a preto tvrdiť, že bol prijatý v skrátenom legislatívnom konaní, nie je na mieste.

Ľubomír Hlbočan patrí medzi excelentných slovenských znalcov práva, nielen vďaka vedomostiam, ale aj vďaka dlhoročnej advokátskej praxi. Do širšieho povedomia verejnosti sa dostal v čase vedenia tímu advokátov, ktorí obhajovali bývalého šéfa SIS Ivana Lexu. Obhajcovia pod jeho vedením vyhrali v Lexových prípadoch 14 : 0 v trestných veciach Ivana Lexu. Hovorí, že v tom čase mal 50 rokov a zažil vtedy nové päťdesiate roky, ale aj politický revanšizmus. Dnes rieši azda najťažšie politické kauzy, ktoré hýbu Slovenskom. Zožal mnoho úspechov i víťazstiev, no nikdy nespyšnel, naďalej zostal človekom s veľkou pokorou a nadhľadom, ktorý okolo seba šíri pokoj. Advokát JUDr. Ľubomír Hlbočan sa celý život riadi myšlienkou Pravda víťazí, aj keď nie vždy ostáva pravdou – jej víťazstvo je len otázkou času! 

Ako si má občan vysvetliť účinnosť aj neúčinnosť novely trestných kódexov po rozhodnutí ÚS SR?

Ústavný súd SR podľahol tlaku opozície i prezidentky. Snažil sa vyhovieť opozícii v tom, že predbežným opatrením odložil účinnosť ešte neplatného a neúčinného zákona. To je slovenský ústavný zázrak po zrušení nezrušiteľnej amnestie, čo nepozná vyspelý svet. Dokonca tento istý Ústavný súd SR prerokúval zákon o zrušení amnestie a vôbec mu neprekážalo, že zákonodarná moc zasiahla do súdnej moci. Lebo v tom zrušení amnestií sa hovorí, že sa rušia všetky rozhodnutia, ktoré bránia v stíhaní, lenže v tých veciach boli vydané rozsudky, ale aj nález Ústavného súdu, dve rozhodnutia Európskeho súdu, ale boli tam aj rozsudky okresného súdu, krajského súdu a Najvyššieho súdu SR. A predstavte si, že parlament si dovolil zrušiť rozsudky súdov a tak zasiahnuť do súdnej moci, na čo Ústavný súd SR absolútne nereagoval a rezignoval na takýto zásah. Keď bolo rozhodnutie parlamentu o zrušení amnestií predmetom skúmania na Ústavnom súde SR, tak ten bohorovne povedal, že všetko je v poriadku. Teraz rozhodoval o neplatnom zákone, ktorý nebol zverejnený v Zbierke zákonov a nebol účinný, napriek tomu Ústavný súd pozastavil účinnosť neplatného a neúčinného zákona dôvodiac, že ho k tomu nabádali hrozby porušovania ľudských práv. Neviem, aké porušovanie ľudských práv pri prípadnom znížení trestov hrozilo – žiadne. Napríklad lumpov (čurillovcov a spol.) z minulej koalície, ktorí sú podozriví zo závažnej trestnej činnosti, by predsa dostal zákon do výhody. Terajší Trestný zákon má oveľa prísnejšie tresty, ako to stanovila táto novela Trestného zákona. Ústavný súd akoby si neuvedomil, že by nemal rozhodovať o zákone, ktorý nie je platný, a odkladať účinnosť neplatného a neúčinného zákona, lebo si to logicky odporuje. Predseda Ústavného súdu Ivan Fiačan sa ospravedlnil za únik informácií, ale tento únik sa nápadne podobal únikom informácií v trestných veciach týkajúcich sa zatýkaní a trestných rozkazov, o ktorých verejnosť vedela skôr ako zadržaní a obvinení. Predsa vlády Robert Fico má pravdu, že Ivan Fiačan ako predseda Ústavného súdu by mal vyvodiť aj osobnú zodpovednosť za únik informácií, i keď to neznamená, že tie informácie poskytol on, ale stalo sa tak pod jeho vedením prvýkrát v histórii Ústavného súdu, čo nepovažujem za náhodu. Rozhodnutie Ústavného súdu o pozastavení účinnosti Trestného zákona a niektorých častí Trestného poriadku nebráni parlamentu prijať ďalšiu novelu týchto zákonov, ak by Ústavný súd otáľal a odďaľoval rozhodnutie vo veci samej.

