HRA O TRÓNY

Saudská Arábia bola od svojho vzniku tradične vedená kráľmi po sedemdesiatke. Rovnako je to aj v prípade 82-ročného kráľa Salmana, dvadsiateho piateho syna zakladateľa Saudskej Arábie Ibn Sauda, ktorý na trón nastúpil takmer pred troma rokmi. Jeho najobľúbenejší syn Mohamed bin Salman sa stal vo veku 29 rokov najmladším ministrom obrany na svete. Dnes má 32 a po svojom otcovi Salmanovi zdedí trón ako najmladší vládca tejto de facto absolutistickej monarchie. Ešte nedávno malo byť všetko inak a dezignovaným následníkom trónu bol jeho omnoho starší bratranec Mohamed bin Naíf. To sa zmenilo v júni tohto roku, keď sa kráľ Salman rozhodol urobiť korunným princom svojho syna. Bin Naíf upadol do nemilosti, prišiel o všetky významné funkcie a v novembri mu dokonca saudské úrady nechali zmraziť bankové kontá. V modernej hre o trón nemá svoju pozíciu istú nikto.

Mladá krv

Mohamed bin Salman – v arabskom svete známy pod svojimi iniciálmi MbS – bol odmalička vychovávaný v aristokratickom duchu. Už od dvanástich rokov sa zúčastňoval na všetkých dôležitých poradách po boku svojho otca, vtedy pôsobiaceho na poste guvernéra provincie Rijád. Na rozdiel od bratov sa nevybral za vzdelaním na Západ, ale ostal v hlavnom meste, kde vyštudoval právo. Ako jeho otec napredoval dynastickou hierarchiou, stúpala aj jeho hviezda. Od roku 2012 figuroval na poste správcu kráľovského dvora, po nástupe otca na trón sa stal ministrom obrany a dostal sa aj na čelo energetického gigantu Aramco, najdrahšej spoločnosti na svete s hodnotou odhadovanou na dva bilióny amerických dolárov. Mladá tvár monarchie starcov sa teší vysokej popularite medzi obyvateľmi krajiny, kde sedem desatín populácie tvoria ľudia pod 30 rokov. MbS sa s entuziazmom púšťa do ekonomickej reformy v štáte čeliacom problému nezamestnanosti mladých, ktorá presahuje 20 percent.

Najnebezpečnejší muž sveta

Princ svoj entuziazmus nezameriava len na reformu hospodárstva. Kým na ekonomickom fronte pôsobí kompetentne, vo svete kráľov a princov sa po tisícročia prihliada najmä na vojenské úspechy. Preto si chcel čím skôr vybudovať meno aj v tejto oblasti. Len pár dní po nástupe do funkcie ministra obrany nariadil sériu ničivých náletov na proti šíitskym povstalcom v susednom Jemene, ktoré si vyžiadali množstvo civilných obetí. Za dva roky vo funkcii zavŕtal Saudskú Arábiu ešte hlbšie do močiara proxy konfliktov s Iránom, devastujúcich región od Sýrie cez Irak až po Jemen a destabilizujúcich aj ďalšie okolité štáty. Nemecká spravodajská služba BND vydala krátky dokument, v ktorom upozorňovala na princovu impulzívnu intervencionistickú politiku a britský denník Independent ho dokonca označil za najnebezpečnejšieho muža na svete.

Eskalácia napätia

Fakt je, že ak by princ Salman posunul konflikt s Iránom na novú úroveň a namiesto proxy vojen pristúpil k priamej konfrontácii, následky by boli zničujúce. O prípadnej vojne s Iránom hovoril princ ako o zaručenej katastrofe, no taktiež označil šíitskeho rivala za otvoreného protivníka. „Iránska eskalácia dosiahla veľmi vysoký level a my sa snažíme, ako sa len dá neeskalovať situáciu ešte viac, iba odpovedáme na aktivity a kroky namierené proti nám,“ deklaroval v rozhovore pre Economist. Najnovšie na seba záujmy Saudskej Arábie a Iránu narazili v Libanone. Libanonský premiér Hariri odcestoval do Rijádu a odtiaľ začiatkom novembra avizoval svoju rezignáciu s tým, že šíitska milícia Hizballáh a iránska vláda ohrozujú jeho život. Vodca Hizballáhu Saíd Hasan Nasralláh vzápätí vyhlásil, že Saudská Arábia vyhlásila vojnu Libanonu a Hariri bol prinútený rezignovať pod nátlakom saudskoarabských úradov, ktoré ho v krajine držia proti jeho vôli. Americký minister zahraničných vecí upozornil Saudskú Arábiu a Irán, že je neprípustné použiť Libanon ako miesto na ďalší proxy konflikt v regióne.

