MATOVIČ USTUPUJE MAĎAROM A LIKVIDUJE SLOVENSKÚ ŠTÁTNOSŤ

Večer, 2. júna 2020 uskutočnil premiér Igor Matovič tajné, či skôr tajomné stretnutie. Bolo konané pri príležitosti danej stým výročím podpísania Trianonskej mierovej zmluvy a Dňa národnej spolupatričnosti Maďarov. Stretnutie bolo tajné len natoľko, aby informácie o jeho obsahu unikli na verejnosť. Tajnostkárenie sprevádzajúce túto epizódu jeho vlády naznačuje, že na jednej strane ide o prieskum reakcie verejnosti na nástojčivé domáhanie sa revízie Trianonskej mierovej zmluvy, ale na strane druhej odhaľuje pohrávanie si chytrákov s niečiou, možno len domnelou, hlúposťou. Nateraz však ani nie je také významné, čo a kto v tejto hre „intelektu“ dosiahol. Podstatné je, že už začali hrať, lebo malými krôčikmi sa uskutočňujú veľké veci najľahšie. Keďže priveľké sústo môže rýchlo vyčerpávať realizátora, ale v jeho rukách je aktivita, sám si volí výhodnú mieru tlaku. Ak mám byť konkrétnejší tak konštatujem, že pozvoľné ohrýzanie zvrchovanosti Slovenskej republiky ostro pokračuje. Neskôr sa nadhodí okliešťovanie územia, až napokon v podobe uľahčujúceho zlomu hrozivých následkov, nastúpi likvidácia štátu. Podmienky na takýto proces vytvárajú naši politici podliehajúci móde liberalizmu s bohorovnou samozrejmosťou, ale žiaľ s pasívnou ľahostajnosťou, a tým vlastne podporou, veľmi významnej masy občanov. Akoby sa zabudlo, alebo skôr nechcelo pamätať na historické skúsenosti. 

Trianonská zmluva bola uznaná a má sa rešpektovať!

Náš štát sa aj svojou ústavou zaväzuje nadnárodnej úrovni riadenia, dodržiavať medzinárodné zmluvy. Keďže to nie je nejaké východisko z núdze, ale mierotvorná potreba, bolo by v dnešnej situácii užitočné pripomenúť pánovi premiérovi a všetkým okolo neho, aspoň existenciu Trianonskej zmluvy (TZ) z roku 1920 a Parížskej mierovej zmluvy z roku 1947. Pretože premiér štátu s takou ústavou by záväzok mal rešpektovať a riadiť sa ním pri každom svojom rokovaní a nepripúšťať spochybňovanie zmlúv ani len svojou prítomnosťou na žiadnych revizionistických pokusoch, či ich náznakoch. Tobôž, keď TZ stanovila aj hranice národných štátov a Parížska mierová zmluva v podstate zakazuje iredentu, teda nacionalisticko-šovinistické hnutia, cieľom ktorých je pripojiť k štátu územie s národnostnou menšinou žijúcou v inom štáte. Koľko zlomyseľnosti, zášte a odporu voči iným bytostiam sa musí skrývať v mysli človeka, ochotného intrigovať a žonglovať slovami proti politickým rozhodnutiam minulosti na prospech mieru, života a práva národov na sebaurčenie. Koľko arogancie a bezohľadného egoizmu musí skrývať charakter štátneho funkcionára, ktorý je k takýmto pokusom ústretový. To vie hádam len Boh a možno niektorý psychiater. 

ČÍTAJTE TIEŽ: MAĎARI ÚTOČIA NA SLOVENSKÉ HRANICE

TZ nevznikla v žiadnom politickom vzduchoprázdne, ale bola podmienená výsledkami dlhoročného a nie bezpríčinného zápasu národov o sebaurčenie a tiež nie bezúhonnými postupmi budapeštianskych egocentristov voči záujmom iných národov. Na to treba pamätať. Trianonské rokovanie riešilo a v podobe mierovej zmluvy podpísanej v júni 1920 rozhodlo o rozpade Rakúsko-Uhorska a podmienilo vznik nových nástupníckych štátov na základe národnej a kultúrnej etnicity a pôvodných historicky daných skúseností. Zmluva stanovila aj hranice štátov, v ktorých sa každý daný národ bude ďalej rozvíjať. Boli to štáty Česko-Slovensko, Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov, Maďarsko, Poľsko, Rakúsko, Rumunsko a Taliansko. Slováci spojili svoj osud s Čechmi a ďalej pokračujú po svojej ceste národnej emancipácie. Učia sa zákulisným politickým ťahom aj v duchu populárneho Machiavelliho a niektorých podozrievam, možno neprávom, že aj od Mussoliniho. Ale na vybratej ceste im najväčšie problémy a ohrozenia vytvárajú nepoučiteľní domáci vodcovia a dôverčiví až naivní, po pokoji túžiaci a politicky spiaci radoví občania. Našinec je natoľko človekom prognózovanej mierumilovnosti tretieho tisícročia, že automaticky predpokladá takú mieru pozitívnosti svojho okolia, v ktorom už nikto neusiluje o nič cudzie. A tak so srdcom na dlani, s jemu vlastnou žičlivosťou, príliš ochotne zabúda na opačné skúsenosti predkov. Najradšej by každý chcel mať svätý pokoj, ale ten sa dá nájsť hádam len na cintoríne. Tam nebožtíci nebudú chcieť od nikoho nič. 

