KTO POTREBUJE TRETIU SVETOVÚ?

Kto chce chápať nejakú vec, musí ju vnímať v širšom kontexte. A naopak, kto nemieni brať do úvahy kontext a vyberá si argumenty iba z ním vymedzeného rámca, ten zákonite musí dospieť k pokriveným výsledkom. To platí nielen pre politické témy, ale vlastne vždy.

Krásnym príkladom je aktuálne prebiehajúca vojna na Ukrajine. Jedna krajina bezdôvodne napadla druhú – v podaní Západu to je celý rámec toho, o čo tam ide, viac informácií ku koreňom tej veci mať netreba. No povedzte, ktorý slušný človek by sa pri takto definovanej podstate príbehu postavil na stranu agresora? Lenže stačí z tejto mentálnej klietky vystúpiť čo i len o malý krôčik a začnú sa hromadiť otázky, ktoré tú oficiálnu západnú verziu postavia do veľmi podozrivého svetla. Prečo Rusko potrebovalo dobývať nové územie, ak samo má územia skôr nadbytok? Prečo to urobilo za cenu obrovských strát, drakonických sankcií, medzinárodnej izolácie a rizika katastrofálnej prehry a jadrovej apokalypsy? Logické vysvetlenia tu zlyhávajú, argumentácia zástancov tejto verzie sa napokon scvrkáva už len na slabomyseľné tvrdenie, že Putin je nepríčetný diktátor, ktorý koná pudovo a iracionálne. A prečo ten demokratický Západ o toľko viac miluje Ukrajinu než akúkoľvek inú krajinu sveta, že neľutoval obetovať politickú a ekonomickú stabilitu planéty, prosperitu a bezpečnosť Európy, veľkú časť svojich zásob zbraní, mnoho miliárd dolárov a všeličo iné, len aby sa mohol zamiešať do toho, ako si dediči bývalého ZSSR medzi sebou usporiadajú svoje veci? Opäť len propagandistické heslá sú západnou odpoveďou na podobné otázky.

Geopolitický zápas

Kto má už podobných manipulácií dosť, kto sa rozhodne opustiť mentálnu brainwashingovú kabínku, v ktorej nás občanov globálne masmédiá debilizujú, aby sme boli správne naformátovaní, kto začne používať svoj rozum slobodne a začne analyzovať kontext, v ktorom sa ukrajinská kríza odohráva, ten sa nevyhnutne dostane na územie geopolitiky, kde sú pojmy a vysvetlenia úplne iného druhu. Aké? Sú tu napríklad základné strategické doktríny zahraničnej politiky USA ako Wolfowitzova či Monroeova doktrína, ktoré nepokryte hovoria, že USA si uzurpujú právo ovládať iné krajiny sveta. Sú tu vyjadrenia lídrov kľúčových amerických think tankov ako Stratfor, ktorí otvorene hovoria, že USA nemôžu svet ovládať inak než rozoštvávaním jednotlivých štátov v Eurázii, čiže v podstate šírením konfliktov a nenávisti. Sú tu fakty o tom, ako USA ako jediný štát sveta majú po celej planéte stovky vojenských základní...

Berúc do úvahy kontext, uvažujúci človek nevyhnutne dospeje k poznaniu, že na Ukrajine ani jednej z oboch veľmocí v skutočnosti nejde o Ukrajinu, ale o vlastný záujem zvíťaziť a na druhej strane ubrániť sa v geopolitickom zápase.

Toto je dôležité mať na pamäti, ak nechceme len mlátiť prázdnu slovnú slamu, ale chceme mať na túto vojnu realistický pohľad. Dospejeme k nemu, iba ak pripustíme základné fakty, ktoré západná propaganda tak usilovne popiera: že Rusko vojnu začalo nedobrovoľne, v nevhodnej chvíli, relatívne nepripravené a že neodhadlo mieru zapojenia Západu. Ide vlastne o zástupnú tretiu svetovú vojnu, ktorá svojím rozsahom, formátom a technickou stránkou nie je podobná ničomu, čo svet doteraz poznal.

Hľadanie zámienky

V uplynulých mesiacoch sme mohli pozorovať spomalenie ruského postupu, jeho zastavenie a napokon šokujúce, ale úplne logické a zákonité straty pozícií. Početná presila bojovníkov, obrovské kvantum moderných západných zbraní, lepšia logistická pozícia, nenahraditeľná výhoda informačného servisu zo strany Západu, to všetko napokon prevážilo misky váh na stranu Západu. Rusko muselo zareagovať, a to aj urobilo: na čelo operácie povolalo najschopnejšieho z veliteľov, mobilizovalo ďalších 300-tisíc vojakov, upravilo šírku frontu aj za cenu nepopulárneho ústupu z už dobytých území, začalo ničiť infraštruktúru, aby celkovo zhoršilo pozíciu nepriateľa. Či tieto opatrenia budú stačiť na dramatický obrat vo vývoji vojny, to sa ukáže v najbližších mesiacoch. Strany konfliktu to v rámci svojej propagandy predpovedajú presne opačne: Ukrajina hovorí, že v priebehu niekoľkých mesiacov či roka dobyje späť všetky Rusmi obsadené územia, Rusi, naopak, tvrdia, že splnia všetky ciele „špeciálnej operácie“, teda dokončia demilitarizáciu a denacifikáciu Ukrajiny. Čo konkrétne pod tým myslia, vie málokto. Zatiaľ to však vyzerá skôr tak, že Ukrajina je pred kolapsom a Západ, aby udržal jej bojaschopnosť, bude musieť dať ešte viac a ešte smrteľnejších a ďalekonosnejších zbraní, prípadne otvorene vstúpiť do vojny, čo je tá posledná možnosť. To však USA nemôžu urobiť bez zdôvodnenia: na to budú potrebovať nejakú, podľa možností dôveryhodnú zámienku.

