KONIEC EPIDÉMIE JE VRAJ V NEDOHĽADNE A KRAJČÍ PRIPRAVUJE RÔZNE SCENÁRE VÝVOJA

BRATISLAVA 9. septembra- (SITA/webnoviny.sk/extraplus.sk) - Na jar patril Inštitút zdravotnej politiky (IZP) k ústredným poradným orgánom Ministerstva zdravotníctva SR. Do pozornosti sa dostal najmä pre svoje modely šírenia koronavírusu na Slovensku, ktoré však napokon nekorešpondovali s reálnym vývojom epidémie.Neskôr sa IZP premenoval na Inštitút zdravotných analýz (IZA) a na poste šéfa nahradil Martina Smatanu Matej Mišík, ktorý sa stal v auguste jeho riaditeľom. Podľa vyjadrenia ministerstva zdravotníctva sa IZA aktuálne venuje príprave reforiem v rezorte zdravotníctva, ale pracuje tiež na úlohách, ktoré súvisia s výskytom COVID-19. O veľkých predikciách šírenia ochorenia sa však už hovoriť nedá.

„O vývoji ochorenia COVID-19 už síce vieme viac ako v jarných mesiacoch, avšak modelovanie je limitované napríklad aj tým, že koronavírus má schopnosť rozrastať sa cez superšíriteľov. Tí infikujú obzvlášť veľké množstvo ďalších ľudí, u ktorých je komplikovanejšie určiť cestu nákazy a rast vírusu v populácii, “uviedol rezort. Podľa hovorkyne ministerstva Zuzany Eliášovej ide v prípade tvorby modelov šírenia o komplikovaný proces, ktorý ovplyvňujú viaceré faktory. Preto je modelovanie limitované.

Analytici IZA však na týždennej báze vyhodnocujú rizikovosť jednotlivých regiónov na Slovensku a výsledky poskytujú regionálnym úradom verejného zdravotníctva. Aj na základe nich potom epidemiológovia v spolupráci s konzíliom rozhodujú, aká farba svieti na covid semafore. Okrem toho analytici číselne vyjadrujú vývoj epidémie. „Patrí k nim napríklad tzv. reprodukčné číslo, ktoré sleduje, koľko ľudí v priemere nakazí jeden pozitívny prípad. Na základe indikátorov sa vyhodnotí rizikovosť daného regiónu. Farby na semafore sú vlastne pásma, ktoré stanovujú rizikovosť regiónu od najnižšej po najvyššiu. Ide o 36 regiónov v rámci celej SR, rozdelených nie podľa okresov, ale sídiel jednotlivých RÚVZ,“ vysvetlila hovorkyňa.

Na to, či je ťažké matematicky odhadnúť šírenie COVID-19 v populácii, sme sa spýtali bývalého šéfa IZP Martina Smatanu. „Modelovanie šírenia COVID-19 bolo na začiatku pandémie extrémne náročné, nakoľko sa o spôsobe (najpravdepodobnejšej forme šírenia či najnáchylnejších šíriteľov) v čase nášho modelovania veľa nevedelo. Vychádzali sme preto zo štandardných predpokladov exponenciálneho šírenia a správania vírusu, čo boli predpoklady, ktoré sa, našťastie, na Slovensku na jar nepotvrdili,“vysvetľuje Smatana. Situáciu podľa neho vedia najlepšie zhodnotiť epidemiológovia v teréne. Matematické modely sú však užitočné vtedy, keď odborníci dobre nepoznajú epidemiologickú situáciu v krajine. „Je však stále otázne, nakoľko by nám modely vedeli povedať viac, ako vedia zanalyzovať epidemiológovia,“ myslí si a dodáva, že aj preto robí väčšina krajín len krátkodobé modelovanie nákazy. Dôležité sú rôzne vstupné faktory, ako parameter R0 (základné reprodukčné číslo, ktoré vyjadruje, koľko ľudí priemerne nakazí jeden infikovaný), pomer hospitalizácií, veková štruktúra, počet superšíriteľských udalostí alebo skutočnosť, či sa dajú dohľadať všetky kontakty.

 „Modelovanie je stále dôležité, je však len jednou časťou celej skladačky, ktorá nám pomáha zorientovať sa,“ ozrejmuje s tým, že cieľom modelovania nie je robiť predikcie, ale scenáre. „Scenáre predstavujú možné vývoje situácie, ak sa potvrdia určité predpoklady, ako napríklad šírenie vírusu medzi marginalizovanými komunitami,“ objasňuje.

Dodáva, že v začiatkoch pandémie sa rátalo s viacerými možnými alternatívami vývoja situácie, z ktorých sa následne robili rozličné scenáre. „V čase zverejňovania modelov sme mali minimálny prehľad o tom, čo nám hrozí, preto verím, že modelovanie splnilo svoj účel,“ hovorí Smatana. Prvý veľký scenár IZP rátal s vrcholom epidémie na 110. deň od zavedenia opatrení. Podľa najpesimistickejších predpokladov z týždňových dát sa malo nakaziť až pol milióna ľudí. Druhý scenárbol už optimistickejší a rátal s vyše 5-tisíc infikovanými. „Posledný zverejnený model (s poradovým číslom 3) mal dva základné scenáre. Jeden vychádzal z predpokladu, že vírus sa nepotvrdí v ďalších osadách (v čase písania modelu len prebiehalo testovanie po neslávne známych prípadoch, ako bolo napr. v Žehre) ani DSS. Druhý vychádzal z predpokladu, že vírus sa bude stále pomaly šíriť vďaka malým lokálnym ohniskám, spôsobenými či už navrátilcami zo zahraničia, alebo postupným šírením po Slovensku,“objasňuje. V praxi sa potom ukázalo, že prvý scenár posledného modelu bol pravdivý, a to až do zmeny hlavného predpokladu vo vzorci, ktorým bolo uvoľnenie opatrení, pokračuje.

Práve posledný model tiež zahŕňal reálnu mobilitu obyvateľstva na základe údajov od mobilných operátorov.  „Od polovice leta, primárne kvôli zahraničnými kontaktom a navrátilcom z dovoleniek, sa vírus začal pomaly šíriť cez lokálne ohniská tak, ako sa predikovalo v druhom scenári,“ hodnotí s tým, že podobný vývoj bude pravdepodobne pokračovať aj ďalej, ak nebudeme mať zatvorené hranice, alebo nebudeme dodržiavať prísne opatrenia založené na sebadisciplíne. Koniec epidémie na Slovensku je podľa Smatanu otvorenou otázkou: „Vírus môže v populácii kolovať ešte najbližšie mesiace až roky, kým nebude dostupná a rozšírená vakcína či účinný liek.“