LIEK NA ZDRAVOTNÍCTVO

Nemocnice asi nikto z nás nenavštevuje s obľubou. Napriek tomu sú vďaka šikovným lekárom poväčšine symbolom nádeje pre chorých a zúfalých. Po pobyte na lôžkových oddeleniach mnohých našich nemocníc sa však otrasný pocit chtiac-nechtiac zakorení v duši i toho najspokojnejšieho pacienta. Podmienky, ktoré možno často označiť za nedôstojné, nie sú rarita či náhoda. Odlupujúca sa omietka, netesniace okná, sociálne zariadenia horšie než vo vlaku. Samozrejmosťou, bez ktorej sa pri dlhšom pobyte nezaobídete, sú vlastné hygienické potreby vrátane toaletného papiera, obväzu či príboru. Mnohí pacienti práve pre hororové podmienky v niektorých nemocniciach odmietajú potrebnú hospitalizáciu a často s prevozom súhlasia, až keď sa ocitnú na hranici života a smrti.

Nekonečný problém – peniaze

Niet sa čomu čudovať, priemerný vek slovenských nemocníc presahuje tridsaťpäť rokov a väčšina z nich je v stave prekračujúcom ich životnosť. Najlepšie by na tom mal byť Banskobystrický kraj, kde podiel nových budov tvorí 72 percent. Naopak, v počte starých budov vedie Trnavský kraj, kde má až 60 percent objektov viac než 50 rokov. S problémami zápasia i nemocnice v Bratislavskom kraji. Dôvod nie je ťažké uhádnuť – nedostatok finančných prostriedkov. A tu sa začína prehadzovanie si horúceho zemiaka. Odvšadiaľ počúvame o zadlženosti nemocníc, ktoré neefektívne hospodária so svojím majetkom a často uzatvárajú nevýhodné zmluvy s dodávateľmi. Figúrkou na šachovnici sú i poisťovne, ktoré dostávajú lekárov do úlohy prosebníkov. Ide teda zo štátneho rozpočtu do zdravotníctva málo alebo veľa peňazí? Na názor sme sa opýtali profesora Štefana Hrušovského, ktorý pôsobí ako prednosta I. internej kliniky SZU a UNB Dionýza Diešku v Bratislave a zároveň patrí medzi najväčších odborníkov v hepatológii. „Do zdravotníctva rozhodne nejde dostatok peňazí. Nemocnice sa dnes hodnotia podľa toho, ktorá koľko ušetrí, a nie podľa toho, ktorá ako lieči. Treba sa však zmieriť s tým, že efektívna liečba nie je vždy najlacnejšia,“ myslí si a dodáva, že problémy prišli krátko po revolúcii v roku 1989. „Násilne sa zrušili veci, ktoré mali pretrvať, vytrhli sa aj s koreňmi a presadili sa nové, ktoré neboli zlé, nijako však nenadviazali na to, čo bolo rozbehnuté. Najsmutnejšie je, že mnohé dobré veci sa zrušili len preto, že boli socialistické,“ dodáva. S prílevom peňazí do zdravotníctva to však pozitívne nevyzerá. Do systému sa cez vyššie odvody za štátnych poistencov dodatočne naleje 35 miliónov eur. Minister zdravotníctva Tomáš Drucker argumentuje, že zvyšné peniaze prídu od ekonomicky aktívnych poistencov. Podľa Asociácie nemocníc Slovenska však zdravotníctvo potrebuje minimálne 95 miliónov eur. O čosi skromnejšia je štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa, ktorá označila odklepnuté peniaze za dobrý kompromis medzi potrebami a možnosťami financovania systému na tento rok.

