MATOVIČOVA VLÁDA STRATILA LEGITIMITU

Bol som zvedavý, čím novým nás – počas tohtoročných spomienok na 31. výročie Novembra 1989, teda politického a majetkového prevratu – prekvapia médiá. Neprekvapili ničím. Slovenský mainstream sa heslám politikov i želaniam obyvateľstva z novembrových námestí o slobode slova, pravde a láske, ktoré mali zvíťaziť, spreneveril už od globálneho „zjednotenia kroku“ na prahu milénia. V slovenských podtatranských dolinách a na žírnych rovinách sa ostatné roky darí rozprávkam. Tá o Dobrom anjelovi priviedla do prezidentského kresla popradského Rumburaka, zahaleného do farebného plášťa s pruhmi a hviezdami, ktorému z vreciek vypadávali „cinknuté“ doláre a z úst rovnako falošné slová. Z druhého orieška si slovenský ľud vylúpol v roku 2019 Popolušku, ktorá sa z pezinskej skládky pretancovala až do Grasalkovičovho paláca. Zdroje blízke jej zrkadlu však tvrdia, že ona sama by sa s prsteňom, zabudnutým Arabelou v oválnej pracovni Bieleho domu, radšej stala protagonistkou rozprávky O škaredom káčatku... Tretí oriešok bol jarným danajským darom, lebo miesto Andersenovej rozprávky O hlúpom Janovi vypadlo na dlážku ústrednej volebnej komisie vírusom zmutované jadro príbehu O tupom Igorovi z „malého Ríma“. Práve pre toto si aj mainstreamové médiá naštudovali a svorne aj zohrali divadelnú kreáciu. Spomínate si ešte na rozprávku O siedmich kozliatkach? V nej si dal vlk u kováča zmeniť hlas, aby mu hlúpe či neskúsené (no v každom prípade oklamané, podvedené) kozliatka uverili a otvorili dvere... Áriou zohratého zboru to spustili 16. a 17. novembra na nás.

Škatule sa presúvajú do Zlatej Prahy

Najskôr sa zdalo, že celoplošné prepadávanie a zatýkanie akčných frajerov s kukláčmi z NAKA pred televíznymi kamerami prinesie zmenu nielen v najvyšších politických a justičných kruhoch, no aj vo vlastníckych štruktúrach mediálnych domov. Akoby sa majitelia zľakli a narýchlo zbavovali dôkazov o mediálnej korupcii storočia. Majiteľom televízie Markíza sa stal najbohatší Čech Petr Kellner. Finančná skupina PPF dokončila v októbri 2020 prevzatie mediálnej spoločnosti CME, ktorá prevádzkuje 30 televízií v piatich krajinách strednej a východnej Európy vrátane slovenskej Markízy a českej Novy. Oveľa viditeľnejšie zmeny nastali aj v spravodajskej televízii TA3. Ivan Kmotrík ju podľa týždenníka Plus 7 Dní predal ďalšiemu českému podnikateľovi a politikovi Ivovi Valentovi, ktorý má za riekou Moravou svoje dlhé prsty tiež v Parlamentných listoch. Tieto presuny sú o to zaujímavejšie, že po predaji vydavateľstva Perex s denníkom Pravda (takisto českému majiteľovi) sa reťazia kšefty smerom do Prahy. Tam, kde sa milióny prenášajú bežne v škatuliach od vína či od topánok...

Koordinovaná antikampaň

Nespokojný národ ohlásil, že „sviatok slobody a demokracie“ bude 17. novembra 2020 napriek obmedzeniam a protiústavnému vyhláseniu núdzového stavu oslavovať verejnými zhromaždeniami. Ľud povstal proti Matovičovi. Presnejšie – proti milionárskemu bláznovi z Trnavy. A novinári? Tí odrazu utekali do vyhne ku kováčovi, aby im prekoval hlasivky. Médiá (hoci tenkým hláskom) prevzali rolu strašiteľov a bubákov. A to ešte dlho pred Mikulášom, ktorý chodí s čertom i anjelom až 6. decembra. Kým presstitúti doteraz ospevovali masové demonštrácie v Bielorusku, v Hongkongu, protesty proti Putinovi, Trumpovi, Babišovi či prezidentovi Zemanovi, kým ešte pred pár mesiacmi doslova pozývali na námestia Za slušné Slovensko, odrazu sa zmenili na moralistov a odrádzačov. Tí istí, čo ešte v októbri v éteri nahlas bojovali proti hoaxom a fake news, boli razom hlásnymi trúbami vládnej propagandy. Stali sa najväčšími konšpirátormi. Médiá ruka v ruke s vládou spustili pred 17. novembrom antikampaň, používanú všetkými totalitnými režimami. Goebbelsovsképraktiky, samozrejme, najlepšie uchopili priami zadávatelia: dočasný premiér Igor Matovič s ministrom obrany Jaroslavom Naďom. Od válova štátnych hmotných rezerv a kšeftov pri opakovaných celoplošných či regionálnych testovacích víkendov sa nechce dať odstrčiť ani Prof. MUDr. Vladimír Krčméry, ktorý sa dal zneužiť a akoby cez kopirák vykročil po stopách antichartistov zo 70. rokov. „Nezvyšujme dnes mobilitu, nezvyšujme denzitu (hustotu), necestujme, odložme svoj nesúhlas či hnev, i keď veľakrát môže byť zreteľa hodný.“