Na Slovensku sme boli svedkami protestov proti zrušeniu ÚŠP, ktoré sa nakoniec zvrhli do mítingov za Korčoka. Ako ste tieto mítingy vnímali a aký je váš názor na zrušenie ÚŠP?

Myslím si, že opozícia sa veľmi bojí toho, že vyjdú na svetlo skutočnosti, ktoré sú vlastné pre matovičovsko-hegerovské vládnutie. Domnievam sa, že orgány činné v trestnom konaní, ktoré v tom období prenasledovali opozíciu prostriedkami trestného práva, boli vybraté práve týmito dvomi ľuďmi a išlo o priamy pokyn likvidovať opozíciu, čo vyplýva aj z nahrávok zákonne vykonaných odposluchov so súhlasom súdu, kde napríklad vyšetrovateľ Pavol Ďurka vraví plk. Robertovi Magulovi, že treba robiť Fica, Pellegriniho a Kaliňáka. Nato mu Robert Magula hovorí, že hlavnou úlohou je zo strany Smer spraviť zločineckú organizáciu a tak zlikvidovať opozíciu. Rozhovory, ktoré vedú vyšetrovatelia NAKA policajného zboru, svedčia o tom, že to bolo niekým politicky objednané – zrejme Igorom Matovičom a vedel o tom aj Eduard Heger, ako aj prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá sa dvakrát verejne zastala čurillovcov, ktorí sa dopustili spáchania zločinu zo zneužívania právomoci verejného činiteľa. V tom vidím prepojenie na súčasné Progresívne Slovensko, ktoré sa v parlamente snažilo najmä blokovať prijatie zákona o zrušení Lipšicovho Úradu špeciálnej prokuratúry.

Eduard Heger, Zuzana Čaputová aj Igor Matovič vedeli, že sa má pracovať na likvidácii opozície. Preto bolo to utajené stretnutie v pivnici SIS?

Utajené stretnutie v pivnici bolo iniciované premiérom Hegerom, ktorého o veciach manipulácie informoval priamo plukovník Kaľavský ako šéf operatívcov NAKA. Myslím si, že Heger toto stretnutie do pivnice SIS zvolal na podnet SIS, ktorá zachytila toto manipulovanie dôkazov vo vyšetrovaní politických procesov a zachytila aj cieľ, ktorý sa tým sleduje, a to likvidácia opozičnej strany Smer-SSD v snahe urobiť z nej zločineckú organizáciu. Táto úvaha je nakoniec oprávnená aj preto, ako bol nazvaný prípad, v ktorom bol obvinený Robert Fico ako bývalý predseda vlády SR, ale i Robert Kaliňák ako bývalý minister vnútra, ale aj generál Tibor Gašpar, bývalý policajný prezident, či Norbert Bödör. Obviňovali ich z trestného činu – zločinu zosnovania a založenia zločineckej skupiny, vraj s cieľom zadovažovania podkladov o daňovej trestnej činnosti Igora Matoviča a Andreja Kisku. Táto akcia bola nazvaná Súmrak účelovo a symbolicky, pretože strana Smer-SSD má sídlo na Súmračnej ulici v Bratislave. Tým sa zvýrazňovalo, že nad Smerom sa zmráka, nastáva súmrak a nasledovali kroky k priamej likvidácii strany Smer a jej vedenia. Sú v tom zapojení ľudia ako čurillovci, ale aj bývalí politickí činovníci, ako som už príkladne uviedol. Osobitne sa na tom podieľali prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry Repa, Šurek, ale najmä v Súmraku Harkabus.

Poznáte krajinu v rámci EÚ, kde by sa dialo niečo podobné – pohon na likvidáciu politického oponenta?

