LIEČBA TRADIČNOU VIETNAMSKOU MEDICÍNOU

Linda Vui tento rok v marci oslávila 45 rokov. Narodila sa vo vietnamskom Hanoji, kde vyrastala i študovala. Jej otec bol lekár tradičnej medicíny a riaditeľ miestnej nemocnice, ktorú vyhľadávalo množstvo pacientov, veriac, že tradičná medicína môže byť pre nich nádejou na odstránenie ich zdravotného problému. 

Linda Vui: Moje srdce a ruky zmiernia vašu bolesť

 

* Relaxačná masáž pre ľudí trpiacich únavou, stresom, bolesťami tela, kostí a kĺbov

* Akupresúrna masáž pre ľudí s bolesťou hlavy, pliec, chrbta a nôh

* Kombinácia modernej masáže s tradičnou orientálnou masážou

* Zoštíhľujúca masáž

* Cvičenie na zlepšenie sily a odolnosti

 

* Kontakt: +421 950 188 357 * info@vui.sk

* www.vui.sk

Lindin otec, ktorý zomrel pred desiatimi rokmi vo veku 79 rokov, jej zanechal množstvo rád na liečbu akéhokoľvek ochorenia. Najmä jej však počas života odovzdal cenné skúsenosti zo svojej pracovnej praxe. Otcovu prácu sledovala s veľkým záujmom, bol pre ňu obrovskou inšpiráciou, hrialo ju pri srdci, keď videla, že veľakrát dokázal pomôcť pacientom, kde klasická medicína zlyhávala.

To bol impulz pre jej rozhodnutie ísť študovať na Inštitút tradičnej vietnamskej medicíny v Hanoji so špecializáciou na východnú medicínu, aby sa z nej stala vysokoškolsky vzdelaná odborníčka v akupunktúre, akupresúre a rehabilitácii. Vzdelávanie zároveň zahŕňalo správne používanie tradičných byliniek, ktoré išlo v ruka v ruke s akupunktúrou a akupresúrou na udržanie zdravia pacientov. 

Štúdium trvalo sedem rokov a otec jej aj počas štúdia bol oporou, aby doštudovala a dokázala sa uplatniť v praxi. Tak sa aj stalo a nakoniec Linda Vui osemnásť rokov pracovala v miestnej nemocnici so svojím otcom. Jej práca sa stala pre ňu poslaním – pomáha tým, ktorí to potrebujú.

V septembri 2018 však nastal v jej osobnom živote vážny zlom a úplne sama prišla na Slovensko do Bratislavy, celá rodina ostala tisícky kilometrov ďaleko na ázijskom kontinente. Zostala tam jej 87-ročná mama, šesť bratov a jedna sestra. Ako nám prezradila, matka správu o jej odchode na Slovensko brala s veľkou úzkosťou, strachom a robila si nekonečné starosti, že jej dcéra odchádza do cudzieho sveta. Musí to byť závažný dôvod, keď sa mladá žena rozhodne odísť zo svojho rodiska do úplne inej krajiny, ktorá sa od tej jej rodnej hrudy odlišuje nielen jazykom, ale aj náboženstvom, politickým zriadením, kultúrou, tradíciami, inými klimatickými podmienkami a nakoniec aj úplne iným vzhľadom obyvateľov.

