KADDÁFÍHO TESTAMENT

„Samit zvolať nechcú preto, lebo sa boja pravdy,“ povedal v septembri na konto šéfov EÚ slovenský premiér Robert Fico, ktorý sa zasadzoval o vrcholné rokovanie únie o údele migrantov zo Sýrie a Líbye. „Lebo by si vypočuli pravdu o tom, že Líbyu zbombardovali talianske, francúzske a španielske stíhačky.“ Vodcovia euroríše samit kŕčovito odmietajú, hoci s Tripolisom by už rokovať chceli. Niet však s kým. Kedysi najúspešnejšia africká krajina s najvyššou životnou úrovňou na čiernom kontinente je dnes len štátom na papieri.

V područí klanov

Formálne uznaná dočasná rada, ktorá je protézou nahradzujúcou vládu, nemá dosah na dianie v štáte, z ktorého po spriatelených náletoch NATO v roku 2011 ostala veľká štátotvorná jama. Je arénou smrtonosných vojen gangov rozdelených i spriahnutých na základe kmeňovej solidarity na ploche 1 759 540 štvorcových kilometrov, kam by sa územie Slovenska vmestilo takmer 36-krát. Ako štát fakticky Líbya prestala existovať, je v totálnom chaose, politicky neovládateľná, rozkúskovaná na oblasti ovládané miestnymi klanmi, zmietaná v povíchrici sociálnej devastácie. Počas vojny tu zahynulo vyše 50-tisíc ľudí pri zhruba dvadsiatich tisícoch vzdušných útokoch. Vyvolali cunami, ktoré vypudilo na brehy protiľahlého Talianska desaťtisícové vlny utečencov. Ďalších 200-tisíc čaká na severoafrických brehoch, pričom väčšina pochádza z Líbye.

Z tej Líbye, z ktorej ľudia nikdy nemali dôvod utekať. Z vysoko konsolidovanej krajiny s bezplatným zdravotníctvom, školstvom i bývaním, bez dlhov, s podporou v nezamestnanosti vo výške
730 USD, s cenou 0,14 USD dolára za liter natankovaný do auta, na ktoré každému spolovice prispel štát. Keď tu vo februári 2007 premiér Fico navštívil vtedajšieho vodcu Muammara Kaddáfího, demokratickí pisári v zúrivosti div nerozryli líbyjskú púšť.

Pritom si tu vo veľkom podávali kľučky aj mocnári Západu, ktorých sem pritiahol zápach ropy. „Politici, ktorí sa ešte nedávno s plukovníkom Kaddáfím objímali, využili zvrátenú príležitosť, aby ho nakoniec uštvali ako lovnú zver,“ píše o Arabskej jari denník Svobodné noviny. „Musel byť umučený, aby neprekazil projekt, ktorý s pomocou USA predpokladal až
80 miliónov moslimov v EÚ do roku 2050. Maternice ich žien mali pomôcť zaľudniť starý kontinent.“

Zlodejstvo s názvom kapitalizmus

Práve spätný pohľad na Arabskú jar núka vysvetlenie dnešných pohnutých udalostí na starom kontinente, ktorému sa ako bumerang vracia devastácia líbyjského štátu ako oázy sociálnych istôt a nesmierneho zásobiska ropy. Dochádza na slová Kaddáfího z pamätí, ktoré ako testament napísal na sklonku života v roku 2011,
a ktoré sa stávajú predmetom zatratenia vystrašeného Západu i záujmu čoraz väčšieho množstva ľudí.

„Vzoprel som sa križiackym útokom NATO, krutosti, podvodu, Západu a jeho koloniálnym ambíciám,“ píše revolucio­nár. „Ustál som útoky kovboja Reagana, keď zabil moju adoptovanú osirelú dcéru. Teraz ma môj malý africký syn Obama chce zabiť, zobrať nám slobodu, bývanie zadarmo, lieky zadarmo, vzdelanie zadarmo, potraviny zadarmo a nahradiť to americkým štýlom zlodejstva zvaným kapitalizmus.“ Malý africký syn nesklamal.