KOTLÁR PODĽA BAŤOVEJ VYVOLÁVA V ĽUĎOCH STRACH, EXŠÉFKA ŠÚKL OBHAJUJE OČKOVANIE

Zuzana Baťová, ktorá v minulosti viedla Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL), sa domnieva, že cieľom prešetrovania pandémie je odvádzanie pozornosti od aktuálnych problémov slovenského zdravotníctva a polarizácia spoločnosti. Exšéfke ústavu sa nepáči zlé svetlo, do ktorého sú vrhané mRNA vakcíny a nevidí dôvod na podmienečné zastavenie ich používania. „Plutvy zatiaľ nemám, ani šesť prstov,“ reagovala trikrát zaočkovaná Baťová na otázku, či nemá pocit, že by sa jej po očkovaní proti covidu zmenila DNA. 

V rozhovore pre Denník N hovorí o snahe získať späť dôveru ľudí a presvedčiť ich o správnosti rozhodnutí súvisiacich s ochorením covid-19. „Prečo boli niektoré veci nastavené tak, ako boli. A je v poriadku preverovať pandémiu, ale nie je v poriadku, ako to, podľa mňa, robí pán Kotlár. V ľuďoch tými svojimi vyhláseniami vyvoláva strach.“ 

Baťová spochybňuje tak spôsob, akým Kotlár tému uchopuje, ako aj skladbu používaných medicínskych výrazov. Ako príklad uviedla výrok o prestupovaní nanopartikúl cez fenestrácie do endokrinného systému, ktorý jej ako celok nedáva zmysel.

Prečo sa stále zaoberáme očkovaním?

Podľa redaktorky Veroniky Folentovej už očkovanie vo viacerých štátoch EU nie je témou. Zaujíma ju, z akého dôvodu je také diskutované u nás. „Ten priestor dáva, podľa mňa, vláda,“ hovorí Baťová a dodáva, že bez vládneho splnomocnenca by už očkovanie témou nebolo, riešilo by sa len v rámci jeho komunity.

So spätnou kontrolou manažovania pandémie síce súhlasí, no nestotožňuje sa s tým, že mu venuje pozornosť toľko ďalších štátnych orgánov - Najvyšší kontrolný úrad (NKU), tím ministerstva vnútra či Generálna prokuratúra. Dostačujúca by podľa nej bola jedna hĺbková kontrola, ideálne správa NKU, ktorú pokladá za vecnú, transparentnú a výborne spracovanú. 

Rýchly proces schvaľovania vakcín

Proces schvaľovania vakcín Európskou liekovou agentúrou (EMA) bol podľa Baťovej v poriadku. „Tá flexibilita a tá rýchlosť, ktorú Európa ukázala pri schvaľovaní vakcín, je... z môjho pohľadu je to na medailu, pretože to trvá naozaj oveľa, oveľa dlhšie,“ skonštatovala. Zrýchlenie celého procesu podľa nej nebolo ani na úkor účinnosti, ani na úkor bezpečnosti. 

Ficov výrok o očkovaní

„Môžem vám ukázať z môjho okolia niekoľko ľudí, ktorí majú vážne zdravotné ťažkosti po očkovaní. Môžem vám povedať tri prípady ľudí, ktorí zomreli po očkovaní. Každý, kto tu je, pozná niekoho, kto mal vážny problém po očkovaní. Stále tie prípady pribúdajú, a budú ďalšie,“ zaznelo v októbri od predsedu vlády. 

Exšéfka ŠÚKL pripúšťa, že očkovanie a podanie každého lieku môže vyvolať nežiadúce účinky, čo podľa nej v súvislosti s mRNA vakcínami nikto nepopieral, no treba sa na to pozerať v kontexte s tým, koľko ľudí očkovanie zachránilo a koľkí mali vážne nežiadúce účinky. Je presvedčená, že to bolo pod 1 percento. „Takže 99 percent je OK,“ skonštatovala. 

Moderátorka naznačila, že subjektívne názory Roberta Fica na očkovanie a vyjadrenie podpory Petrovi Kotlárovi by mohli ovplyvniť celkové vnímanie očkovania. „Znižuje dôveru. Znižuje dôveru v očkovanie, znižuje dôveru v zdravotný systém, znižuje dôveru v lekárov, znižuje dôveru v odborníkov,“ komentuje Baťová a pýta sa, či naozaj chceme, aby sme boli všetci nezaočkovaní a aby sme tu znova mali tuberkulózu alebo čierny kašeľ. Ficove výroky sú podľa nej veľmi nebezpečné. 