„Hluchá a nemá“

Jej začiatky na Slovensku boli mimoriadne ťažké, opustila svoju rodinu, milovanú prácu. V našej republike, ktorá jej učarovala, začínala ako upratovačka vo vietnamskom obchode, pretože, ako hovorí bola „hluchá a nemá“, neovládala náš jazyk a z toho dôvodu nemohla vykonávať žiadnu inú prácu, kde by prichádzala do styku so slovenskou komunitou. Vydržala rok v obchode a potom ďalší rok upratovala vo vietnamskej reštaurácii. Pomedzi to však nezaháľala, vedela, že potrebuje ovládať slovenčinu, a tak začala navštevovať jazykovú školu a zároveň absolvovala masérsky kurz, pretože jej štúdium a diplomy na Slovensku nie sú uznané vzhľadom na fakt, že je cudzinka, ktorá vyštudovala tradičnú medicínu vo Vietname. Na moju otázku, čo ju priviedlo na Slovensko, odpovedá jedným dychom: pokoj a bezpečnosť. Najmä to bol podľa nej fakt, že deti a ženy chráni spoločnosť i zákon. „Počula som od manželových príbuzných žijúcich v Česku, že oproti Vietnamu tu majú ľudia vyšší zárobok, kvalitné vzdelávanie, čo im potom umožňuje lepšie postupovať v pracovnom živote i vo vytvorení vyššej životnej úrovne. Bonusom k môjmu rozhodnutiu ísť do vašej krajiny boli články z internetu. Som vášnivým čitateľom kníh a noviniek. Fascinovali ma informácie o množstve hradov a zámkov. Túžila som vidieť lúky s poľnými kvetmi, páčili sa mi obilné polia, ktoré akoby siahali až k obzoru. Chcela som všetko preskúmať a vidieť padať biele snehové vločky, toto všetko bolo niečo, čo sme vo Vietname nikdy nemali.

Liečenie bez operácie

Po príchode na Slovensko som začala vnímať, že aj Slováci majú podobné zdravotné problémy ako ľudia vo Vietname. Preto som sa rozhodla, že sa k svojej práci vrátim a budem sa jej venovať v mojej druhej domovine. Zobrala som si k srdcu radu môjho otca, že ľuďom treba pomáhať a pokračujem v tom, čo som sedem rokov študovala a 18 rokov robila v nemocnici. Liečim ľudí a pomáham im s odstránením bolestí chrbtice, pliec, šije a svalov. Taktiež sa špecializujem na ochrnutie častí tela, ochrnutie nervov a pomáham ľuďom po cerebrovaskulárnej príhode. Zameriavam sa na masáže, akupresúru a kombinujem modernú športovú masáž s tradičnou orientálnou medicínou.“ Na moju otázku, s akými problémami ľudia najčastejšie prichádzajú, hovorí, že s bolesťami chrbtice, končatín, s ischiasom, necitlivosťou v končekoch prstov na rukách i nohách, so stuhnutými svalmi, ale aj s ochrnutím tváre, nôh i rúk. „Naposledy som riešila problém pacientky, ktorá zrazu stratila hlas, po niekoľkých terapiách sa jej vrátil. To sú tie chvíle, keď som šťastná, pretože mojim pacientom sa uľavilo a odchádzajú s úsmevom. Väčšinou sa na mňa obracajú pacienti, ktorí majú neznesiteľné bolesti, ale nechcú užívať lieky proti nej. Niektorí ľudia sa obávajú operácie chrbtice, a preto dúfajú, že im pomôže iná metóda. Masáž, ale aj akupresúra podľa východnej medicíny majú pôvod vo Vietname a v Číne.

Pri terapiách využívame silu alebo alternatívnu fyziku, ako je teplo a elektrina, ktoré pôsobia na akupunktúrne body. To pomáha prekrveniu nervovej sústavy, k lepšej cirkulácii krvi v cievach – pri prekrvení to nebolí, ak sa to neprekrví, tak sa opätovne vracia bolesť. Dúfam, že svojimi znalosťami a skúsenosťami v tradičnej východnej medicíne pomôžem mnohým ľuďom zmierniť bolesť bez tabletky, a to nielen Slovákom, ale aj mnohým Vietnamcom, žijúcim na Slovensku, pre ktorých sa váš štát stal domovom, pretože ste nás prijali a dnes nás uznávate ako etnickú menšinu,“ uzatvára svoje rozprávanie Linda Vui, ktorá sa popri svojej práci naďalej venuje štúdiu slovenského jazyka. Každý deň sa učí nové slová, číta noviny na internete a sleduje slovenskú televíziu. Napriek všetkým počiatočným ťažkostiam si zachováva povestnú ázijskú úctivosť a úsmev na tvári. Do svojej práce dáva kus seba, aby sa pacient cítil lepšie. Je obdivuhodné, ako sa dokázala popasovať so slovenčinou. Keď som ju spoznala, bolo komplikované porozumieť si, ale dnes už robí také pokroky, že v našom jazyku dokáže žartovať, čo neraz dobre padne aj jej pacientom, pretože nie nadarmo sa hovorí, že aj smiech dokáže liečiť.

​​