Reformy a čistky

Kým vo vzťahu k zahraničiu sa energická povaha Mohameda bin Salmana prejavuje najmä deštruktívne, doma sa ukazuje predovšetkým v jeho snahe okresať byrokraciu a zreformovať ekonomický systém. Kým v niektorých krajinách je rodinkárstvo problém, v Saudskej Arábii je integrálnou súčasťou hospodárstva a politického života. Je takmer nemožné určiť hranice medzi štátnym aparátom, kráľovskou rodinou a súkromným sektorom. To so sebou zákonite prináša bujnejúcu korupciu na najvyšších miestach. Zakročiť proti korupcii teda pre mladého princa znamená zakročiť proti rivalom a túto príležitosť si preto nemohol nechať ujsť. Ako súčasť konsolidácie svojej moci pred nástupom na trón sa MbS postavil na čelo protikorupčnej komisie. Všetko sa začalo štvrtého novembra oznámením pre hostí luxusného rijádskeho hotelu Ritz-Carlton, že pre neočakávanú rezerváciu zo strany úradov musia opustiť svoje apartmány. Vtedy už bola čistka v plnom prúde. Desiatky vplyvných osobností politického a ekonomického života zadržiavali bezpečnostné zložky. Niektorí dostali pozvanie na audienciu s princom bin Salmanom a boli zatknutí, keď na ňu dorazili, iných zadržali tam, kde sa práve nachádzali. Takto sa v zlatej klietke luxusného hotelu ocitlo jedenásť princov, armádni dôstojníci, miliardárski biznismeni, všetci obvinení z korupcie. Princ Abdul Aziz bin Fád nemal takéto šťastie a zomrel, keď sa bránil zatknutiu.

Veľké plány

Tvrdý zákrok proti konkurentom podporuje špekulácie, že sa kráľ Salman chystá pre svoj zlý zdravotný stav abdikovať a definitívne odovzdať moc svojmu synovi. Ten už dnes hovorí o zmenách, ktoré ropnú veľmoc posunú do post-ropnej éry. MbS sa chystá sprivatizovať časť spoločnosti Aramco a financovať tak ambiciózny projekt Nová budúcnosť, známy pod skratkou NEOM. Jeho súčasťou je výstavba hypermodernej metropoly na severozápade krajiny. Toto celkom nové veľkomesto sa bude spoliehať na veternú a solárnu energiu, jeho ulicami má jazdiť autonómna verejná doprava bez vodičov, ťažkú fyzickú prácu preberú roboty a pobrežie budú lemovať obrovské závody na odsoľovanie morskej vody. Cena projektu sa odhaduje na 500 miliárd dolárov. Mladý princ sľubuje aj spoločenské reformy, napríklad zmiernenie vplyvu islamského fundamentalizmu. „Čo sa stalo za posledných 30 rokov, nie je Saudská Arábia. Čo sa stalo v regióne za posledných 30 rokov, nie je Stredný východ. Po iránskej revolúcii v roku 1979 chceli ľudia v rôznych krajinách tento model kopírovať a jednou z nich bola aj Saudská Arábia. Nevedeli sme, ako si s tým poradiť. A problém sa rozšíril po celom svete. Je načase zbaviť sa ho,“ povedal počas konferencie v rozhovore s redaktorkou americkej televízie Fox. Ak sú jeho slová úprimné, prechod od orientálneho despotizmu k osvietenskému absolutizmu by bol pre Saudskú Arábiu skutočne míľovým skokom dopredu.