LAŠŠÁKOVÁ: FICO JE ŠTÁTNIK EURÓPSKEHO FORMÁTU

Ako s odstupom času pozeráte na matovičovsko-hegerovsko-ódorovské obdobie a ako hodnotíte fakt, že za tento teror nebol doteraz nik vzatý na zodpovednosť?

Čo sa týka hrôzovlád Igora Matoviča, Eduarda Hegera a Ľudovíta Ódora, všetky sa odohrávali pod bdelým dohľadom Zuzany Čaputovej. Maslo, ktoré tu bolo tri a pol roka, sa rozlieva po hlavách všetkých vrátane nej. Systém, ktorý chceli nastoliť, mal blízko k segregácii ľudí, fašizácii spoločnosti a čo sa týka toho, že ešte stále neboli skutky niektorých dostatočne vyšetrené a potrestané, tak je to len z toho dôvodu, že ak majú orgány činné v trestnom konaní postupovať podľa zákona, tak musia konať zákonne a nie hurá systémom, ktorý bol vlastný orgánom polície a prokuratúry počas vlády Matoviča, Hegera a Ódora. Nezabúdajme na to, že Ódor nebol iba predsedom vlády, ktorú vymenovala Zuzana Čaputová už ako tretiu počas svojho mandátu. On bol aj ministrom vnútra, keď Štefan Hamran odvolal ministra vnútra Šimka.

Narodila sa 4. decembra 1977 v Bratislave. V roku 1996 ukončila štúdium na Obchodnej akadémii v Šuranoch. V rokoch 2014 – 2019 študovala právo na Paneurópskej vysokej škole. Verejnosť ju začala vnímať v roku 2017, avšak známejšou sa stala po nástupe vlády Igora Matoviča v roku 2020, keď začala poukazovať na jej chyby vo vzťahu k pandémii covidu. Túto éru označila za obdobie teroru. V rokoch 2019 až 2022 pracovala ako odborná asistentka poslancov Európskeho parlamentu. V roku 2021 jej vyšla publikácia Míľniky a náhrobky právneho štátu, ktorú pripravila s ústavným právnikom a emeritným sudcom ÚS SR Jánom Drgoncom. Koncom minulého roka napísala knihu Politika EÚ bez krivých zrkadiel a v súčasnosti pripravuje jej druhý diel. Slovensko pre ňu znamená lásku ku koreňom, k otcovi, matke, k starým rodičom, prostrediu, v ktorom vyrastala. Má veľkú úctu k tým, ktorí pomáhali vybudovať štát, ktorého je súčasťou. Slovensko je pre ňu majstrom sveta v hokeji. Slováci sú podľa nej súdržný národ s obrovským srdcom, ktorý chce mať dobré susedské vzťahy. Prezradila nám, že rodina sú priatelia, ktorých jej vybral osud, a priateľstvo je rodina, ktorú si vyberá človek sám. Snaží sa byť tímovým hráčom, hoci má vlastnú hlavu, pretože existujú princípy, z ktorých nie je ochotná ustúpiť, ale ako bývalá hádzanárka dokáže ťahať za jeden povraz. Príbeh Slovenskej republiky hodnotí ako šťastný, úspešný a famózny začiatok, ktorý máloktorý štát mal. Trvá na tom, že každé jedno víťazstvo, ktoré je férové, oveľa viac posilní ducha ako akákoľvek výhra, ktorá sa zakladá na klamaní alebo podvádzaní. Viera každého jedného človeka je pre ňu svätá, neuznáva však vieru v politika, pretože je to zaslepená viera. Tvrdí, že deťom by malo byť zdravé vlastenectvo vštepované od útleho detstva. LGBTI agenda podľa nej nemá čo robiť v politickom spektre. Chcela by mladých ľudí povzbudiť, že nie je hanbou byť konzervatívny. Za chybu každej vlády od vzniku SR považuje ustupovanie zo základných princípov v budovaní vlastenectva. Je šťastne vydatá, jej manžel je jej oporou nielen v súkromí, ale aj v občiansko-politickej dráhe. Počas minulého roka spustila spolu s hercom Marekom Ťapákom diskusie po celom Slovensku s publikom na aktuálne spoločensko-politické témy. Vo februári tohto roka prijala štvrté miesto na kandidátke strany Smer-SSD na post poslankyne Európskeho parlamentu. Mgr. Judita Laššáková.

