KLUB 500 ŽIADA STIAHNUŤ NÁVRH NA ZAVEDENIE ŠPECIÁLNEJ DANE NA RUSKÚ ROPU

Slovenskí priemyselníci združení v Klube 500 vyzývajú poslancov na neschválenie návrhu na zavedenie špeciálnej dane na ruskú ropu. Na septembrovú schôdzu Národnej rady SR boli predložené dva návrhy zákonov, ktoré sú identické v zámere zdanenia ruskej ropy v dvoch rôznych sadzbách. Zatiaľ čo vládny návrh hovorí o sadzbe 30 percent, poslanecký návrh navrhuje sadzbu 100 percent.

Po „atómovej dani“ ide z pohľadu Klubu 500 o ďalší nesystémový návrh, ktorý je znova selektívne zameraný len na jednu konkrétnu spoločnosť. Vníma to ako neprijateľné opatrenie, ktoré do podnikateľského prostredia vnáša obavy zo zavedenia individuálnych ad-hoc zdaňovaní, čo ešte viac ničí jeho transparentnosť a predvídateľnosť. Otázka priemyslu je, kto bude prípadne ďalšou obeťou.

„Ak poslanci prijmú predložený návrh, spôsobí to ďalší rast nákladov a cien palív pre firmy a občanov na Slovensku, čo už pri súčasnom enormnom zaťažení vysokými cenami plynu a elektriny spôsobuje zásadné zhoršenie konkurencieschopnosti Slovenska. Je pritom zarážajúce, že Slovensko ako jedna z mála členských krajín Európskej únie doposiaľ neprijala žiadne kompenzačné schémy na rastúce ceny energií pre podnikateľov. Slovensko si týmto opatrením neponechá jednu z mála výhod vo forme nižších cien palív,“ uviedol výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor.

Podľa pravidelných týždenných štatistík Európskej komisie sú v porovnaní s krajinami Európskej únie priemerné ceny palív na Slovensku bez dane na nižších úrovniach. Rozdiel v cenách oproti krajinám, kde sa spracováva prevažne iná ako ruská ropa, sa pohybuje v rozmedzí 10 až 15 centov prakticky od začiatku konfliktu. V prípade, že Slovensko príde o túto cenovú výhodu a ruská ropa sa dodatočne zdaní, a to potenciálne až na úroveň 100 percent, spôsobí to rast cien benzínu i nafty.

Slovensko by sa tak zaradilo s priemernými konečnými cenami palív k drahším krajinám v Európe, nakoľko už teraz sú vysoko daňovo zaťažené. Toto by negatívne zasiahlo prakticky všetky sektory ekonomiky. Klub 500 poukazuje aj na samotné kalkulácie návrhu, ktorý vznikol za inej situácie. Tá sa na medzinárodnom trhu ovplyvnenom sankčnými tendenciami za ostatné obdobie radikálne zmenila a rozdiel medzi kótovanými cenami ropy Brent a Ural sa z pôvodných 30 až 35 USD na barel znížil na aktuálnych 15 až 20 USD za barel. Preto projektované príjmy zo zdanenia daného rozdielu, ktoré obsahuje vládny návrh už nie sú aktuálne.

Priemyselníci združení v Klube 500 vnímajú s veľkým znepokojením, že štát sleduje, ktorým firmám sa darí, tieto firmy má snahu dodatočne zdaňovať, pričom v období keď dosahovali straty ich nechal bez akýkoľvek kompenzácií. Navyše v aktuálnom prípade politickým rozhodnutím o zákaze dovozu ruskej ropy dostal výrobcu palív do neľahkej situácie, keď musí  realizovať stámilionové investície, aby vôbec dokázal spracúvať inú ropu ako ruskú.

„Štát namiesto toho, aby sa podľa vzoru ostatných krajín sústredil na prijímanie kompenzačných opatrení, ktoré pomôžu zmierniť dôsledky energetickej krízy na podniky a tým ochrániť pracovné miesta obyvateľov Slovenska, sa sústreďuje len na politikárčenie, hľadanie úspešných a ich trestanie. Pýtame sa, prečo sa vláda a parlament nesústredí na znižovanie výdavkov štátu, na zefektívnenie štátnej správy, na dočerpanie nevyčerpaných fondov Európskej únie (ktorých máme viac ako 7 mld. eur!), ale hľadá len spôsoby komu peniaze zobrať (rozumej ukradnúť)?!“ dodal Tibor Gregor.

Klub 500 na záver upozorňuje, že na najbližšiu schôdzu Národnej rady SR, ktorá začína zajtra, t. j. 13. 9. 2022, bolo predložených viac ako deväťdesiat nových poslaneckých návrhov zákonov, pričom niektoré poslanecké návrhy navrhujú upraviť, resp. zmeniť rovnakú, prípadne obdobnú problematiku. „Takúto svojvôľu, nekoncepčnosť a zneužívanie zákonodarnej moci považujeme za neprípustné a prístup poslancov Národnej rady SR za zarážajúci a narúšajúci stabilitu právneho prostredia. Tieto návrhy zákonov sa totiž na rozdiel od vládnych návrhov zákonov predkladajú do Národnej rady SR bez akéhokoľvek predchádzajúceho pripomienkového konania, v rámci ktorého by mohla odborná verejnosť, sociálni partneri, ako aj subjekty, ktorých sa právna úprava bezprostredne týka vyjadriť svoje pripomienky a podnety, čo je neprípustné,“ uzatvoril Tibor Gregor.