IMPÉRIUM TRETIEHO SEKTORA

Marec je mesiac vypĺňania daňových priznaní. Jednou z možností daňovníka je určiť, ktorej neziskovej organizácii pošle dve percentá z dane. Len minulý rok poslalo vyše 800-tisíc ľudí tretiemu sektoru až 64 miliónov. Okrem bežných mimovládok existuje aj množstvo elitných nadácií a think-tankov vytvárajúcich tlak na vládu i štátne orgány, pričom presadzujú moderné ideológie, otvorenú spoločnosť a migráciu. Zväčša patria do vplyvu impéria miliardára Georgea Sorosa.

Sami sebe

Čo majú spoločné Bill Gates, Mark Zuckerberg, Ford, Rockefeller, Soros? Nadácie a charitu. Podľa Kroniky filantropie desať najväčších darcov poskytlo nadáciám vyše desať miliárd dolárov. Aj medzi nimi je obľúbený systém „sami sebe“. Na vrchole zoznamu trónia Bill a Melinda Gatesovci, ktorí venovali 4,6 miliardy dolárov nadácii s ich menami. Tá sa zameriava „na celosvetový rozvoj, zdravie a vzdelanie“. Nie všetko je však zlato, čo sa blyští. Počítačového magnáta Gatesa znepokojuje rast CO2. Proti globálnemu otepľovaniu chce bojovať znižovaním emisií, a to mieni dosiahnuť úbytkom populácie! Má na to aj recept – očkovacie látky... Na stretnutí s elitnou organizáciou TED doslova povedal: „Čoskoro nás bude deväť miliárd. Ak vykonáme veľký kus dobrej práce, vďaka vakcínam, zdravotnej starostlivosti a reprodukčnému zdravotníctvu by sme to mohli znížiť o možno desať až dvadsať percent.“ Nuž, „celosvetový rozvoj“, na ktorý vynakladajú „filantropi“ svoje miliardy, sa môže zásadne líšiť od predstáv siedmich miliárd obyčajných ľudí.

Ďalším prvkom tretieho sektora je vzájomná prepojenosť. Tu nám vyskočí celá pavučina mimovládnych organizácií pod kuratelou svetových neziskoviek finančného špekulanta Georgea Sorosa. Hoci jeho Open Society Foundation (na Slovensku Nadácia otvorenej spoločnosti) nepatrí medzi najväčších darcov, má zjavne najväčší mediálny a politický dosah na ovplyvňovanie. Sorosov vplyv dokazujú aj stretnutia s vysokopostavenými štátnikmi. V Taliansku jeho tajná schôdzka s premiérom Gentilonim vyvolala senátne zemetrasenie. Podobne utajované rokovanie mal v New Yorku aj s Andrejom Kiskom. Server DCleaks odhaľuje, ako sa snažil ovplyvniť voľby v Európe (2014).

Vzájomná prepojenosť

Soros stavil na organizovanosť, globálny systém a plošný prienik do sveta. Nielen jeho rozvetvená sieť tretieho sektora, existujúca v 127 krajinách sveta, ale aj mnohé mimovládne organizácie majú internacionálnu pôsobnosť – napr. Transparency International, Amnesty International či Červený nos. V sieti pavučiny sú chytené aj národné vlády. Sorosova nadácia spravuje od 2013 Fond pre mimovládne organizácie (6,903 mil. eur). Ide o zvláštny talón so špecifickým ideologickým poslaním na posilnenie dogmy „otvorenej spoločnosti“ a udržateľného rozvoja. „Udržateľnosť“ je oxymoron, pretože Sorosove aktivity rozkladajú svet, ako ho poznáme. Fond je súčasťou Finančného mechanizmu EHP na roky 2009 – 2014 so zapojením vlád aj Európskej komisie. Na Slovensku má dva hlavné programy. Prvým je Demokracia a ľudské práva, ktorý spravuje Sorosova nadácia, druhým Aktívne občianstvo a inklúzia. Ten je v kuratele konzorcia Nadácie Ekopolis, Nadácie SOCIA a Nadácie pre deti Slovenska. Mládež a jej správna výchova i postoje k svetoobčianstvu, migrácii a otvorenej spoločnosti bez hraníc a stereotypov sú pevnou súčasťou aktivít tejto časti tretieho sektora. Prenikli na školy, ministerstvá, úrad vlády aj akademickú pôdu. Neomarxistický koncept Demokracia a ľudské práva je nástrojom multikulturalizmu, sexizmu a antivlastenectva. Okrem iných podporuje aj práva menšín, rodovú rovnosť, boj proti „diskriminácii, rasizmu a xenofóbii“. Na tieto experimenty vyčlenili z EEA grants (2009 – 2014) neuveriteľných 80,75 milióna eur!

