HROZÍ NÁM CHUDOBA

Je najvyšší čas, aby vláda predstavila svoje riešenie v súvislosti s pokračujúcim rastom cien, vyhlásila krátko po Veľkej noci prezidentka SR Zuzana Čaputová. Jej výzva je prekvapivá vzhľadom na to, že väčšinu svojho funkčného obdobia pôsobila smerom k vláde ako chápavá krstná mama. Zdá sa však, že aj jej už pretiekol pohár trpezlivosti. Inflácia sa totiž v marci vyšplhala už na dvojciferné číslo – 10,4 percenta. Situácia, ktorá bola v dôsledku pandémie ochorenia covid-19 a rastu cien energií, sa po konflikte na Ukrajine ešte zhoršila. Takýto rast spotrebiteľských cien zaznamenáva Slovensko prvýkrát po 22 rokoch. Najviac rástli ceny energií, bývania a potravín, najvýraznejšie sú ako vždy zasiahnutí tí najzraniteľnejší.

Drahé energie, ešte drahšia ropa

Podľa analytikov ukrajujú potraviny z našich rodinných rozpočtov zhruba pätinu, zatiaľ čo do bývania investujeme dokonca štvrtinu príjmov. Dôvodom zdražovania potravín sú najmä drahšie energie a vysoká cena ropy. Zhruba rok je na stole aj surovinová kríza, ktorá súvisí s pandémiou covid-19. Ak porastú ceny vstupov, porastie aj cena tovaru na pultoch. Surovinová kríza sa podľa analytičky 365.banky Jany Glasovej prejavuje nedostatkom rôznych materiálov a komponentov na trhu a ich výrazne rastúcimi cenami. „Pre naše hospodárstvo je pritom najciteľnejší nedostatok čipov. Aktuálne sa však do centra pozornosti dostal konflikt na Ukrajine, ktorý ovplyvňuje predovšetkým ceny energetických komodít. Trhy sa totiž obávajú nedostatku ropy a plynu, čo by zasiahlo európsky priemysel. Okrem toho, priemysel je už negatívne zasiahnutý prudko rastúcimi cenami energií, ktoré predražujú výrobu,“ povedala. „Okrem výpadkov v dodávkach ropy a plynu sa trhy obávajú aj nedostatku iných produktov – Rusko je totiž dôležitým exportérom kovov ako paládium, lítium, hliník a neónový plyn, ktorý sa používa pri výrobe polovodičov. Ich nedostatok môžu v prípade narušených dodávok pocítiť aj naši priemyselníci vrátane automobiliek a výrobcov elektroniky a počítačov,“ uzatvorila Glasová.

Vojna nás môže stáť dve miliardy

Bývalý premiér SR a súčasný minister financií Igor Matovič odhaduje, že náklady, ktoré bude mať Slovensko v dôsledku vojny na Ukrajine, môžu dosiahnuť výšku jednej až dvoch miliárd eur. Avizuje obrovské ekonomické škody pre Slovensko i Európu. Myslí si, že vojna bude tento rok stáť jedného slovenského zamestnanca približne 500 až 1 000 eur. Náklady Slovenska napríklad s prijatím utečencov, ich ubytovaním, poskytovaním zdravotnej starostlivosti či dávok v hmotnej núdzi nebude možné pokryť len z balíka európskych peňazí. Európska únia bude podľa Matoviča musieť vytvoriť výraznejšie balíky pomoci pre krajiny ako Poľsko, Slovensko či Rumunsko, ktoré zažívajú nápor utečencov. „Budeme sa snažiť získať všetko, čo sa bude dať z príspevkov z Európy, ale určite nás to vyjde výrazne viac,“ dodal. Inflácia podľa neho klesať nebude. „Všetci sme žili v tom, že inflácia začne klesať. Na základe toho, čo Putin urobil, je dosť možné, že v Európe môže vystreliť inflácia na 15 percent,“ informoval. V súvislosti so stúpajúcimi cenami energií sa Matovič taktiež vyhovoril na konflikt na Ukrajine. Pripomenul, že vláda síce plánovala použiť nejaké prostriedky na valorizácie či na preplácanie vyšších cien energií, no neurobí tak práve v dôsledku konfliktu.

Čaputová radí: Prispejte ľuďom na bývanie

Nespokojnosť s neschopnou hegero-matovičovou vládou prejavila už aj prezidentka SR Zuzana Čaputová. „Za ostatných pár mesiacov neprešiel hádam jeden týždeň, keď by som nutnosť vlády konať a pomôcť v tejto situácii občanom, najmä rodičom samoživiteľom, nízkopríjmovým dôchodcom či rodinám s viacerými deťmi, nepripomenula. Povinnosť pomôcť opakovanie, adresne a v dostatočnej výške tak, aby ľudia, ktorí už dnes žijú z ruky do úst, sa neprepadli ešte viac a neprišli aj o bývanie,“ vyhlásila Čaputová. Dobrým nástrojom by podľa nej bola opakovaná adresná dávka – príspevok na bývanie –, ktorá by pomohla s rastom cien bývania pre najviac zraniteľné skupiny a súčasne by nespustila inflačnú špirálu. Vlna solidarity v súvislosti s utečeneckou krízou je podľa nej správna a dobrá, zároveň je však potrebné pomôcť aj ľuďom na Slovensku. Hlava štátu tvrdí, že mestá a obce na Slovensku už zaznamenávajú zhoršujúcu sa sociálnu situáciu, zvýšenú nervozitu u ľudí, nedoplatky či požiadavky na sociálne dávky. Primátor Bratislavy Matúš Vallo upozornil, že viaceré veľké mestá na Slovensku už evidujú zvýšený nárast ľudí v kritickej sociálnej situácii. „Ľudia sa často obracajú na mestské úrady s prosbou o pomoc a s obavami pred stratou domova či neschopnosťou hradiť svoje bežné výdavky,“ priblížil Vallo. Primátori volajú po adresnej pomoci ohrozeným obyvateľom, ktorá by kompenzovala zvýšené životné náklady v dôsledku zdražovania. Priznávajú, že túto pomoc samosprávy nie sú schopné vykryť zo svojho rozpočtu, preto o to žiadajú štát. Rovnako by sa podľa nich mal štát zaoberať aj problémom, že inflácia výrazne predražuje už vysúťažené zákazky a hrozí zastavenie viacerých stavieb.

Neistá budúcnosť

Budúcnosť v najbližších dvoch rokoch bude závisieť od toho, ako sa vyvinie konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou. Pred vypuknutím vojny na Ukrajine boli krajiny po pandémii v rôznych fázach svojej ekonomickej obnovy. Ozbrojený konflikt má však ďalekosiahle negatívne dôsledky pre všetky národy. Problémy s dodávateľským reťazcom sa presunuli z postcovidových na bezprostrednú hrozbu s potenciálnym nedostatkom zemného plynu, kovu a obilnín. „Môže to mať devastačný vplyv na niektoré z najchudobnejších miest a ľudí na svete. Znásobia sa tak dlhodobé výzvy na kolektívnu ekologickú obnovu planéty. Do toho všetkého sa inflácia stane hlavnou témou a hrozí celosvetová kríza životných nákladov,“ doplnil Kenneth Ryan, vedúci partner KPMG na Slovensku, ktorá vypracovala globálnu ekonomickú analýzu. Súčasnú spoločensko-ekonomickú situáciu tak azda najdokonalejšie vyjadruje príslovie: Nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byť ešte horšie.