Dnes má Slovensko splnomocnenca pre COVID-19 Petra Kotlára zo SNS. Disponujete informáciami, ako prebieha preverovanie protipandemických opatrení bývalých vlád Igora Matoviča a Eduarda Hegera? 

Úprimne sa priznám, že nemám a aj keby som mala, nerada by som zverejňovala kroky splnomocnenca pre prešetrenie covidových opatrení, pretože by to mohlo varovať tých, ktorých by chcel vyšetrovať.

Vkladáte doňho dôveru, že sa do toho vloží a dotiahne to do konca?

Zaujalo ma, že na konferencii organizovanej Petrom Kotlárom sa zúčastnil aj premiér SR Robert Fico, a to by v každom občanovi mohlo evokovať, že to bude aj pod záštitou predsedu vlády.

Ste osobou z alternatívneho prostredia, dalo by sa skôr povedať, že až antisystémového, preto je pre mnohých veľkým prekvapením, že ste sa ocitli na kandidátke strany Smer-SSD do Európskeho parlamentu. Čo vás k takémuto rozhodnutiu priviedlo?

Čo sa týka antisystému, povedala by som, že to, čo sa nám tu mnohí snažili nastoliť, aj tie slogany pred voľbami v roku 2023, to bol antisystém. Striktne som sa držala toho, čo hovorí ústava, a ak som kritizovala kroky EÚ a niektorých jej činiteľov, kritizovala som ich na základe toho, čo hovoria zakladajúce zmluvy. Bola som vlastne antisystém antisystému, ktorý tu bol nastolený, pretože ak niekto porušuje základné ľudské práva a bude tvrdiť, že sa to smie, tak keď budem poukazovať na to, že sa to nesmie, lebo to ústava nepovoľuje, tak som bola skôr antisystém antisystému. V živote som nestretla Mariana Kočnera či Jaroslava Haščáka, ale keď prebiehalo súdne konanie s Kočnerom, celý čas som tvrdila, že je nevinný, pretože prezumpcia neviny platí pre každého a znamená, že každý je nevinný do právoplatného rozhodnutia súdu. Na pomery Slovenska veľkí ekonomickí giganti boli viac-menej nahnevaní na Roberta Fica, pretože sa váhou svojej osobnosti nepostavil na čelo očkovacej kampane. Tieto ekonomické spoločnosti to brali tak, že ak sa do toho zaangažuje Fico, môžeme všetkých zaočkovať a môžeme konečne otvoriť ekonomiku. Toto bol jeden z dôvodov, prečo môj výber padol na stranu Smer a oni boli tiež otvorení spolupráci.

Ako vnímate Roberta Fica ako politika a štátnika?

Všetci sme ľudia, nikto nie je dokonalý a ani on. Ale štátnika jeho formátu Slovensku nemá. Peter Pellegrini bol teraz zvolený za prezidenta SR, uvidíme, aký bude mať výtlak, alebo akým spôsobom bude pôsobiť. Má predpoklady, ale či ich aj dostojí, uvidíme. Ale Robert Fico je štátnik európskeho formátu.

Ako hodnotíte obdobie pôsobenia prezidentky Zuzany Čaputovej? Pretože nebola prezidentkou všetkých.

Toto je jedna jej charakteristická črta, že nebola prezidentkou všetkých. Druhá jej charakteristická črta je, a v tomto absolútne súhlasím s Eduardom Chmelárom, že ak chcete meniť spoločnosť, musíte začať presviedčať svojich vlastných. Ona sa vždy postavila na stranu iba svojich ľudí. Rozdeľovala spoločnosť a čo sa týka zastávania svojej funkcie, bola oveľa horšou prezidentkou ako Andrej Kiska, ktorý mal „výhovorku“, že bol inžinier. Zuzana Čaputová je právničkou, minimálne mala vedieť, kde si čo naštudovať, ktorú knihu otvoriť, ktorý zákon a hlavne ústavu treba mať naštudovanú, ak už išla vykonávať najvyššiu funkciu v štáte. Neodpustím jej ako občan SR, že ako veliteľka ozbrojených síl SR nezastavila celoplošné testovanie, nedala pokyn armáde, aby sa na celoplošnom testovaní nezúčastnila, pretože sa to konalo v zimných mesiacoch. Ľudia tam stáli sedem a viac hodín len preto, že ich predseda vlády SR vydieral a hrubým nátlakom donútil, aby sa slobodní občania SR podvolili štátnej moci, ktorá si niečo zmyslela. Toto je jeden z mnohých prečinov Zuzany Čaputovej proti ľudskosti a proti ústave.

