KTO KOHO PASIE

Už pred prezidentskými voľbami sa ukázalo, že zákony o volebnej kampani sú zbytočné, lebo sú bezzubé. Masové porušovanie zákona č. 85/2005 Z. z. o volebnej kampani sa začalo pred niekoľkými mesiacmi rozmiestňovaním tisícov bilbordov a horúčkovitou predvolebnou aktivitou politických strán za asistencie slovenských médií. Zákon ignorovala aj súčasná hlava štátu Andrej Kiska, ktorý začal osobnú predvolebnú kampaň s náskokom dvoch rokov pred prezidentskými voľbami.

Eduard Chmelár – rektor Akadémie médií, analytik a občiansky aktivista 

(SEN – Hnutie Solidarita, ekológia, nenásilie)

Mená protagonistov zverejní SEN v septembri, už dnes sa však angažuje bývalý poradca Milana Ftáčnika Michal Feik a enviroNmentalista Alexander Ač.

Dnes sa teda nemusíme čudovať, že po dedinách a mestách vyrástli ako huby po daždi bilbordy s vyretušovanými tvárami kandidátov do parlamentných volieb 2016, ktoré ešte neboli vyhlásené a zverejnené v zbierke zákonov. Lídri mimoparlamentných strán Procházka, Miškov a Babitzová si idú zodrať topánky: návštevy závodov a škôl striedajú prázdne reči na tlačových konferenciách o volebných programoch Siete, SKOK-u či Šance. A médiá v horúcej uhorkovej sezóne sú im vďačné, že sa môžu zúčastňovať na tej lacnej televíznej reklame, ktorá nestojí sponzorov týchto strán ani cent.

Pasáci politických strán

„Som SDKÚ“ – hlásajú z pútačov neznámi adepti kandidátskych zoznamov po slovenských mestách a dedinách od Skalice po Sobrance. Ak je tento vyhorený dvojhlavý parlamentný subjekt zadlžený po uši, potom sa natíska otázka, kto je pasákom tejto strany? Frešo ani Kaník, ktorý už nesedí so šéfom SDKÚ za jedným stolom, to asi nebude. Podobných otázok, kto koho pasie, by sme si mohli pri sledovaní predčasnej predvolebnej kampane položiť viac. Možno sa dočkáme odpovede od Národnej kriminálnej agentúry, ktorá prešetruje Matovičovu firmu, alebo priamo od znalca Matoviča, keď sa vrece peňazí roztvorí pred voľbami naplno. Budeže to škodoradosti v obecenstve, keď niekomu prihorí predvolebný guláš. Nemalý osoh budú mať z volieb aj prieskumné agentúry. Hoci nepoznáme taxu za jedno percento objednaných preferencií, predsa je celkový efekt prieskumnej činnosti výhodný pre obe strany. Vedel to Andrej Kiska a vie to aj poučený Rado Procházka: ľudí treba sofistikovane klamať a klamať až do konečného víťazstva, veď voliči sú nepoučiteľné stádo.

Ale k veci: politický mariáš rozdrobená opozícia prehráva a sotva jej pomôžu oživovacie injekcie prieskumov rozličných poplatných agentúr. KDH sa na hony vzdialilo od sociálnej náuky kresťanských cirkví a chudobných Slovákov ťažko presvedčia obohraté liberálne fígle Jána Figeľa. Z politických dinosaurov je volič unavený a pre Brocku, Hrušovského a Figeľa bude náročné uhrať aspoň tradičných osem percent. Prekvapujúce anektovanie politického exhibicionistu Alojza Hlinu do radov KDH je aktom Figeľovho personálneho zúfalstva, čo imidžu strany nepomôže, skôr uškodí.

Kandidátka ako bonboniéra

OĽaNO dlhodobo ťaží z mediálne šikovne naservírovanej ekvilibristiky svojho lídra, ktorý má iba veľký zastrašovací potenciál a nijaký zmysluplný program či politickú koncepciu. Napriek tomu intrigánske vystupovanie á la Matovič na voličov zaberá. Táto antisystémová strana, vlastne len spolok štyroch mužov, je príťažlivá iba pre okrajových politikov, ktorí zabudli, prečo išli do politiky, ale zato majú v hlave iba jedinú ideu: udržať sa v parlamente za každú cenu. To je prípad Daniela Lipšica a jeho neúspešného projektu NOVA. Igor Matovič sa pokúša presvedčiť aj Ivetu Radičovú, aby sa vrátila do politiky, lebo ako hovorí: „Chceme kandidátku ako bonboniéru, ktorú keď otvoríte, najradšej by ste ju zjedli celú.“

Roman Stopka – predseda predstavenstva súkromnej spoločnosti, národne orientovaný politik, od roku 2007 pôsobil v SNS, v ktorej sa prepracoval z radového aktivistu až na podpredsednícke kreslo

(PSN – Práca slovenského národa)

Medzi zakladateľmi tohto politického subjektu figurujú Ľuboš Masár, Štefan Klimek a Emil Vestenický.

