KONIEC GLOBALIZÁCIE NA AMERICKÝ SPÔSOB

Pandémia koronavírusu nie je len medicínsko-epidemiologickou udalosťou nevídaného rozsahu a dosahu, ale tvrdo uderila na fungovanie dnešného sveta, ktorý sa stále snaží ovládať Západ pod taktovkou, hoci aj slabnúcou, USA. Choroba vypukla v Číne, ale rýchlo vyvolala jednu z najväčších kríz kapitalizmu v jeho dejinách, ktorá bude mať nielen sociálno-ekonomické, ale aj politické a morálne dôsledky.

Rozšírený je názor, že svet bude po skončení koronavírusovej krízy iný, ako bol predtým. Podľa mnohých odborníkov to znamená v prvom rade koniec globalizácie na americký spôsob. Spravidla pri tom dopĺňajú, že ide aj o krach anglo-amerického ekonomického neoliberalizmu, ktorý sa vo svete agresívne šíril od 80. rokov minulého storočia. Okrem toho sa poukazuje aj na to, že definitívne končí aj dožívajúci Pax America.

Ziskuchtivosť kapitalizmu

Zaujímavé je, aké kontroverzné boli v prípade koronavírusu postoje britskej vlády Borisa Johnsona, ale najmä oneskorená, egocentrická a nesystémová reakcia administratívy Donalda Trumpa, ktorá v konečnom dôsledku bude stáť USA tisícky zbytočných obetí a miliardy dolárov škôd. Akoby oba štáty dokazovali, že pôjdu inou cestou ako väčšina. Kdesi v pozadí však bolo cítiť, že peniaze asi považujú za dôležitejšie ako stav zdravia populácie. Známy kritik súčasných pomerov na Západe Noam Chomsky uviedol, že obete COVID-19 má na svedomí neukojiteľná ziskuchtivosť kapitalizmu.

Idée fixe anglo-amerického ekonomického neoliberalizmu sa stala maximalizácia ziskov za každú cenu v akýchkoľvek podmienkach. K významným prvkom realizácie tejto línie patrilo „zvyšovanie efektívnosti“ zdravotníctva. Z ľudského zdravia sa stal tovar, ktorý slúži na dosahovanie ziskov nielen pre majiteľov zdravotných zariadení (ktorí neraz so zdravotníctvom nemajú odborne nič spoločné), ale aj pre súkromné zdravotné poisťovne a nadnárodné spoločnosti. Špecifickým tovarom sa okrem liekov stalo aj prístrojové vybavenie nemocníc a zdravotných pracovísk. Počet lekárov (osôb pracujúcich v zdravotníctve) a nemocničných lôžok v štátoch, ktoré sa dali na neoliberálnu cestu pri zvyšovaní efektívnosti v zdravotníctve, poklesol.

Príčiny rozšírenia COVID-19 sú v mnohých podmienkach a faktoroch. Čoraz viac sa poukazuje, ale zatiaľ skôr hypoteticky, na negatívny vplyv znečisteného životného prostredia. Minimálne v dvoch štátoch EÚ – Taliansku a Španielsku – sa však na veľkých problémoch s koronavírusom podpísali negatívne dôsledky reformy systému zdravotníctva v nedávnej minulosti.

Honba za senzáciami

Veľmi protirečivá je medializácia pandémie. Spôsob informovania o nej priniesol mnoho neželaných následkov a časť z nich pohľad na problém deformuje. Stále trvá honba za senzáciami, ktoré sa na druhý deň rozplynú ako ranná hmla. Možno sa len zasmiať na tom, koho všetkého médiá označujú za odborníkov a aké scestné názory pri tom prinášajú. Existujú aj médiá a novinári, ktorí vzniknutú vážnu situáciu zneužívajú na strašenie a šírenie katastrofických ekonomických, sociálnych i politických scenárov, neraz aj za výdatnej pomoci niektorých politikov. Myslíme si, že v novom slovenskom establišmente nájdeme dosť takýchto prípadov. Obrazne vyjadrené, azda by sa zišla dôkladná dezinfekcia informačného priestoru, dlhodobo zamorovaného médiami hlavného prúdu, ktoré dostali atmosféru v spoločnosti do stavu podobného neoliberálnej sociálnej hypnóze.

Zišla by sa dôkladná dezinfekcia informačného priestoru, dlhodobo zamorovaného médiami hlavného prúdu, ktoré dostali atmosféru v spoločnosti do stavu podobného neoliberálnej sociálnej hypnóze.

USA, ale aj EÚ však stále vidia veľkú hrozbu v informáciách, narúšajúcich pohľad médií hlavného prúdu. Treba sa zamyslieť nad racionalitou vyjadrenia eurokomisárky Věry Jourovej (z ČR), ktorá koncom marca – už v čase naplno planúcej pandémie – oznámila, že EÚ finančne podporí „nezávislé“ médiá. Podľa nej ani v časoch koronavírusu nemožno zabúdať na boj s dezinformáciami, ktoré šíri Čína a Rusko, ale aj európski „užitoční idioti“. A bez „nezávislých“ médií sa boj proti nim vraj viesť nedá.

Európska komisia pre tieto médiá uvoľňuje 5,1 milióna eur, lebo môžu dezinformácie vyvracať. Úzkoprsosť byrokratov EÚ pri hodnotení úniových či štátnych podpôr sa naraz stratila. Do akej miery sú médiá, ktoré sú otvorene nabádané k tomu, akým smerom a proti komu pôsobiť, ešte „nezávislé“? Za takúto sumu si iste možno v ľútom boji vymýšľať rôzne hrozby aj za cenu „poškodenia či zničenia“ klávesníc počítačov.

Pokračovanie tohto článku získate predplatením prostredníctvom nášho webu

 

https://www.extraplus.sk/extraplus/predplatne

 

Okrem tlačenej verzie Extra plus dostanete časopis na e-mail vo formáte PDF a článok si vďaka tomu môžete dočítať v pohodlí domova.