ČÍTAJTE TIEŽ: MATOVIČ SĽUBUJE MAĎAROM NA SLOVENSKU POUŽÍVANIE MAĎARSKÉHO JAZYKA

V nabudenej situácii by sa mali žiadatelia či navrhovatelia revízie TZ zorientovať aj vo svojej vlastnej histórii a v obsahu i príčinách záväzkov, ktoré na seba prevzali ich pôvodní reprezentanti. Rovnako konštruktívne a mierotvorne by mali postupovať všetky nástupnícke štáty a starať sa predovšetkým o kultúrny rozvoj národnostných menšín a nie o ich povzbudzovanie k iredente, dávaním pochybných sľubov, živením bludných heroických mýtov povyšovaním politicky motivovaných legiend na reálnu a školskými programami zámerne šírenú mystifikačnú „históriu“ ignorujúcu dokázané fakty. Aj skrz prístup k miere pravdivosti historických faktov sa dá identifikovať cieľ a smer úsilia danej vlády a jej poslušných vykonávateľov hrajúcich si na zástupcov vôle reprezentovaného etnika. Pravda, rovnako sa dá určiť aj miera ochoty inej vlády, využiť poznanie dokázanej historickej pravdy a skúseností predkov na ochranu záujmov svojho štátu a predvídať jej akcie i reakcie nielen za rokovacím stolom či v banketovej sále.

Černovská tragédia

Veď si pripomeňme aspoň niečo z hrozivých dejín maďarskej nadvlády a ostatkov snáh po ovládnutí nášho územia. Spýtajme sa, prečo naši čerství predstavitelia ignorujú zmasakrovanie obyvateľov Černovej maďarskými žandármi v roku 1907. Na základe akého práva a v mene akých zámerov zabúdajú naši politickí predstavitelia na príčiny vzniku, priebeh a záver prvej svetovej vojny a utrpenie našich vojakov v nej a ich rodín v zázemí. Prečo sú prístupní deštruktívnym revíziám Trianonskej zmluvy. Zabudli na vpád maďarských vojsk na územie Slovenska v roku 1919 a zverstvá s tým spojené im nehovoria tiež nič? Vierolomné chovanie sa predstaviteľov maďarského štátu po Mníchovskej zrade v roku 1938 a pár dní po vzniku prvej Slovenskej republiky v roku 1939, im je taktiež ľahostajné? Vedia vôbec koľko Slovákov, zmobilizovaných do maďarskej armády z územia okupovaného na základe Viedenskej arbitráže, zahynulo v rámci Stalingradskej operácie a o spôsobe akým o nich referoval maďarský minister obrany vo svojom parlamente? Maďarským štátom podporovaný iredentizmus, pretrvávajúci napriek Parížskej mierovej zmluve z roku 1947, je pre našich štátnych predstaviteľov asi opäť len zavrhnutiahodná konšpiračná teória. 

ČÍTAJTE TIEŽ: VLASTIZRADCA MATOVIČ CHYSTÁ AUTONÓMIU, OPOZÍCIA JE PARALYZOVANÁ A NÁRODNÉ SILY V TROSKÁCH

Chápu už voliči koalície dnes ovládajúcej Slovenskú republiku, kam ich vyvolenci smerujú? Ťažká otázka? Možno. Odhadujem, že na koniec následkov spôsobených konaním predsedu vlády veru nedovidí ani sám pán Matovič. Keďže nie je sólový, ale koaličný hráč, do radov jeho „prezieravých“ štátnických aktivít sa iste zaradili jeho vládni partneri a všetci koaliční poslanci Národnej rady, tvoriaci, podľa mňa na žiaľ slovenského národa, 95-poslancovú ústavnú väčšinu. Takže, traste sa občania pred následkami možností, ktoré sa pred vami črtajú z avíza vyslaného 2. júna 2020.

