KRONEROVA STOROČNICA

Na Slovensku sa často sťažujeme, že verejnosť nepozná naše významné osobnosti. Niektoré stálice sú však známe každému, napríklad Ľudovít Štúr či Milan Rastislav Štefánik. Na hereckom nebi medzi nimi jednoznačne žiari Jozef Kroner. Tento muž je konštantou v hereckom poznaní medzi obyvateľmi Slovenska, no jeho sláva presiahla hranice našej vlasti. Bez zveličovania môžeme tvrdiť, že ide o najväčšieho slovenského herca, pritom sa ním vôbec nemusel stať. Náš život sprevádzajú aj mimoriadne udalosti a koleso osudu nás občas privedie niekam, kde sme to vôbec nečakali. Za mnohými pohnutými osudmi boli aj náhody či nečakané zvraty. Takouto osobnosťou je aj spomínaný Jozef Kroner.

Od železnice až do Hollywoodu

Staškov 20. marec 1924. Bežný deň v obci v železničnom domčeku sa stáva osudným pre budúcu slovenskú kinematografiu, hoci to netuší ani matka, a už vôbec nie malý Jožko, ktorý sa svojím plačom hlási na tento svet. Práve tento domček sa po dlhých rokoch stane múzeom slávneho herca, ale nepredbiehajme udalosti. Celkovo dvanásť detí Kronerovcov sa v malom priestore tlačí natoľko, že sa rodičia rozhodnú presťahovať do Považskej Bystrice. Herecké vlohy si na malom Jožkovi všimol najprv otec, ktorý okrem toho, že bol železničiar, bol aj vášnivým ochotníckym režisérom najprv v Staškove, neskôr v Trenčíne. Jeho syn Jožko už vtedy na javisku v ochotníckych scénach upútal svojou originalitou.

V pohnutých rokoch druhej svetovej vojny bol Jozef Kroner na nútených prácach v Nemeckej ríši. Po skončení druhej svetovej vojny pracoval ako robotník v Trenčíne, neskôr sa stal vedúcim dielne v Považskej Bystrici. Ochotnícke divadlo však bolo jeho celoživotnou láskou, preto bol popri tvrdej práci neustále na divadelných doskách. Profesijne sa začínal divadlu venovať v Armádnom divadle v Martine v rokoch 1948 až 1956. Ide o kľúčové roky medzi uchopením moci komunistami v ČSR a zároveň udalosťami v Budapešti v roku 1956. V roku 1956 prechádza Kroner do činohry SND v Bratislave, kde je až do roku 1984. Vtedy oficiálne odchádza do dôchodku, ale keďže herci do dôchodku nechodia, objavuje sa v rôznych úlohách aj naďalej.

Dedinské postavy

Jozef Kroner účinkoval v mnohých televíznych filmoch a seriáloch. V roku 1965 to bol legendárny Kubo, ktorý sa dnes už neodmysliteľne spája s vianočnými sviatkami. Viaže sa k nim aj postava Adama Krta z roku 1970, keď bola sfilmovaná Kukučínova humorná poviedka Rysavá jalovica, ale i nezabudnuteľný Sváko Ragan. Dedinské postavy sú pre Kronerov herecký výraz charakteristické. Hovoríme o seriáli Slovácko sa nesúdi, no s Moravou je spojená aj postava pána Košťála z filmu Dědictví, aneb Kurvahošigutntág, kde robil príležitostnú dvojičku Bolkovi Polívkovi v kultovej komédii, pričom sám sa vyjadril, že ho veľmi motivovala podobnosť prostredia so Slováckom sa nesúdi.

Režisér František Fenič o ňom nakrútil televízny film Trate Jozefa Kronera. V ňom sa tento herec objavuje vo vlaku so svojimi postavami, ktoré sú tvorené kostýmami. Fenič sa napriek zákazu zobrazovania danej skutočnosti odvážne pustil s režimom do konfrontácie tým, že ku koncu filmu dal Kronerovi do rúk Oscara. Sme totiž stále v roku 1987, teda pred zmenou režimu. V Kronerovej ruke objavuje ešte v predchádzajúcom režime aj Oscar za jeho najvýraznejšiu rolu. Hovoríme o nezabudnuteľnom Obchode na korze.