Vláda stratila legitimitu

Establishment, ktorý svojich pokojne protestujúcich občanov označuje za extrémistov alebo fašistov, nadáva im do opíc či luzy, vyhráža sa tvrdými zákrokmi ozbrojených zložiek, kriminalizuje a varovne sľubuje pokuty aj odvetu represívnych zložiek, stratil legitimitu. Hoc jeho vláda a moc vzišla z riadnych parlamentných volieb. Médiá vrátane verejnoprávnej RTVS zvýrazňovali hŕstku násilníkov a ignorovali desaťtisíce slušných, no sklamaných Slovákov, vyjadrujúcich svoj názor. Zatajovali postrelenie 15-ročného chlapca gumovým projektilom policajta do tyla pred Úradom vlády SR a prekrucovali okolnosti incidentu. Na Hodžovom námestí v Bratislave – teda priamo pred sídlom hlavy štátu – išlo o občiansky protest, ktorý neorganizovala žiadna politická strana. Napriek tomu oligarchovia z finančných skupín J&T, Eset, Penta – vlastniaci mainstreamové médiá – nariadili zostrihať v televíznych správach obraz násilia, porušovania verejného poriadku a útoku na policajných ťažkoodencov. Bolo však aj veselo. Ako všade, kde sa stretnú dobrí ľudia. Mne sa najviac páčili heslá odsudzujúce zapredaných novinárov a transparent s nápisom: „Kde ste, herci...??? Soros nezaplatil?“

Aj medzi novinármi sa nájdu niekoľkí, ktorí sa hľadali a našli. Jeden z nich – Marián Leško – prešiel dlhokánsku cestu z komunistického týždenníka Nové slovo cez denníky Pravdu a Prácu, po stáži v USA aj cez redakčnú žumpu denníka SME, aby sa prostredníctvom televízneho príštipkárčenia v Markíze aj JOJ dostal k postu poradcu prezidentky Čaputovej. Mohol tak protesty sledovať zblízka spoza okien bývalého Pionierskeho paláca. Ak chlebodarkyni referoval pravdivo, zhodol sa celkom isto s ďalším kolegom, ktorý po dlhej práci v pravicových a liberálnych médiách vytriezvel. Komentátor Dag Daniš, ktorý ešte donedávna žil zo žoldu liberálneho portálu Aktuality.Sk, ktorý bytostne nenávidí stranu Smer-SD, Fica, Pellegriniho, Kaliňáka i Blahu, píše teraz pre Postoj. To je rovnako pravicový web, nenávidiaci skoro identicky intenzívne Smer a jeho „partičku“. Matovičovej vláde, parlamentnej koaličnej väčšine v parlamente, oligarchom i strateným dušiam v redakciách mainstreamových médií odkazuje: „Priatelia, ak vás niekto presviedča, že na dnešných protestoch boli extrémisti, grázli, mafiáni, náckovia a chuligáni, tak trepe. Áno, boli tam aj takí, no prevažná väčšina boli celkom normálni, slušní ľudia, ktorí prišli nenásilne protestovať. Dôvody, ktoré ich k tomu vedú, sú vážne – a kto ich nevidí, je tupec mimo reality. Som zvedavý, či bude duo Matovič – Naď aj ďalej protestujúcim arogantne nadávať do luzy, ktorú vraj netreba akceptovať. Ak áno, bude to ďalšia hrubá chyba, ktorá bude mať vážne následky.”

Referendum alebo palica?

V normálnych krajinách s fungujúcou demokraciou, zdravotníctvom aj právnym poriadkom nasadia nebezpečnému psychiatrickému pacientovi (po slovensky bláznovi) zvieraciu kazajku, aby nemohol ubližovať ostatným ani sám sebe, dokážu ho spacifikovať studenými obstrekmi alebo ho zavrú do blázinca. V maličkom stredoeurópskom štáte vozia prominentného pacienta z úradu vlády v pancierovom vozidle, celú štvrť, kde prominent v „malom Ríme“ býva, uzatvoria policajti a jeho rodinu strážia ako poklad byzantského kupca... Nedávnym prednovembrovým vladárom sa to už stalo. Za oknami neohroziteľných sídiel nepočuli dobre výkriky obyčajných slušných ľudí. Mysleli, že stále počujú novembrové volanie študentov pred plexisklovými štítmi pohotovostnej jednotky na Národnej triede v Prahe: „Máme holé ruce!“, no kalendár na stene už bol obrátený na december a volanie z hrdiel dospelých občanov sa tiež mierne zmenilo na: „Máme hole v ruce!“ Matovič to zrejme nepochopí. Rozumie však číslam. Preto tá snaha o referendum. Počty nepustia.