V rámci EÚ nie, ale kedysi sa dialo niečo také v Čile, keď Salvadora Allendeho odstránil Augusto Pinochet, ktorý fašistickými metódami likvidoval opozíciu na štadióne a dodnes je mnoho ľudí z toho obdobia nezvestných. Také veci boli vlastné hitlerovskému Nemecku, kde SS vznikla ako ozbrojená zložka NSDAP na likvidáciu opozície. Veď Matovič sa niekde aj vyjadril, že by chcel dosiahnuť, aby hnutie OĽaNO malo takú podporu ako NSDAP v Nemecku a myslím si, že z časti NAKA si vytváral ozbrojenú zložku OĽaNO na likvidáciu opozície. Tie zásahy NAKA a LINX komanda boli zastrašovaním a zatýkanie pred kamerami za prítomnosti novinárov bolo robené ako reklama na to, že sa ide vtedajšia vláda porátať s opozíciou prostriedkami trestného práva. Vybraní novinári Denníka N, SME boli vopred informovaní o takýchto akciách, lebo na miestach, kde sa diali zásahy NAKA a LINX komanda, boli skôr ako tieto policajné zložky.

Mali vôbec vzniknúť také inštitúcie ako ÚŠP a ŠTS?

ÚŠP ani Špecializovaný trestný súd vzniknúť nemali. Sú to choré prvky v právnom štáte a dôkazom toho, že nemali vzniknúť, je skutočnosť, že ÚŠP sa spreneveril a začal plniť úlohy dozoru a dohľadu nad likvidáciou opozície prostriedkami trestného práva. Mnohí prokurátori špeciálnej prokuratúry ako Ondrej Repa, Michal Šúrek, Matúš Harkabus, Rastislav Hruška, Peter Kysel a ďalší sa podieľali, či už priamo alebo nepriamo, na prenasledovaní opozície. Prečítal som si uznesenie generálneho prokurátora, ktorý rozhodoval o sťažnosti obvinených Jána Čurillu, Pavla Ďurku, Štefana Mašína, Milana Sabotu ako vyšetrovateľov NAKA a Petra Scholtza, bývalého riaditeľa Úradu inšpekčnej služby, kde sú prepisy častí rozhovorov vyšetrovateľov, z ktorých vyplýva, že napríklad prokurátor Peter Kysel navštevoval vtedajšieho ministra vnútra Romana Mikulca s cieľom vybavovania vecí okolo kauzy týkajúcej sa stíhania vyšetrovateľky ÚIS Diany Santusovej za vymyslené skutky v právomoci dozorovať ich špeciálnou prokuratúrou a vyšetrovať ich na NAKA. Nepochybne z tých vecí, ktoré vyšli najavo, je jasné, že Roman Mikulec ako minister vnútra zasahoval do živých spisov, ktoré vyšetrovala NAKA. Dôkazom je aj trestné stíhanie bývalého policajného prezidenta Petra Kovaříka, ktorý je už dlho stíhaný za zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa, ale do dnešného dňa sa nič v jeho veci nezverejnilo a nedialo, nevieme, či bola podaná obžaloba. Kovařík však dostal pokyn na zastavenie policajnej akcie, ktorú viedla Santusová, a tento pokyn vydal z pláže z dovolenky z Chorvátska na príkaz Romana Mikulca, vtedy ministra vnútra. Ide o toho istého Kovaříka, za ktorého sa prihovárala prezidentka Zuzana Čaputová u generálneho prokurátora a žiadala ho o zastavenie jeho trestného stíhania. Generálny prokurátor Maroš Žilinka potvrdil, že si ho nato predvolala aj s jeho námestníkom. Jej žiadosti však nevyhovel. Títo ľudia sú podozriví zo závažnej trestnej činnosti, a preto to kopanie vo veci zmeny Trestného zákona a zrušenia ÚŠP ako istej ochrany, ktorá mala garantovať ich beztrestnosť v tzv. kauze Rozuzlenie.

