JAZYKOVÁ VOJNA

Jednou z hlavných príčin vypuknutia ukrajinskej občianskej vojny v roku 2014 bol jazykový spor. Po turbulentných februárových udalostiach a protiústavnom odvolaní prezidenta Viktora Janukovyča sa na pôde parlamentu odohrávala búrlivá diskusia o vplyve ruštiny na fungovanie štátu. Dočasná vláda Arsenija Jaceňuka bola naklonená myšlienke zbaviť ruský jazyk oficiálneho statusu v územnosprávnych regiónoch, ktorý mu bol zaručený zákonom z roku 2012. V protireakcii na to sa začalo ozbrojené povstanie ruského obyvateľstva na východe krajiny dožadujúceho sa svojich práv, ktoré po tvrdom zásahu ukrajinskej armády vyústilo do vojenského konfliktu – v Európe jedného z najväčších a najkrvavejších za posledné desaťročia. Zápas o jazyk sa tým však neskončil a pokračuje až dodnes.

Destabilizácia krajiny

Ani podpis Minských dohôd v roku 2015 Ukrajine nezabránil v ďalšom eskalovaní napätia prijímaním kontroverzných zákonov, obmedzujúcich základné práva národnostných menšín. Ukrajinský parlament schválil 5. septembra novelu zákona o vzdelávaní, ktorá znemožňuje štúdium neukrajinskému obyvateľstvu vo svojej rodnej reči a za jediný vyučovací jazyk od štvrtej triedy základnej školy stanovuje ukrajinčinu. Úlohou tejto radikálnej reformy je zaviesť monoetnický jazykový režim v mnohonárodnostnom štáte, proti čomu sa postavili aj viaceré krajiny Európskej únie. Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó označil prijatie tohto zákona za „bodnutie Maďarska do chrbta“ a dodal, že ho považuje za „hanebný a potupný“. Kritický postoj zaujala aj Moskva, ktorá prísne limity pri používaní jazykov národnostných menšín vníma ako „pokus ‚majdanskej‛ moci o dosiahnutie totálnej ukrajinizácie vzdelávacieho priestoru krajiny, čo je priamo v rozpore s Ústavou Ukrajiny“.

Zákon o vzdelávaní sa dotkne všetkých národnostných menšín vrátane maďarského, ruského, rumunského či poľského obyvateľstva (o Rusínoch, ktorých existenciu ukrajinské úrady oficiálne popierajú už pár dekád, ani nehovoriac), ktorým bude odopreté štúdium v ich jazyku s výnimkou materských škôl a prvého stupňa základných škôl. „Tento zákon je protieurópsky, porušuje základné ľudské i menšinové práva a môže spôsobiť ďalšiu destabilizáciu Ukrajiny,“ uviedol predseda zahraničného výboru maďarského parlamentu Zsolt Németh. Po zrušení zákona volajú aj predstavitelia Rumunska, Poľska či Moldavska. Uistenia ukrajinského ministra zahraničných vecí Pavla Klimkina, že Kyjev bude v bežnom živote naďalej rešpektovať menšinové jazyky, sa zdajú byť nedostatočné.

Selektívna slepota

Prijatie ďalšieho zákona upravujúceho používanie jazyka nie je nijakým veľkým prekvapením, keďže je zameraný v prvom rade proti ruskému etniku, nad ktorého životnými podmienkami na Ukrajine medzinárodné spoločenstvo vedené Spojenými štátmi už dlhodobo priviera oči. Dokladá to napríklad vyhlásenie americkej ambasády v Kyjeve, ktorá nový zákon napriek protestom svojich európskych spojencov otvorene privítala, pričom vyzdvihla záväzok ukrajinskej vlády vyčleniť na „nové“ školstvo financie vo výške 7 percent HDP. Problém obmedzenia základných práv národnostných menšín si americkí diplomati buď vôbec nevšimli, alebo ho len úmyselne odignorovali.