Kto najviac túži po tej zámienke? Snaživý „chucpe“ komik v role ukrajinského prezidenta. On veľmi dobre vie, že bez Západu by vojnu prehral v priebehu pár dní. Vie aj to, že z hľadiska záujmov Západu platí, že čím viac krvi na Ukrajine potečie, tým lepšie. A veľmi dobre vie aj to, že na konci dňa, keď nahnevaní občania budú žiadať, aby niekto za tú krv zaplatil účet, nebudú to páni vo Washingtone ani Bruseli, ale pôjde to na jeho hlavu. Veľmi by sa mu hodilo, keby sa podarilo usporiadať nejakú kvalitnú operáciu pod falošnou vlajkou, ktorá by zatiahla Západ do vojny a on by už iba lízal smotanu.

Propagandistický mlynček

Američania sa však snažia tomuto scenáru vyhnúť. Im to v podstate vyhovuje takto, že sa Slovania zabíjajú medzi sebou a Rusko krváca. Vyhovovalo by im to ešte viac, keby sa udalosti vyvíjali ideálne podľa ich predstáv, čo síce asi nie je úplne tento prípad, ale keď neprší, nech aspoň kvapká – vždy je to pre nich lepšie takto, než keby sa im začal druhý Vietnam alebo keby vypukol jadrový armagedon. Preto sa zatiaľ snažia podľa možností vyhýbať scenáru „false flag“, o ktorom Zelenskyj tak veľmi sníva.

Táto situácia v uplynulých týždňoch vyústila do bizarnej kauzy s raketou, ktorá trafila v Poľsku traktor. Zúfalý Zelenskyj, vedomý si katastrofálnej situácie, v akej sa Ukrajina nachádza, a vedomý si toho, že aj on sám je iba červíkom na háčiku, ktorého jedinou úlohou je poslušne sa vrtieť a nakoniec byť obetovaný, sa možno rozhodol hrať na vlastnú päsť a za každú cenu urobiť zámienku z akejkoľvek situácie. Nuž, lenže iné je, keď niečo robia desaťročiami praxe vytrénovaní profesionáli z CIA, a keď to robí na kolene amatér, povolaním komik.

Tá situácia sprvoti vyzerala veľmi vážne, kvôli tomu dokonca museli senilného amerického prezidenta budiť uprostred noci mimo jeho štandardného prostatického harmonogramu. Asi to naozaj bola iba náhodne zblúdená raketa, ale na tom vlastne ani nezáleží. Propagandistický mlynček Západu sa zaskvel v plnej paráde: politici a režimné médiá okamžite rozhlásili, že to bola ruská raketa, hoci hneď od samého počiatku mali dôverné informácie o tom, kto ju vystrelil a odkiaľ letela. Vedeli to Ukrajinci, Poliaci, Američania, Briti... ale kým z Washingtonu neprišli centrálne „noty“, tak všetci v rozpakoch potvrdzovali lživú protiruskú verziu, aby náhodou nepokazili hru. Je dobré si to všimnúť, pretože to je pekný dôkaz o fungovaní tejto politicko-vojensko-spravodajsko-mediálnej mašinérie.

Šírenie poplašnej správy

O tom, že to bola ruská raketa, najhlasnejšie kričala Ukrajina. A kričala a kričala aj na tretí, aj na štvrtý deň, hoci vtedy už celý svet vedel, že išlo o raketu S-300 vystrelenú z Ľvova. Vznikol tak bizarný a ku koncu čoraz trápnejší konflikt: Zelenskyj tak veľmi potrebuje nejaký Casus belli pre zatiahnutie Západu do vojny, že sa ako malé dieťa vzpieral priznať, že ani tentoraz to nevyšlo. Toto však vážne prehnal a kritické slová zo strany Západu boli viac než varovné. „Začína to byť smiešne. Ukrajinci ničia našu dôveru. Nikto Ukrajinu neobviňuje a oni otvorene klamú,“ citovali Financial Times nemenovaného diplomata z členskej krajiny NATO. Posolstvo o tom, že nemá povolené túto hru hrať takýmto spôsobom, dostal Zelenskyj až nápadne dôrazne.

A slovenskí politici a masmédiá? Tí tiež vzorne držali líniu. Tiež hneď v rôznych obmenách hovorili o tom, že na Poľsko útočili ruské rakety. Treba však s plnou vážnosťou zdôrazniť, že takéto informovanie priam vzorovo napĺňa ustanovenia paragrafu 361 Trestného zákona o šírení poplašnej správy. Napadnutie členskej krajiny NATO totiž automaticky znamená zapojenie aj ostatných členov tejto organizácie, a teda aj USA. Ak by Rusko naozaj napadlo Poľsko raketami, bol by to vážny dôvod na začatie otvorenej horúcej vojny medzi USA a Ruskom. Správa o tom, že ruské rakety zasiahli Poľsko, sa teda takmer rovná informácii, že tretia svetová vojna sa oficiálne práve začína a môže kedykoľvek prejsť do jadrovej, čiže apokalyptickej fázy. Inými slovami, je to oznam o možnom skorom konci sveta. A čo myslíte: všimla si to špeciálna prokuratúra či iný príslušný orgán? Odpoveď a aj dôvod čitatelia veľmi dobre poznajú.