Myslíte si, že niekedy ponesie zodpovednosť za svoje kroky?

Prezident SR nie je trestne stíhateľný za kroky, ktoré vykonával počas svojho mandátu. Jeho jediným trestom môže byť, že už nebude znovu voliteľný. Zuzana Čaputová sa nám však môže po piatich rokoch objaviť vyčistená, ľudia pozabúdajú a budú si myslieť, že je skvelým protikandidátom Petra Pellegriniho, ak ten bude chcieť o päť rokov obhájiť svoj mandát. Zuzana Čaputová v svojej predvolebnej kampani klamala. Tvrdila, že nepodpíše DCA zmluvu, ale podpísala ju v oveľa horšej forme a ešte mala tú drzosť postaviť sa na tlačovku a tvrdiť, že ona dala k tej zmluve nejaký prílepok. Ona mala v rukách to, že to nepodpíše, ale od jej podpisu tá zmluva platí.

Predpokladáte, že by tú zmluvu bolo možné zrušiť, alebo skrátka musí platiť tých desať rokov?

Každá zmluva sa dá vypovedať, otázka je, čo ste ochotný za to zaplatiť. Ak sa bavíme o tom, či sa tá zmluva sama od seba rozplynie, keď uplynie jej platnosť, tak nie, pokiaľ si opätovne zvolíme takých, akých sme tu mali, takých, čo ju podpísali a opätovne by boli schopní podpísať ju aj na dvadsať rokov. Záleží to len na nás voličoch.

Vaša publikácia z minulého roka Politika EÚ bez krivých zrkadiel sa zameriava na vznik EÚ a jej premeny v čase. Môžete byť konkrétnejšia, čo bolo cieľom tejto publikácie?

Krivé zrkadlá sú krivé zrkadlá politikov. Nastavujú nám totiž nejaké zrkadlá, my sa do nich pozeráme, ale keď politik nastaví to zrkadlo krivo, tak už neodzrkadľuje pravdu, ale to, čo nám tam vložil. Veľmi často počúvam na prednáškach, ktoré s Marekom Ťapákom robíme po Slovensku, že nám diktujú z Bruselu, že najlepšie by bolo odísť z EÚ, ako je možné, že o nás rozhoduje Európska centrálna banka a keď na tej prednáške ľuďom vysvetlím, ktoré sú hlavné inštitúcie EÚ, tak vidím ten „aha efekt“. Ak sa zamyslíme nad tým, že Európska rada je formát, ktorý síce nemá žiadnu právomoc prijímať nariadenia, ale určuje smerovanie EÚ, tak jej personálnym substrátom sú štyria prezidenti, dvaja kancelári a zvyšok tvoria predsedovia vlád členských štátov EÚ plus jej predseda a predseda Európskej komisie, ale títo dvaja nemajú hlasovacie práva. Ten zvyšok, tá dvadsaťsedmička určuje, kam sa pôjde. To nie je o tom, že niekto z Bruselu nám niečo nanútil. Oni sa tam stretli, spoločne sa dohodli a zamyslime sa nad tým, aké rozdielne bude dohadovanie sa s Robertom Ficom pre zvyšných 26 predstaviteľov vrcholných výkonných orgánov toho-ktorého členského štátu a ako ľahko sa dohadovali s Igorom Matovičom či Eduardom Hegerom. Od nás občanov závisí, čo sa na nás z Bruselu bude valiť. Z toho dôvodu som napísala túto publikáciu a pripravujem aj druhý diel, pretože si považujem za povinnosť predstaviť jednotlivé inštitúcie EÚ.

