HRY ZÁKULISNÝCH MANIPULÁTOROV

Slovenská republika prežíva dvadsiaty piaty rok svojej existencie a generáciu jej politických tvorcov už nahrádzajú potomkovia. Otcovia sformovali nielen republiku, ale aj podmienky, v ktorých riadenie štátu a jeho budúci osud preberá mladá generácia. Aké hodnoty v mládeži boli sformované, také ohlasy sa dajú očakávať. Pravda, realita stavu prostredia a našich možností je daná nielen domácim prostredím, ale tiež úsilím našich bezprostredných susedov, svetovými vojensko-politickými zoskupeniami a náboženskými prúdmi, finančnými tlakmi, záujmami výrobných i obchodných monopolov. Naši predstavitelia sa za dvadsaťpäť rokov štátnosti zriekli vlastnej ekonomiky a odovzdali ju do rúk zahraničného kapitálu. Bezohľadne bojovali medzi sebou o moc, prekrúcali pravdu, voliča vodili za nos a sami sa nechali tlačiť do protinárodných a štát deštruujúcich krážov zahraničných mocipánov. Stalo sa tak preto, lebo okrem Mečiara sami neveria v možnosť existencie zvrchovanej, suverénnej SR a tak ignorujú aj možnosti jej nezávislosti. To, čo nestvorili ani nerozvinuli, len využívajú a za hanebný bagateľ rozdávajú každému, kto im ponúkne nejakú osobnú výhodu. Mnohí sú výreční, ale tento nástroj ľudského ducha nevyužívajú na prospech štátu, lež proti nemu a záujmom svojho národa. Pretože sami sú duchovne i emocionálne vyschnutí a intelektuálne prázdni, dostali sa do vleku pražských, budapeštianskych a bruselských „majstrov“.

Páchateľom je Dzurinda i Fico

Zabudli, že podstata úspechu politických rokovaní nespočíva vo vyslovovaní neurčitých fráz, ale v znalostiach a schopnostiach rokujúceho reagovať na návrhy protistrany tak, aby bol aj v nových modifikáciách zachovaný vlastný záujem. Teda úloha diplomacie nemá spočívať v potvrdzovaní „jedine správnej“ politiky EÚ či USA pod vývesným štítom NATO a bezduchom fandení ich násilným, chorobným egoizmom motivovaným postupom.

Naši predstavitelia sa za dvadsaťpäť rokov štátnosti zriekli vlastnej ekonomiky a odovzdali ju do rúk zahraničného kapitálu.

Najviacej škôd napáchali tí najdlhšie pôsobiaci predsedovia vlád. Mikuláš Dzurinda a Robert Fico. Ten prvý sa snahami o deštrukciu SR netajil a s veľkým humbugom prezentoval svoje úspechy v službách svetových bankárov. Ten druhý síce zdanlivo kľučkuje, ale výsledkom sú fakty, ktoré dokazujú, že behá za ich cieľmi. V skratke povedané, koketuje s Prahou, koalície uzatvára s Budapešťou, poslúcha Brusel, ale podlieha US-Steelu. Tvrdieva sa, že klin sa klinom vybíja, ale kliny sa zmenili na kladivo a z Fica sa stal mlátený klinec. Budú do neho búšiť tak dlho až sa republika rozpadne, alebo to vezme do rúk niekto predvídavejší, ktorý bude inde než chystaný úder kladiva. Pravda, spočiatku sa náš Robert snažil prospieť. Aj jeho štartovacia pozícia bola výhodná. Ľudia boli plní nádejí a snov o horizontoch nových príležitostí, o úprimnej realizácii národných záujmov. Pustil sa s vervou do práce a v návale viery v úprimnosť zahraničia ani nezbadal, ako mu navliekli lisabonskú kazajku, premyslene stvorenú na nastolenie diktatúry globalizátorov. Pamätal na mnohé, ale na domáce záujmy zabudol. Pod kuratelou Bruselu vytváral podmienky na rozvrat štátu.

Strach z Kotlebu

Zaujímavé, až skoro bezbrehé kritériá spojeneckých výberov nášho premiéra dokazuje moment, keď sa dal vtiahnuť do takých záujmových zväzkov, až zrejme akosi mimochodom ukázal, čo je schopné zjednotiť našich politikov. Paradoxne to bol strach z Kotlebu, alebo ešte horšie, strach z Kotlebom nastaveného zrkadla spoločnosti, ktoré možno poodhalilo skutočnú tvár niektorých politikov. Veď ako ináč nazvať politické spojenectvá, ktoré vznikli v rámci boja o post predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja? Bolo by samozrejme nezodpovedné a smutné mýliť sa, ale všimnite si, kam sa až dostal. Akékoľvek prejavy smerujúce k zvrchovanému, nezávislému slovenskému štátu je ochotný potláčať s takou intenzitou, že ich označuje za fašistické.

Čo spôsobí dnešná vláda, keď odmieta históriu vývoja slovenskej štátnosti, keď odmieta zvrchovanosť, suverenitu a nezávislosť SR, keď ignoruje domáce i zahraničné aktivity proti celistvosti jej územia?

