LIEČIVÝ PLAMIENOK

Nielen na Vianoce sa naše príbytky rozžiarujú ohnivými plamienkami sviečky. Bez tohto svetelného zdroja, ktorý sprevádza ľudstvo už od čias praveku, si mnohí z nás nevedia predstaviť ani jeden deň. Mihotavé svetlo sviečky v súčasnosti nachádza svoje opodstatnenie najmä v tom, že navodzuje príjemnú atmosféru, čistí príbytky od zlých energií, upokojuje, ale je aj spoločníkom na oslavách či spomienkach na zosnulých. Už menej známa je skutočnosť, že horiaci plameň dokáže liečiť. Prišli na to už naši dávni predkovia, ktorí liečivé sviečky používali na uvoľnenie a obnovenie tokov energií v tele, zbavenie toxínov či bolestí.

Drahý včelí vosk

Prvé zmienky o sviečke, aj keď v inej podobe, v akej ju poznáme dnes, pochádzajú z obdobia tritisíc rokov pred naším letopočtom. Ako zdroj svetla ich používali naši predkovia v Egypte a na Kréte.

Vtedajšie sviečky boli asi 35 centimetrov dlhé, obsahovali loj, boli obtočené kusom plátna a obviazané prúžkom tkaniny. Keďže nemali knôt, neprenášali sa v ruke, ale v pohárikoch či miskách, ktoré môžeme považovať za akýchsi predchodcov dnešných svietnikov. Ako mimoriadne výhodný materiál na výrobu sviečok sa už v staroveku ukázal včelí vosk. Išlo však o menej dostupnú surovinu, a teda aj veľmi drahú. Voskové sviečky si tak mohli dovoliť iba najbohatšie vrstvy spoločnosti a používali sa výlučne pri významných udalostiach či cirkevných obradoch.

Výhodami včelieho vosku je, že na rozdiel od loja pri horení nekvapká, neprská, neprodukuje dymové plamene ani nepríjemný zápach. Naopak, tento materiál príjemne vonia, má krásnu prírodnú medovú farbu, navyše horí pomaly, čím sa predlžuje životnosť sviečky. Včelí vosk, z ktorého sa okrem iného vyrábali aj sviečky na meranie času, bol za najvhodnejší „sviečkový" materiál považovaný až do 19. storočia, keď prišiel na rad aj parafín získavaný ako vedľajší produkt pri rafinácii ropy.  Horel tiež čisto, bez zápachu a keďže išlo o dostupný materiál, sviečky si konečne mohli dovoliť všetky vrstvy obyvateľstva.

Od čias, keď sviečky predstavovali jediný prostriedok na osvetlenie ľudských obydlí, sa veľa zmenilo. Pribudlo nekonečné množstvo výrobných postupov, ako je máčanie, odlievanie, krútenie, stáčanie, farbenie, vyrezávanie vosku a mnohé iné. Vďaka nim si dnes môžeme kúpiť, ale aj sami vyrobiť sviečky najrôznejších veľkostí, tvarov a farieb. Základnou a zároveň najstaršou technikou výroby sviečok je namáčanie. Ide o veľmi jednoduchý výrobný postup, pri ktorom sa knôt namáča do roztaveného vosku. Po každom namočení necháme vosku dostatok času, aby vyschol a postup opakujeme. Sviečka tak naberá na objeme a tvaruje sa.

Alternatívna terapia

Okrem klasických sviečok však poznáme aj špeciálne sviečky s liečivými účinkami. Na to, že horiaci plameň pomáha odstrániť bolesť či obnoviť tok energií v tele, prišli už starodávne národy.  Liečivé sviečky pripravovali naši predkovia z kôry stromov či liečivých rastlín, ktoré mali tlmivé účinky. Neskôr zistili, že sviečky po ponorení do včelieho vosku horia oveľa dlhšie, rovnomernejšie, čo prispelo k predĺženiu terapie aj väčšej účinnosti liečby. 

Ako liečivé sviečky vyzerajú a fungujú dnes? Ide o lievikovito zvinuté plátno namočené do včelieho vosku, čo umožňuje vytváranie komínového efektu. Sviečky sa prikladajú na uši, pupok, ale aj boľavé miesta na stavcoch či svaloch. Teplo zmäkčuje nahromadené usadeniny, obnovuje zablokované toky energie, ako aj prúdenie tekutín medzi bunkami. Cez rozšírené póry kože sa tak do zablokovaných tokov dostávajú výťažky z liečivých rastlín a esenciálne oleje, pričom podtlak vytiahne rozpustené usadeniny a odpad z tela na stenu sviečky. 

Táto alternatívna terapia zmierňuje rôzne zápaly, lieči svalové a reumatické bolesti, prechladnutie, tráviace ťažkosti, problémy s dýchaním, posilňuje imunitný systém. Aj dokázané účinky liečivých telových sviečok sú dôkazom, že horiaci plamienok nielenže ozvláštňuje a spríjemňuje každodennú atmosféru našich príbytkov, ale aj prispieva k psychickej a fyzickej pohode.