V doterajších štyroch hlasovaniach Slovákov vo voľbách do EP bola slovenská účasť najnižšia z celej EÚ. Prečo k európskym voľbám Slováci pristupujú tak laxne?

Stretla som sa s ľuďmi, ktorí chodia poctivo voliť, ale o voľbách do Európskeho parlamentu ani nevedeli. Ďalšiu skupinu tvoria tí, ktorí sú spokojní a nechcú ísť voliť. Potom sú tu takí, ktorí si povedia, že na ich hlase nezáleží a tá štvrtá skupina si povie, že si chcú uplatniť ten svoj hlas. Myslím si, že sa to bude meniť, pretože prezidentské voľby dokázali, že záleží aj na jednom hlase. Prvé kolo vyhral Ivan Korčok, ale keď ľudia zvýšili volebnú účasť o desať percent, výsledok bol celkom iný. Myslím si, že by bol obrovský úspech, ak by účasť v eurovoľbách dosiahla aspoň 35 percent, pretože naposledy to bolo len niečo vyše dvadsaťdva percent.

Michal Šimečka povedal, že európske voľby sú posledná šanca na porážku Fica a Smeru. Možno práve takéto vyhlásenie nabudí voličov koalície?

Nepáčil sa mi slogan – Nemôžu mať všetko. Pýtam sa, a čo ak budeme mať všetko? A kto je to my? Pán Šimečka, ktorý opätovne blúzni o tom, že potrebujeme akúsi európsku FBI, ktorú vôbec nepotrebujeme, a že treba poraziť Fica, by si mal uvedomiť, že 1,4 milióna voličov podporilo Petra Pellegriniho. On chce poraziť ich? To rozdeľovanie spoločnosti majú progresívci v krvi. Nemali by sme zabúdať, že aj budúca bývalá prezidentka pochádza z Progresívneho Slovenska a ja som za to, že každý vrcholový politik by sa mal snažiť o zocelenie spoločnosti a o hľadanie si cesty k tomu, aby sme sa tu už nerozdeľovali, ako to bolo počas toho tri a pol roka.

Čo podľa vás treba urobiť, aby sa v roku 2024 zvýšil počet voličov aj vzhľadom na fakt, že sa bude rozhodovať o budúcnosti celej Európy, ale aj Slovenska?

Tretinu národa, ktorá volila Petra Pellegriniho, volajú do kampane uznesenia, pod ktoré sa podpisujú progresívni Hojsík, Bilčík či Wiezik, poprípade Lucia Ďuriš Nicholsonová. Máme na Slovensku všetko perfektné? Mnohých slovník sa mi nepáči, ale teraz je predvolebná kampaň. Ak sa to po európskych voľbách nezmení, tak budeme mať ako spoločnosť problém. Pevne však verím, že po tých tretích vyhratých voľbách sa to tu trošku upraví. Jedna z tých myšlienok Ivana Korčoka bola, že on bude opozíciou k vláde. Nemyslím si, že to bolo dobré, pretože prezident SR je súčasťou výkonnej moci a bolo by vhodné, aby aj europoslanci mali kontakt na vládu a nemali by byť opozíciou k Európskej rade, ktorá bude určovať budúce smerovanie EÚ.

Ako vnímate jarný prieskum Eurobarometra zo 17. apríla 2024, keď až 71 percent občanov Európskej únie a 62 percent Slovákov vo februári a marci vyjadrilo pravdepodobný záujem voliť v júnových voľbách do Európskeho parlamentu?

V 35 percent dúfam, ale ak by to bolo 62 percent, dokázali by sme jasne vyjadriť, kde stojíme.

Väčšina respondentov sa zhodla na tom, že poslanci budúceho europarlamentu by v rokoch 2024 – 2029 mali predovšetkým konať v prospech mieru v Európe (47 percent), brániť demokraciu (33), ochraňovať ľudské práva v EÚ a vo svete (24), bojovať za slobodu slova (21) a tiež za zásady právneho štátu (20). Súhlasíte s týmito tézami a myslíte si, že by mali byť dôležité aj pre Slovákov?