Podpora globalizácie

So sorosovským impériom prepojené tri nadácie – Nadácia ekopolis, Nadácia otvorenej spoločnosti a Karpatská nadácia spravujú ďalší ideologicko-politický Fond pre aktívne občianstvo. Ten v priebehu štyroch rokov prerozdelí 8 miliónov. „Pomoc“ čerpá z hlavného zdroja s kapacitou 110 miliónov, ktoré nám poskytli tri krajiny – Island, Lichtenštajnsko a Nórsko. Mimovládne impérium Georgea Sorosa takto kontroluje a spravuje obrovské finančné zdroje.

Ani slovenská vláda nestojí bokom. Angažovane prispieva na podporu globalizácie a migrácie. Priamo na úrade vlády funguje Rada vlády pre mimovládne neziskové organizácie dohliadajúca na „verejné politiky“. Na čele päťdesiatčlenného orgánu stojí minister vnútra. Vláda Smeru schválila (2015) materiál o spolupráci s mimovládnym sektorom pri riešení utečeneckej krízy. Nadácia otvorenej spoločnosti na webstránke napísala, že „ju teší, čo všetko sa vláda zaviazala“ urobiť. Kabinet poveril ministra financií „ihneď vydať rozhodnutie v pôsobnosti VZ spoločnosti TIPOS... týkajúce sa súhlasu s uzavretím účelovej darovacej zmluvy na humanitárnu pomoc vo výške 500 000 eur“. Realizácia pripadla, komu inému, ako Sorosovmu OSF. Vláda sa tiež zaviazala poskytnúť z Všeobecnej pokladničnej správy pol milióna eur MZV „na udržateľnosť týchto projektov“.

Falošní proroci

Cez vlákna mimovládnych organizácií dokážu bábkari v pozadí účinne ovplyvňovať politické dianie. Spomeňme protikorupčné pochody študentov, kde dvaja mladí organizátori z debatnej asociácie (SDA) nevedeli médiám vysvetliť dôvody protestu. Za nitky ťahali organizácie prepojené so Sorosovým mocnárstvom. V spletitej pavučine by sme našli aj spomínanú debatnú asociáciu.

Je na smiech, keď hŕstka zbohatlíkov v Davose diskutuje o priepastných rozdieloch vo svete, ktoré nespravodlivým prerozdeľovaním hodnoty práce sama spôsobuje a vďaka tomuto systému aj bohatne. Z biliónov sa potom veľmi ľahko rozdávajú milióny na nadácie. Otázka pre miliardy ľudí, určených na „redukciu“ je, kedy začnú vnímať špinavosť peňazí a zámerov nielen z hľadiska organizovaného zločinu a kedy si spoločnosť uvedomí, že niektorí „donori“ sú vlastne neetickí podnikavci, daňoví podvodníci, burzoví špekulanti či kriminálnici. V tejto konštelácii všetka česť státisícom tých jednoduchých ľudí, ktorí využijú možnosť určiť zo svojich poctivo odvedených daní štátu dve percentá na skutočne prospešné činnosti a alternatívnu pomoc.

Autor je riaditeľ Inštitútu národnej politiky