Odhalenie sochy Jozefa Kronera v Sabinove 13. augusta 2021. Zľava: historik filmu a autor článku Mgr. Juraj Vrábel ml., riaditeľ Mestského kultúrneho strediska v Sabinove Mgr. Jozef Váhovský, herečka a dcéra Jozefa Kronera Zuzana Kronerová, manželka autora sochy Mgr. Tatiana Karnišová, autor sochy, sochár Mgr. Juraj Karniš, primátor Sabinova Ing. Michal Repaský. (Foto: Gabriel Pavlík)

Oscarový Obchod na korze

V meste, kde sa legendárna snímka nakrútila v lete 1964, stojí jediná bronzová socha Jozefa Kronera na Slovensku. Ide o Sabinov, kde sochu 13. augusta 2021 slávnostne odhalili za účasti dcéry Zuzany Kronerovej. Film, ktorý zmenil dejiny československej kinematografie, zanechal v tomto meste nezmazateľnú, dodnes živú stopu. Sochár Juraj Karniš svoje dielo vytvoril na počesť storočnice slávneho herca, dokonca na vlastné narodeniny. Film je hlboký nielen svojou myšlienkou, ale najmä hereckými výkonmi. Jozef Kroner sa vžil do úlohy nemotorného arizátora hluchej a nechápavej starej židovky Lautmannovej, ktorú fantasticky zahrala Ida Kaminska, hoci ju musel na túto úlohu jeden z režisérov Ján Kadár prehovárať. Práve Kroner sa pričinil o emotívne silnú stopu tohto filmu, keď v scéne počas prehovárania Lautmannovej na transport do vlaku vynikajúco, až takmer plastickým spôsobom zahrá vypäté emócie, keď starú židovku nešťastnou náhodou zabije a svoj život následne končí samovraždou. Prechod od tragikomédie do antickej drámy posunul Kronera na piedestál hereckého neba a preslávil ho aj vo svete. Žiaľ, KSČ znemožnila jeho prítomnosť na oscarovej noci v USA 18. apríla 1966, pričom išlo o prvý oscarový galavečer uvádzaný vo farbe. Gregory Peck tak odovzdal Oscara Jánovi Kadárovi, ktorý lámanou angličtinou a hlbokým úklonom poďakoval za sošku. Tá sa mu po okupácii v roku 1968 a jeho následnej emigrácii stala vstupenkou do hollywoodskych štúdií. Po jeho smrti však bola odcudzená a dodnes sa nenašla. Kópia na Barrandove, v Staškove či v Sabinove je náplasťou a spomienkou na film, ktorý komunisti po emigrácii režiséra dali do trezoru a Kronerovi znepríjemňovali existenciu...

Legenda, ktorá nezomrela

Na základe hlasovania slovenských filmových novinárov v Ankete 2000 sa Jozef Kroner stal slovenským hercom 20. storočia. Medzi jeho záľuby patrila najmä rybačka, pričom bol vychýreným rozprávačom a svoje príhody od vody rád rozprával. Je dokonca aj autorom kníh Herec na udici či Herec nielen na udici, ale aj iných.

V roku 1996 sa naposledy ocitol pred kamerou pri nakrúcaní komédie Ani smrť neberie. Bol to však už len tieň energického Tóna Brtka, vykračujúceho si po sabinovskom korze v kostýme Chaplina, či zbojníka Pacha, ktorý svižne utekal po horách v okolí obce Hybe. Pri nakrúcaní poslednej snímky už bojoval s ťažkou chorobou. Neúprosná smrť ho zastihla 12. marca 1998 v Bratislave. Zomrel v tichosti. Slovensko prišlo o nesmrteľnú legendu s krásnym hlasom. Muž malej postavy a veľkého charakteru odišiel, no zanechal nám odkaz, z ktorého čerpajú nasledujúce generácie slovenských hercov či filmových tvorcov...