Som úprimne prekvapená, ako „dobre“ odhadli politici mentalitu ľudí, keďže mier vyhral, lebo ešte dva roky dozadu sme boli „chcimírové“ a vysmievali sa nám, lebo sme nesúhlasili s tým, že sa na dvoch barikádach vraždia ľudia bez ohľadu na to, akú majú štátnu príslušnosť. Často počúvam, že EÚ by sa mala vrátiť k svojim koreňom, s tým sa dá súhlasiť. Na čom bola postavená EÚ? Bola postavená na sociálnom trhovom hospodárstve, nie liberálnom, a na myšlienke mieru. Som rada, že sa táto hodnota dostala do popredia. Tak ako to nastavoval Konrad Adenauer – úspešným treba nechať možnosť vzlietnuť a tým, ktorí to nevedia alebo nedokážu, treba pomáhať.

Judita Laššáková v roku 2021 vydala v spolupráci s Jánom Drgoncom publikáciu Míľniky a náhrobky právneho štátu. Ide o sumár, ktorý bolo potrebné spísať pre budúce generácie, akým spôsobom tu vláda Igora Matoviča pod bdelým dozorom Zuzany Čaputovej vykonávala moc a akým spôsobom sa porušovala Ústava SR.

Horúcou témou v EÚ je zrušenie práva veta. Pre stranu Smer-SSD je to červená čiara a predseda strany Robert Fico hovorí, že by to bol začiatok konca EÚ. Aký je váš názor?

To bola jedna z mojich motivácií, prečo som išla voliť aj v druhom kole prezidentských volieb. Ivan Korčok sa vyjadril za zrušenie veta a po skúsenosti, ktorú mám so Zuzanou Čaputovou, ktorá v predvolebnej kampani klamala, som si povedala, že ktokoľvek, kto bude stáť proti Ivanovi Korčokovi, dostane môj hlas. Ivan Korčok sa vždy vyjadroval nie proslovensky a právo veta je absolútne červená čiara. Ak sme v nejakom spolku, ktorý má fungovať na základe súhlasu všetkých a ak jeden povie nie, tak sa do toho nejde. Tak to má byť a nie počas pochodu začať meniť pravidlá hry len preto, že niekto nevie vyhrať. Čo sa týka hystérie niektorých politikov týkajúcej sa vojny na východe – ľudia v tom barometri ukázali, že si nemyslia to isté čo politici, takže politici by mali opätovne začať počúvať ľudí a nie si niečo povymýšľať pri kávičke v Bruseli alebo v tých svojich kluboch, tak ako to vidíme u poslancov, ktorí iniciujú uznesenia proti Slovenskej republike.

Čo s tým, že niektorí slovenskí europoslanci nereprezentujú Slovensko, naopak, škodia mu?

Je pravda, že zradu má rád každý, ale zradcov nikto. Chcú poraziť Fica a sú schopní všetkého, len aby vyhrali niečo, čo si myslia, že je dobré. Ale pre koho? Pretože strata práva veta v daniach alebo spoločnej obrannej politike, prípadne v spoločnej zahraničnej bezpečnostnej politike, to sú také citlivé veci pre každý členský štát, že si neviem vysvetliť, prečo bojujú takýmto spôsobom, prečo si toto vybrali ako vlajkovú loď svojej kampane, pretože z môjho pohľadu sú deštrukční. A médiá hlavného prúdu im pomáhajú šíriť lži.

Niekoľkokrát zazneli informácie, že EÚ sa rozpadne, pretože sa odklonila od pôvodných cieľov a hodnôt, ktoré mali jej zakladatelia. Zotrvá toto zoskupenie a ak áno, aké postavenie bude mať SR v rámci tohto spolku?

Všetko, čo má začiatok, má aj svoj koniec. Otázka je, aký ten koniec bude. Česko-Slovensko tiež skončilo a vzniklo niečo nové. Nechcem tým povedať, že má vzniknúť akási Stredoeurópska únia, ale naozaj pre taký malý trh, akým je Slovensko, má EÚ výhody, ktoré ak nebudeme mať, budeme ich musieť hľadať v inom spolku. Čo sa týka toho skorého konca, naozaj si neviem predstaviť, že by k tomu teraz došlo.