O zmene DNA

„Nie, nie, mRNA vakcíny nemenia DNA,“ tvrdí exšéfka ŠÚKL, ktorá má teóriu o istom lingvistickom nedorozumení, to malo vzniknúť pri pokuse opísať proces transkripcie a translácie. Uvažuje o tom, či v časti populácie nenastalo nedorozumenie, keď slovo prepis, ktoré má v slovenčine dva významy, používali odborníci.

Baťová podozrieva Kotlára z vedomého zavádzania verejnosti. Jeho spolupracovníkov, ku ktorým patrí aj molekulárna genetička Soňa Peková či svetoznámy kardiológ Richard Fleming, označuje za tím konšpirátorov. „Je to tím, ktorý hovorí polopravdy a ktorý dáva nesprávne tvrdenia. Ale tie polopravdy sa tak ťažko vyvracajú,“ povzdychla si. Kotlárov tím podľa nej nie je akceptovaný odborníkmi a profesionálmi. 

Transfúzie

Koncom októbra adresoval Peter Kotlár Štátnemu úradu na kontrolu liečiv a Slovenskej akadémii vied otázku možného prenosu nanolipidových partikúl prostredníctvom transfúzie. „Takéto výroky už dnes vedú k tomu, že sa pacienti pred podaním krvných preparátov lekárov pýtajú, či dokážeme zaručiť, že krv nedaroval niekto očkovaný,“ reagoval FB statusom (dnes už nedostupným) lekár Milan Kulkovský. 

„Toto nie je pravda, transfúziou sa do tela nedostáva očkovacia látka, určite nie,“ tvrdí Baťová. „Ak sa niečo môže dostať transfúziou darcovi, tak sú to protilátky. Aj to je otázne, kedy a koľko a akej kvality,“ dodáva. Spochybňovať bezpečnosť transfúznej liečby je podľa nej cez čiaru.

Ohrozenie osobných údajov

Rozšírenie právomocí splnomocnenca vlády o možnosť prístupu k zdravotnej dokumentácii pokladá Baťová za neakceptovateľné. „To sú citlivé osobné údaje konkrétneho človeka. Na základe čoho si bude splnomocnenec vlády vyberať, komu nahliadne do zdravotnej dokumentácie? Ja nechcem, aby mi nahliadal splnomocnenec vlády do mojej zdravotnej dokumentácie!“ Baťová upozorňuje, že tu zachádzame do oblasti GDPR a ochrany osobných údajov. Má obavy, ako Kotlár naloží s informáciami po odchode z funkcie, pýta sa, či je trénovaný na to, aby ich nešíril a nezneužíval. 

Je toto Baťovej odkaz Slovákom?

Verejnosť má bezmedzne dôverovať odborníkom, ktorí sa v roku 2020 dostali na scénu a akékoľvek ich vyjadrenia dodnes podliehajú ochrane médií hlavného prúdu. Každú informáciu, ktorá ich tvrdenia rozporuje, máme automaticky pokladať za konšpiráciu.

Radikálne skrátený proces schvaľovania mRNA vakcín nemal negatívny vplyv na ich bezpečnosť a účinnosť. Aj napriek vážnym a často až fatálnym nežiadúcim účinkom očkovania je jeho prínos pre ľudstvo nevídaný a nejaké to z brucha vystrelené percento obetí zanedbateľné. 

Úvaha o tom, že lipidové nanopartikuly môžu byť súčasťou krvných konzerv, je neprípustným spochybnením bezpečnosti transfúzie. Priznáva teda Baťová, že prípadná prítomnosť nanopartikúl by bola pre príjemcu krvi nebezpečná? Alebo len akceptuje stanovisko ľudí, ktorí očkovanie odmietajú?

Spomína si niekto, že by Baťová na poste riaditeľky ŠÚKL vehementne protestovala proti porušovaniu GDPR, keď Slováci predkladali svoje osobné údaje úradníkom, predavačkám, vrátnikom, učiteľom či čašníkom? No s odstupom času nám odkazuje, že osobné údaje a zdravotnú dokumentáciu je treba chrániť všetkými možnými prostriedkami, a to najmä pred ľuďmi, ktorí by pri svojej investigatívnej činnosti mohli prísť napríklad na nepekné skutočnosti zo zákulisia obchodovania s covidom.