Požadovala EÚ od nás vznik týchto dvoch inštitúcií, keďže sa dnes vmiešava do vnútornej politiky SR?

EÚ nikdy nemala podmienku, aby štáty, ktoré boli prijaté do EÚ, zriaďovali takéto špecializované prokuratúry alebo súdy. Pokiaľ viem, takéto niečo vzniklo v Bulharsku a Rumunsku, ale aj tam sa to zneužilo, dokonca prokurátorka EÚ Kövesiová sa podieľala na prenasledovaní opozície v Rumunsku a nakoniec dostala „trafiku“ na európskej prokuratúre.

Robert Fico na tlačovej besede raz hovoril, že Eduard Heger vedel o manipuláciách trestných konaní, ako aj o úlohe zničiť Smer-SSD. Odvolával sa na nahrávky potvrdzujúce stretnutie Hegera so šéfom operatívcov NAKA Jánom Kaľavským. O čom to vypovedá?

Myslím si, že Eduard Heger len vstúpil do riadenia procesov po Matovičovi, ale naďalej ich riadil Matovič. Spomeňte si na udalosť, keď na ministerstvo financií prišiel prezident policajného zboru Kovařík a minister vnútra Mikulec s informáciami, ktoré sa netýkali ministerstva financií, a neskôr tvrdili, že boli vybavovať zvýšenie rozpočtu pre vnútro a políciu u ministra, čo nebýva zvykom. Na ministerstve financií sa našiel po odchode Matoviča v jeho trezore živý policajný spis, ktorý sa týkal odposluchu opozície na tzv. chate, čo je taký škandál, že by musel v normálnom právnom štáte odstúpiť celý kabinet. Matovič to popiera, ale stačilo, aby sa z toho spisu zobrali vzorky DNA, odtlačky prstov a aby odtlačky na porovnanie poskytol Matovič. Tento živý spis tam našiel minister financií úradníckej vlády Horváth, ktorý ho odovzdal NAKA. Prevzal ho podplukovník Pavol Ďurka, ktorého neskôr ustanovili za tretieho muža Úradu inšpekčnej služby MV, a ten si ho z pozície svojej funkcie z NAKA písomne vyžiadal a zas ho dal do trezoru. Tam sa našiel po jeho odvolaní z funkcie, keď ho minister Matúš Šutaj Eštok postavil mimo služby. Keby dochádzalo k objektívnemu vyšetrovaniu, muselo by byť začaté v tejto veci vyšetrovanie, ako sa tam ten spis vôbec objavil, ale takéto vyšetrovanie neprebiehalo za čias, keď títo ľudia disponovali právomocami, ktoré ich na to oprávňovali. Naopak, toto vyšetrovanie brzdili alebo vôbec nezačali a zametali pod koberec.

Ján Kaľavský informoval Eduarda Hegera o metódach, ktoré používa NAKA a s ktorými nesúhlasil. Robert Fico uviedol, že na ďalší deň Kaľavskému „vykopli“ dvere a zadržali ho, pretože ho chceli umlčať, aby nerozprával pre médiá o metódach na NAKA. V uplynulých dňoch médiám povedal, že bol nabádaný, že môže zastreliť deti kolegu... V akom stave sa podľa vás nachádza policajný zbor?

Tento rozhovor prebehol medzi Kaľavským a vyšetrovateľom Čurillom, ktorý Kaľavskému povedal, že bude môcť ísť do bydliska Kučerku, tiež príslušníka NAKA, a že bude môcť postrieľať jeho deti. Vyšlo to najavo tým, že Kaľavský sa už zrejme dostal do tlaku svojho svedomia, začal tieto veci hovoriť a povedal to v prvom rade predsedovi vlády Hegerovi v domnení, že týmto spôsobom vyvolá nápravu. Ale podľa jeho slov si Heger robil poznámky k všetkému, čo mu uvádzal. A výsledkom neboli prijaté opatrenia, aby sa tomu zamedzilo, ale Kaľavskému vykopli dvere, zadržali ho a začali ho stíhať. Z toho si každý logicky uvažujúci človek urobí záver, že to bol Heger, ktorý povedal, čo mu Kaľavský porozprával, a prijali sa opatrenia tak, že ho zatkli a začali stíhať, tak ako riaditeľov SIS, námestníkov SIS a všetkých, ktorí sa postavili na odpor voči takémuto spôsobu zneužívania prostriedkov trestného práva na likvidáciu opozície, a ľudí, ktorí s tým nesúhlasili.