Do EÚ sme vstupovali 1. mája 2004, čiže pred dvadsiatimi rokmi za veľmi zle vyrokovaných podmienok Mikulášom Dzurindom, na čo doplácame dodnes. Čo nám EÚ dala a čo, naopak, vzala?

Európska únia nám rozhodne nevzala toľko, čo vláda Mikuláša Dzurindu na čele s pánom Miklošom, pretože predaj strategických podnikov bol absolútne cez čiaru, nehovoriac o rozsudku ústavného súdu, na ktorého čele stál Ján Mazák. Práve on presviedčal ústavných sudcov, že to, aby zdravotné poisťovne mohli vytvárať zisk, je požiadavka EÚ, čo bolo hrubé klamstvo. Nikto nedokáže ublížiť Slovensku viac ako my Slováci. Treba si spomenúť na to, kto iniciuje uznesenia proti Slovenskej republike v Európskom parlamente. To nie sú poslanci z Nemecka ani Belgicka, to sú Slováci. Čo všetko EÚ dala alebo nedala, by sme videli, keby sme odišli napríklad do Moldavska a porovnali si to. Ale to, kam EÚ smeruje dnes, nie je to smerovanie, čo ja ako občan vyžadujem od spolku, ktorý má všemožne pomáhať, aby sme boli spoločne veľkí a dôležití. Predstavitelia EÚ, ktorí vypisujú protislovenské demarše, sa odkláňajú od hlavného motta EÚ: Zjednotení v rozmanitosti. Pretože ak by som chcela chodiť v uniformách, tak sa hlásim do policajného zboru. Pán Hojsík by mal na tieto veci priestor v Severnej Kórei.

S akým posolstvom a programom vstupujete do eurovolieb?

Vrátiť sa k základom, ale tými nie je to, čo sa tvrdí. Prvým základom je mier, ten bol základom EÚ, ktorá sa toho držala dokonca aj počas brexitových vyjednávaní, pretože keď Veľká Británia odchádzala, tak dvadsaťsedmička si spoločne sadla a povedala: Dáme vám všetko, ale máme jednu výnimku a z tej neustúpime. Tou výnimkou bolo, že Británia musela striktne dodržiavať belfastskú dohodu medzi Írskom a Severným Írskom, že sa tam prestanú medzi sebou vraždiť pre politické presvedčenie. Druhým základom je sociálne trhové hospodárstvo, pretože tu sa naozaj zabúda na sociálne veci, a tretia vec je postaviť všetky ústavnoprávne veci z hlavy na nohy. Nemôžeme tvrdiť, že dodržiavame materiálny právny štát a zároveň sa vysmievať niektorým princípom, ktoré sú obsahom materiálneho právneho štátu, ako je prezumpcia neviny, právo na spravodlivý proces, právo na zákonného sudcu, ale hlavne, aby sme sa prestali rozdeľovať na základe politického presvedčenia, pretože je to rovnaká diskriminácia, ako keď diskriminujete na základe rasy či pohlavia.

Slovensko má 15 poslancov. Čo zmôže tých 15 ľudí v parlamente, kde je 705 poslancov? Akú stratégiu zvolíte? Bude sa hľadať priestor v rámci V4?

Myslím si, že v momente, ako bude po voľbách, bude to odpoveď aj pre niektoré členské štáty vrátane V4. Čo sa týka frakcií, osobnosť poslanca udáva, akým spôsobom vie s ostatnými rokovať. Osobne som toho presvedčenia, že boli výrazní poslanci v EP od založenia Európskeho spoločenstva uhlia a ocele. Zároveň si myslím, že my Slováci máme jednu zlú vlastnosť – sme príliš skromní a podceňujeme sa. Nemali by sme sa správať defetisticky, mali by sme sa správať zdravo sebavedome. Možno aj v spojení s maďarskými či poľskými poslancami, prípadne aj s poslancami z Rakúska či Nemecka sa bude dať vytvoriť nová frakcia, ktorá bude mať zdravé názory. Výhodou toho, keď ste europoslancom vládnucej strany, je, že viete komunikovať s vládou a niektoré veci posunúť priamo ľuďom v okolí Roberta Fica.