Oproti Matovičovej bonboniére ponúka SaS antimigračnú agendu. Sulík naznačuje, že okrem európskej migračnej politiky je ochotný vyhodiť na programové smetisko marihuanu i homosexuálov, ak by ho prijali do spolku čudákov z OĽaNO a NOVA. Potenciálnej kandidátke SaS Romane Schlesingerovej, slovenskej šéfke LGBTI, sa však takáto politika nepáči a avizuje skončenie spolupráce so Sulíkom. Aké saltá na politickej trampolíne je schopná ešte urobiť do volieb pravicová opozícia v záujme prekročenia parlamentného prahu, sa nedá ani odhadnúť. Tu platí stará pravda, že topiaci sa aj slamky chytá.

SNS bez národného programu?

Pomyselnú preferenčnú hranicu vstupu do NR SR už od januára 2015 prekračuje mimoparlamentná SNS. Podľa preferencií Andrej Danko ťahá stranu z prepadliska voličského nezáujmu na politické výslnie, kde konkuruje súčasným, v parlamente etablovaným stranám. Danko je viditeľný politik vďaka novej rétorike, bilbordom po celom Slovensku a vďaka záujmu televízie TA3. Pri všetkej marketingovej úspešnosti lídra SNS treba pripomenúť, že súčasná strana, ktorá má vo vienku od jej založenia v roku 1871 prioritne národný program, v tomto smere zaostáva. Necítiť ju tam, kde by sa to očakávalo najviac, kde sa mimoriadne aktivizujú maďarské etnické strany SMK a Most-Híd, čiže na juhu Slovenska, kde sú Slováci v mnohých dedinách a mestách marginalizovanou zložkou obyvateľstva, ktorá nemá prístup k verejným funkciám a postom na úradoch verejnej správy, kde je neoficiálnym úradným jazykom maďarčina.

Zíde z očí, zíde z mysle

Nedávno zaregistrovaným politickým subjektom je Šanca Evy Babitzovej, bývalej členky SDKÚ, ktorá spolu s ďalším utečencom z tejto strany Viliamom Novotným chce vytvoriť čosi ako novú pravicovú stranu odborníkov. Otázka, kto novú pravicu financuje, či Penta, ako tvrdí Sulík, alebo iná oligarchická skupina, už nie je taká zaujímavá ako Babitzovej reči o odbornom zázemí strany.

Eva Babitzová – exčlenka SDKÚ, venuje sa aktivitám v treťom sektore, bola prezidentkou Asociácie nezávislých rozhlasových a televíznych staníc Slovenska, do jesene roka 2014 stála na čele rádia Express

(ŠANCA)

V novom politickom subjekte bude posilou poslanec Viliam Novotný, ktorý opustil SDKÚ a v súčasnosti je členom prípravného výboru strany.

Pri pohľade na bilbordové postavy Šance sa nad týmito rečami možno iba smiať do popuku. Lepšiu volebnú prognózu ako Babitzovej experiment môžu mať ešte nezaregistrované, ale už avizované strany ako hnutie Sen ľavicového politológa Eduarda Chmelára s ambíciou urvať Smeru-SD nejaké to percento a nový politický subjekt Práca slovenského národa národne orientovaného politika Romana Stopku. Kým o finančnom pozadí Chmelárovho Sna sa zatiaľ nehovorí, Stopka vylučuje akúkoľvek spojitosť s tzv. sponzormi – poberateľmi budúcich benefitov. Jeho program je sympatický, zameraný na efektívne riadenie štátu pri posilňovaní jeho suverenity, nezávislosti a nedotknuteľnosti hraníc.

Avizovaná nová Národná koalícia Milana Urbániho, Sergeja Kozlíka a Anny Belousovovej má pred sebou víziu parlamentu ako ťažko realizovateľný cieľ. Hoci v prípade Kozlíka a Belousovovej ide o schopných politikov, ich možnosti remixu sú minimálne, preto je škoda námahy na nové aranžmá s kapelníkom Urbánim. Zíde z očí, zíde z mysle – voliči radi vidia nové tváre. Áno, politika je droga, ale mnohým by nezaškodila odvykacia kúra v normálnom nepolitickom živote, nevynímajúc súčasných poslancov: Figeľa, Brocku, Freša, Kaníka, Lipšica, Šebeja, atď., atď. Ich absencia v parlamente by bola na prospech Slovákom i Slovensku.