Obeťami matovičovsko-hegerovského režimu sa stal advokát Ľubomír Krivočenko a generál Milan Lučanský. Nemal by niesť zodpovednosť bývalý minister Roman Mikulec a ministerka spravodlivosti Mária Kolíková?

Za smrť generála Lučanského, ale aj advokáta Krivočenka nesie svoj podiel a politickú zodpovednosť ministerka spravodlivosti Kolíková, ktorá mala okamžite ponúknuť svoju demisiu, čo v demokratických a právnych štátoch existuje ako istá etika v politike. Po tragickej udalosti týkajúcej sa generála Lučanského však odstúpil nejaký generál, ktorý bol dva mesiace pred dôchodkom ako riaditeľ väzenskej stráže. Bolo krajne nezodpovedné nechať zomrieť Krivočenka len preto, že mu neposkytli pomoc a nezabezpečili patričnú lekársku starostlivosť v nemocnici, ktorá mala na to vybavenie.

Počas obdobia koronavírusu zorganizovala opozícia na čele s Robertom Ficom autoprotest, kam ho prišla koalícia zatknúť. Viete si predstaviť, že by táto vláda, v ich očiach nedemokratická, niečo také zorganizovala alebo protestujúcim nadávala do opíc či dezolátov?

Myslím si, že súčasná koalícia by nespravila niečo takéto, čo robila predchádzajúca vládna garnitúra, či už pri covide, alebo pri autoproteste, ktorý bol vyvolaný tým, že sa ľudia nemohli spolčovať a vyjadrovať nespokojnosť, čo vyhovovalo hegerovsko-matovičovskej garnitúre. Aj to im prekážalo, že ľudia zorganizovali autoprotest, a Roberta Fica predviedla polícia pod hrozbou, že keď nepôjde sám, tak ho násilne predvedú. To svedčí o morálnej a mentálnej výbave ľudí, ktorí tri a pol roka devastovali Slovensko. Terajší predseda vlády a ministri sú ľudia s úplne inou mentálnou a charakterovou výbavou. Neznižujú sa k zneužívaniu mocenských prostriedkov na to, aby si vybavovali účty s opozíciou. Som presvedčený, že v právnom štáte je však potrebné všetky veci, ktoré vyplávali na povrch, riadne vyšetriť, aby sa neopakovalo to, že pri zmene garnitúry príde niekto, kto po uchopení moci začne rozmýšľať nad tým, ako prostriedkami trestného práva zlikviduje opozíciu a zabezpečí si tak trvalú moc. Som prekvapený, ako niektoré z týchto postupov dostávajú podporu európskych orgánov, čo pripisujem neznalosti skutočného skutkového stavu. Prekvapuje ma napríklad komisárka Jourová, ktorá bola v ČR zatknutá v súvislosti s privatizáciou a bola viac ako dva mesiace vo väzbe pre podozrenie z podplácania. Bol som prekvapený, keď komisárku Jourovú vtedajšia opozícia a jej líder Robert Fico žiadali o pomoc, ale pomoci sa nedočkali, hoci ona sama zažila perzekúciu svojej osoby a myslím si, že aj funkciu, ktorú doteraz zastáva, má istým spôsobom ako odškodné za to, čo sa jej v Česku trestným stíhaním a väzbou stalo.

Veríte, že táto vláda vráti späť vieru v právny štát?