Matovičov prieskum verejnosti

Prosím, zamyslime sa všetci aj nad tým či si voliči, ktorí svojim výberom vo voľbách dali dnešnej koalícii takú silnú moc nad štátom, lebo to už nie je moc v štáte, uvedomujú čo nastvárali. Niektorí určite, iní ešte aj pod tlakom situácie zrejme váhajú. Ich vzájomný pomer odhadovať nebudem. O jednom som však presvedčený, doslova bytostne. Premiér SR má dbať o prospech SR a nesmie vytvárať predpoklady na jej úpadok ani len svojou účasťou na žiadnom podujatí spochybňujúcom oprávnenosť jej vzniku. A už vôbec nie na búraní základových kameňov. To sa prinajmenšom rovnako týka Trianonskej ako aj Parížskej mierovej zmluvy a vývodov z každej z nich. Či tak robí, alebo nie, máte právo priebežne posudzovať a vyjadrovať svoju mienku. Alebo čakajte kým vám odpovie svojimi skutkami sám. Nejde tu o žiadnu frustráciu, ani nepodloženú fóbiu, ale o pozorovanú prax a bežnú opatrnosť. Vojenská skúsenosť hovorí, že keď zradí vojak, zaplatí to niekoľko spolubojovníkov životom. Keď zradí veliteľ, vymaže celú podriadenú časť a straty sú násobné. Keď však zradí vojvodca, zlikviduje to spravidla celú misiu. Teda riadeným prelomením tajomstva, sa 2.6.2020 na úrade vlády, pokútnym prijatím memoranda Csákyho vetvy maďarskej komunity, vykonával prieskum postoja verejnosti k takej nehanebnosti, aká sa na Slovenskú republiku už dávno chystá. Otázka je, či súbežne nejde o prípravu situácie, ktorá vyústi do nejakých dvoch možností, z ktorých každá vylúči existenciu samostatného slovenského štátu. 

Matovič poskytol príležitosť

Nechcem byť pesimistom. Napriek hustote udalostí, ktorých beh je preplietaný koronavírusovou pandémiou sa mi však ukazuje, že náš pán premiér koncepciu vládnutia nemá. Ako kormidelník štátu zvaného Slovenská republika, nepozná cieľ do ktorého ju chce za štyri roky svojho riadenia dostať. Iba reaguje na udalosti a situácie, ktoré mu podstrkujú, rozohrávajú a diktujú iní. Kde a v akej situácii bude SR a jej občania, nielen z pohľadu vnútorných ale aj zahraničných vzťahov až uplynie štvorročné obdobie jeho vlády zrejme nevie. Následky absencie cieľa v jeho vedomí však postihnú všetkých občanov a celý štát. Preto mi nedá, čo aj v najhlbšej úcte ku každej individualite, nepripomenúť všetkým občanom, že pán Matovič je len predseda vlády, aj to dočasne. Nie je však majiteľom Slovenskej republiky, ani pánom jej občanov, aby sa pohrával s ich budúcnosťou. Kam sme sa to zas svojou dobromyseľnou dôverčivosťou dostali. Nenadarmo označujú domáci iredentisti vzniknutú situáciu za príležitosť. V čom spočíva podstata ich príležitosti? Nebude to múdrosť, skôr jej opak či naivita štátneho predstaviteľa, ktorý za potľapkanie po pleci a vyslovenie niekoľkých lichotivých pochvál, je ochotný nielen arogantne sa povýšiť nad skúsenosti národných predkov a nad múdrosť a prezieravosť štátnikov z obdobia konca prvej svetovej vojny (I.SV), ale zanedbať, či skôr zapredať záujem vlastného národa. Príčinné súvislosti k rozhodnutiam Trianonskej zmluvy boli predsa posudzované najlepšími mozgami angažovaného sveta a to na základoch príčin vzniku, priebehu aj výsledkov I.SV a cieľov, spôsobov i metód, ktoré Budapešť po celú dobu existencie svojej dominancie nad nemaďarskými národmi Uhorska predvádzala. Nediv sa, ale zaplač, Slovač, tvoj štátnik je v nejakých medzinárodných vidinách náchylný spáchať deštrukciu tvojho štátu.

Uznávam, každá doba má svoju neurózu, ale šikovný politik má jej vzniku predchádzať a keď sa nejaká predsa len prejaví, tak ju prezieravo, teda s vysokou predvídavosťou rieši. Nešikovný či nevedomý štátny predstaviteľ spoločenské neurózy vyvoláva. Konkrétne v našom prípade ich pán premiér zrejme privoláva. Netrúfam si odhadnúť, či si vôbec uvedomuje koľko agresivity svojim nemiestne povzbudzujúcim a neoprávneným postupom vyvolá a aké vášne zaktivuje. Hlavne, že bude domácich zastrašovať raziami NAKA.

(Autor je podpredseda politickej strany Práca slovenského národa, PSN, www.psn.sk)

PRÁVE STE DOČÍTALI ODOMKNUTÝ ČLÁNOK:

 

Ak sa Vám článok páčil a máte naďalej záujem čítať pravdivé a nezávislé texty staňte sa naším predplatiteľom a získajte množstvo výhod:

 

https://www.extraplus.sk/extraplus/predplatne