LOVCI „KONŠPIRÁTOROV“

„Revolúcia nie je ružový chodníček... Revolúcia je boj na smrť medzi budúcnosťou a minulosťou,“ povedal Fidel Castro. I tak som tohto roku – už po 34. raz výročie „nežnej“ v Česko-Slovensku neoslavoval. A nie preto, že na Slovensku bol v kurze teraz viac „Che“...

Podľa mediálneho obrazu som sa len utvrdil v presvedčení, že 17. november 1989 oslavujú stále predovšetkým zlodeji výročí a lovci konšpirátorov. Hoci oni sami a ich predkovia vlastne oslavujú matku všetkých dezinformácií našich novodobých dejín. Bol som osobne pri tom, keď sme 20. novembra 1989 v redakcii federálnych Televíznych novín na Kavčích horách v Prahe vyvrátili zámerne šírenú lož všetkých lží – o „mŕtvom“ študentovi Martinovi Šmídovi, ktorá odštartovala celospoločenský hnev. O Drahomíre Dražskej či o úlohe a konaní dôstojníka ŠtB Ludvíka Zifčáka sa už čo-to povedalo i popísalo. Ja som k tomu vydal svedectvo v knihe Televízne črepiny v zamate. No ponovembrový režim a všetci jeho predstavitelia vyfabrikovanú dezinformáciu (spolu s mainstreamovými médiami) odstrkujú. A obsah rokovania medzi predstaviteľmi česko-slovenskej Štátnej bezpečnosti a sovietskej KGB predpoludním – práve 17. novembra 1989 v Prahe – dokonca zadubene zamlčujú. Spoločnosť vtedy reagovala na najväčšiu dezinformáciu, ktorá odštartovala reťaz spoločenských udalostí, vedúcich k pádu komunistického režimu v ČSSR.