Myslím, že sa to podarí. Ľudia, ktorí vnímali predchádzajúcu garnitúru Matoviča a Hegera ako politickú smršť a deštrukciu právneho štátu, čakajú, že príslušné orgány dôsledne vyvodia aj trestnoprávnu zodpovednosť voči tým, ktorí zneužívali svoje postavenie. To sú príslušní policajti z tretieho poschodia NAKA, tzv. čurillovci, ale aj ďalší funkcionári a prokurátori ÚŠP. Osobitne ma zaráža, že policajné odbory poskytli ochranu čurillovcom a dokonca im platia právnu pomoc – advokátov. V ochrane chránených svedkov sú ľudia, ktorí svedčia ako svedkovia v tzv. prípade Rozuzlenie, čo je absolútne účelovo vymyslený prípad na to, ako poskytnúť ochranu čurillovcom a ďalším, ktorí sú podozriví zo spáchania závažnej trestnej činnosti, a zas sú tam obvinení piati nevinní ľudia. Kladie sa im za vinu, že mali zosnovať a zorganizovať zločineckú skupinu, ktorá mala spochybňovať objektivitu vyšetrovania vecí, ktoré robili čurillovci. Malo to byť záchranné koleso, ktoré podporili prokurátori špeciálnej prokuratúry, ako napríklad Harkabus a ďalší. Šéfkou tohto Úradu na ochranu oznamovateľov je JUDr. Zuzana Dlugošová s priamymi väzbami na prezidentku Zuzanu Čaputovú. Dve Zuzany sa rozhodli, že pani Čaputová bude advokátkou a pani Dlugošová jej potvrdí advokátsku prax v trvaní troch rokov. Čo však nebola pravda a na základe toho Čaputová získala advokátsku skúšku a členstvo v Slovenskej advokátskej komore, samozrejme, neplatne. Podobne ako Daniel Lipšic získal justičnú skúšku podvodom. A títo ľudia sa stále objavujú vo funkciách napriek tomu, že na to nespĺňajú morálne predpoklady. V právnom štáte by malo platiť to, že ak sa raz niekto dopustil podvodu, trebárs i takého, že odpísal diplomovku alebo získal pokútnym spôsobom stredoškolské alebo vysokoškolské vzdelanie, tak by nemal pôsobiť vo funkcii, kde mu občania zverujú výkon verejnej moci. JUDr. Dlugošová sa za pomoci Zuzany Čaputovej skryla na americké veľvyslanectvo v SR, kde 6-7 rokov pracovala a potom sa zapojila do výberového konania na šéfku Úradu na ochranu oznamovateľov. A to aj napriek poklesku, ktorého sa dopustila pri advokátskych skúškach Čaputovej. Zuzana Čaputová sa v čase prezidentskej kampane rýchlo vzdala členstva v advokátskej komore. Uvidíme, či už nezabudla na tento podvod a či sa tam znovu nezapíše.

Sme azda jedinou krajinou v Európe, ktorá do funkcie špeciálneho prokurátora vymenovala odsúdeného predstaviteľa s politickou minulosťou. Mal byť vôbec Daniel Lipšic vymenovaný do funkcie špeciálneho prokurátora vzhľadom na jeho politickú i morálnu minulosť?

Je to svetová rarita, lebo on je nielenže odsúdený, ale bol vymenovaný do funkcie v čase, keď bol vo výkone podmienečného trestu odňatia slobody. Podľa zákona bol povinný hlásiť sa mediačnému úradníkovi na súde. Bol a je vo výkone trestu podmienečného odňatia slobody, ktoré si tiež vyžaduje plnenie istých povinností, či sa nenaplnia také skutočnosti, kde by súd mohol takýto trest premeniť na jeho vykonanie. To je skoro také isté, akoby za špeciálneho prokurátora bol vymenovaný človek, ktorý sedí vo výkone trestu v Leopoldove. Keby ste toto rozprávali v nejakom demokratickom a právnom štáte, že na čele prokuratúry stojí podmienečne odsúdený človek, ktorý bol bývalým politikom a je zapletený aj do vecí, ktoré sa týkajú podozrenia z trestnej činnosti na likvidáciu opozície, tak by vám to neverili, lebo to je proti zdravému sedliackemu rozumu a proti etickým zásadám, ktoré sú rešpektované všade v civilizovanej spoločnosti.