Následky jeho politiky veľmi dobre vystihol Milan Hehejík vo svojom vynikajúcom článku v Extra plus z októbra minulého roka, keď sa okrem iného pýta, či napokon nie sú fašistami tí, čo sa dnes nazývajú antifašisti. Ak premiér takto hodnotí situáciu u nás doma, ako hodnotí slobodu prejavu v USA, úsilie sionistov, udalosti arabskej jari, olympijské sankcie proti Rusku zastavivšiemu nárast terorizmu ISIS a naproti tomu zas účasť na olympiáde spoločného celku športovcov Severnej Kórey, označovanej mienkotvornými masmédiami za hrozbu svetovému mieru, a Južnej Kórey, oddaného vykonávateľa demokratickej vôle USA? Alebo sú to všetko len utajované, temné a ohlupujúce hry zákulisných manipulátorov, ktoré sa nedopatrením dostali na denné svetlo? Ďalší člen vládnej koalície, pôvodne vítaný Danko, sa stal sklamaním. Naučil sa síce, aj keď iba občas, púšťať verejnosti sympatické prejavy. Ale iné ambície, než byť objektom verejnej pozornosti a úctivo slúžiť protislovenským hráčom, nemá. Žiaľ, vedie najstaršiu politickú stranu Slovenska stvorenú na to, aby bojovala za záujmy slovenského národa. Avšak dnešná, jeho SNS, iba naprázdno pohlcuje pronárodný živel, strháva jeho romantickejšiu časť na seba len na to, aby ho vlastnou trpnosťou i neochotou konať paralyzovala.

Budapeštiansky lišiak Bugár

Tak už to v praxi býva. Zoči-voči udalostiam politik stratí smer, ak je jeho túžba po moci väčšia než záujem na prospechu štátu, ktorý riadi. To sa okato ukázalo na Dzurindovi a celej jeho partaji. I mnoho iných straníckych predstaviteľov má podobné kvality, len sú ťažšie pozorovateľní. Výnimkou je Bugár, lebo jeho túžbu po moci prísne kontroluje a usmerňuje Budapešť. Preto počas doterajších generácií vlád vytrvalo fungoval ako predĺžený chvost budapeštianskych lišiakov. Tí zvolili taktiku malých postupných krôčikov na obrusovanie vytrvalosti Slovákov v odhodlaní budovať samostatný štát. Tu nahlodávajú zvrchovanosť, tam ukroja zo suverenity a postupne si vytvárajú podmienky na narušenie územnej celistvosti SR.

Taký je pohľad na niektorých vodcov nášho štátu. Aby sme však nezostali na polceste a opäť nedali štátnu moc do rúk ľuďom nehodným, musíme hľadať ďalej. Čo spôsobí dnešná vláda, keď odmieta históriu vývoja slovenskej štátnosti, keď odmieta zvrchovanosť, suverenitu a nezávislosť SR, keď ignoruje domáce i zahraničné aktivity proti celistvosti jej územia? Aký osud chystá občanom, ku ktorým je macošskejšia než k oportunistickým imigrantom? Opováži sa už konečne povedať, v čom sa ocitnú občania na konci realizácie ficovskej politiky? Nemám na mysli jeho odchod z funkcie, ale zaujíma ma cieľ, ak vôbec nejaký má, na ktorý upína vládne úsilie a sústreďuje štátne zdroje, teda aj výsledky našej práce. Ukazuje sa, že naši vyvolení štát neriadia, len vykonávajú pokyny zahraničia a sem-tam reagujú na kritiku z verejnosti. Nie náhodou presvitá, že nebyť politikov, neboli by ani problémy, ktoré „riešia“.

Stopkova alternatíva cez PSN

Ale aj v takomto mnohovektorovom prostredí máme šancu vyberať si, či na aktuálny stav budeme reagovať tvorivo a principiálne, chrániac národné a štátne záujmy, alebo sa staneme len dekoračným krovím okolo cudzích ciest.

Čo poradiť našim občanom, aby sa im podarilo vyhnúť sa biede, ktorá sa na nich chystá? Odstráňte si oponu spred očí, ináč javisko neuvidíte. Už ste zažili priveľa podfukov, aby ste mohli predvídať ďalšie. Pripomínam ono povestné Kristovo: Strom poznáte podľa ovocia, ktoré prináša. Keď si môžeme vysadiť vlastný sad, načo sú komu odpadové jablká z EÚ. Už dávno je čas spoliehať sa na svoj um, prejaviť občiansku vôľu i odhodlanie konať a odmietať umelé autority verklíkujúce bruselské šlabikáre. Politická strana PSN odmieta reklamné prekáračky v boji o moc. Odmietame mámiť ľudskú náklonnosť planými sľubmi. Ponúkame vývojovú alternatívu tým občanom, ktorí majú a chcú mať otvorené oči a odmietajú ísť do slepej uličky cestou vyčačkanou javiskovými kulisármi.

Autor je predseda politického subjektu Práca slovenského národa, www.psn.sk

Roman Stopka: Politická strana PSN odmieta reklamné prekáračky v boji o moc. Odmietame mámiť ľudskú náklonnosť planými sľubmi. Ponúkame vývojovú alternatívu tým občanom, ktorí majú a chcú mať otvorené oči a odmietajú ísť do slepej uličky cestou vyčačkanou javiskovými kulisármi.