Príbeh DRG

Práve poisťovne dostali nemocnice do pozície rukojemníkov. Vyhrážajú sa, že ak štát nenaleje do rezortu viac peňazí, začnú im krátiť platby za výkony a hospitalizácie. To by sa prejavilo aj na platoch zdravotníkov, ktoré sú dlhodobo jablkom sváru. Nespokojní sú lekári aj zdravotné sestry, ktorých frustráciu a vyčerpanosť zažil na vlastnej koži nejeden pacient. Jedným z riešení mal byť systém takzvaného DRG financovania, ktorý funguje napríklad v Nemecku. Ide o klasifikačný systém hospitalizačných prípadov, ktoré sa zaradia do skupín na základe charakteristík pacienta a jeho hospitalizácie. Zjednodušene teda možno povedať, že ide o platbu za diagnózu. „Nie je tu však zahrnutá kvalita liečby. Prvým krokom by mohlo byť DRG, druhým krokom však musí byť úroveň starostlivosti, ktorú tiež treba brať do úvahy,“ myslí si profesor Hrušovský. Viaceré krajiny zavádzali DRG primárne ako nástroj na meranie, nie na odmeňovanie. Slovensko sa snaží implementovať tento systém do zdravotníctva už od roku 2011 a transformovať ho na náš vlastný, slovenský model. Zodpovednosť za zavedenie má Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Pripravil metodiku, klasifikácie, vyškolil tisícky zdravotníkov z nemocničných oddelení. Stále to však niekde viazne. Hoci DRG neprinesie do systému viac peňazí, aspoň ich efektívnejšie prerozdelí. Možno raz.

Neuvážené zmeny

Minister Tomáš Drucker plánuje zapracovať do zdravotníctva niekoľko zmien. Najvýraznejšou je zníženie počtu pohotovostí na polovicu. Návrh by mal byť vypracovaný do konca tohto roka. Ďalšou veľkou novinkou je znižovanie počtu všeobecných nemocníc, ktoré sa dotkne najmä pacientov v odľahlejších regiónoch Slovenska. V súčasnosti máme 78 nemocníc, ich počet by podľa viacerých odborníkov mohol klesnúť o tretinu až polovicu. V niektorých prípadoch pôjde o zlučovanie oddelení a premenu niektorých nemocníc na polikliniky, doliečovacie ústavy či stacionáre. K opatreniam patrí i rozdelenie zdravotnej starostlivosti na štandardnú, ktorú by pokrývalo verejné zdravotné poistenie, a na nadštandardnú, za ktorú by si pacienti priplácali. Konečne by sa mal spustiť aj projekt eHealth, v ktorého rámci budú musieť od 1. januára 2018 všetci poskytovatelia zdravotnej starostlivosti ukladať dáta o zdravotnom stave a liečbe pacienta do jeho elektronickej zdravotnej knižky. Jej súčasťou budú zdravotné záznamy pacienta, ktoré si bude môcť po zadaní autorizačného kódu skontrolovať a zistiť, kto a kedy k nim pristupoval. Cez eHealth mu bude lekár priamo predpisovať aj lieky, ktoré po autorizácii uvidí i lekárnik. A aký liek na zdravotníctvo ponúka profesor Hrušovský? Znižovanie počtu nemocníc to rozhodne nie je. „Nemocnice sú národným bohatstvom, nemali by odbúdať, práve naopak. Ideálnym riešením by bolo postaviť na Slovensku rovnomerne niekoľko špičkových nemocníc, ktoré by pokrývali všetky zákroky. Lekári a sestričky sú takisto národným bohatstvom. Zatvárať nemocnice, prepúšťať zdravotníkov a vyháňať ich do cudziny je mimoriadne nerozumné.“ Riešením je podľa neho dofinancovanie zdravotníctva zo štátneho rozpočtu a len jedna zdravotná poisťovňa, podobne ako vo Francúzsku, a následne dobrovoľná široká škála pripoistenia. Nesmierny dôraz treba klásť aj na ľudské zdroje, ktoré systém nesmie vyháňať za hranice. V akom horizonte je teda nádej na zlepšenie situácie v zdravotníctve? „Treba na tom zapracovať. Ide o neprestajný vývoj a proces zlepšovania, ničím iným než prácou však zlepšenie nedosiahneme,“ dodáva.