MEDIÁLNE OČKOVANIE

Ideologická výchova mladých ľudí je prvoradým cieľom každého totalitného systému. Nie je nijaké tajomstvo, že človek býva pred propagandou najzraniteľnejší práve v období dospievania, keď sa jeho svetonázor ešte vyvíja. Najvplyvnejšou inštitúciou prevýchovy sa preto často stáva práve škola. „Tak našej mládeži pripadá vznešená a zodpovedná úloha byť strážcom odkazu našej národnej revolúcie, z ktorej vznikla naša nová národná sloboda a náš nový, ľudovodemokratický systém,“ vyhlásil Klement Gottwald už v roku 1947. Dvadsiate storočie je plné prípadov, keď sa režim pokúsil násilne zmocniť zmýšľania mladých ľudí. Za čias prvej Slovenskej republiky tu bola Hlinkova mládež s oficiálnou ľudáckou doktrínou, podľa ktorej sa vyučoval pokrivený obraz o židoch a iných nepriateľoch štátu. Za normalizácie sme tu zase mali iskry, pionierov a SZM, ktoré na dobrovoľne–povinných politických školeniach a vydávaním propagandistických brožúr vštepovali mládeži správny názor na proletársky internacionalizmus a škodlivú úlohu amerického imperializmu vo svete. Súdruhovia svojich občanov tiež od útleho detstva chránili pred konšpiráciami blokovaním „štvavých“ vysielačiek Spojených štátov, ako boli Hlas Ameriky alebo Slobodná Európa, čo šírili dezinformácie do krajín socialistického blahobytu. Vyučovací proces však ponúka ešte viac možností manipulácie a je bezpochyby najúspešnejší spomedzi všetkých nástrojov. Kto sa zmocní školstva, môže podľa ľubovôle formovať myslenie ďalších generácií. To, že vzdelávací proces nie je – a v podstate ani nemôže byť – neutrálny a len o „učení“ faktov, bolo známe už dávno. Stačí si pripomenúť, čo povedal v auguste 1918 Vladimir Iľjič Lenin: „Otvorene vyhlasujeme: škola mimo života, mimo politiky – to je klamstvo a pokrytectvo.“

Školská manipulácia

Do zápasu o budúce generácie sa zapájajú na Slovensku okrem štátnych inštitúcií a mimovládnych organizácií aj niektoré mienkotvorné médiá. Denník SME napríklad už niekoľko rokov organizuje na školách vzdelávacie projekty nazvané SME v škole, ktoré neobchádzajú ani rôzne kontroverzné témy. Spomeňme napríklad orwellovsky znejúcu Multikulturálnu výchovu, určenú pre druhý stupeň ZŠ, kde sa mali žiaci naučiť netolerovať „svoju nevedomosť o živote iných kultúr“.

Dvadsiate storočie je plné prípadov, keď sa režim pokúsil násilne zmocniť zmýšľania mladých ľudí.

Podobnú náplň mal tiež Človek a spoločnosť, určený pre gymnáziá a stredné školy, kde sa študenti učili „tolerovať a rešpektovať ostatných“. Azda nikoho neprekvapí, že oba projekty boli zorganizované s podporou Nadácie otvorenej spoločnosti, ktorá patrí do veľkej rodiny Open Society Foundations založenej finančným špekulantom Georgeom Sorosom. Podobná iniciatíva však nie je len slovenskou zvláštnosťou – totožné aktivity vykonávajú na školách napríklad aj v susednom Česku. Minulý rok bol medializovaný prípad, keď otec odmietol pustiť svoju dcéru do školy na prednášku o multikulturalizme, po ktorej sa konala diskusia s odborníkmi na tému pokojného spolunažívania kresťanstva s islamom. Lokálne autority namiesto ospravedlnenia navrhli, aby rodinu nespokojného rodiča preverila sociálka, ktorá mala zvážiť, či nie je svojím „netolerantným“ prístupom nebezpečím pre vlastné deti.

Brožúry „nezávislého“ denníka

V roku 2017 vydal Denník N príručku Klamstvá a konšpirácie, určenú pre stredné školy. Na jej vytlačenie sa zložili dobrovoľne čitatelia novín sumou približne 30-tisíc eur, vďaka čomu mohla byť bezplatne distribuovaná medzi viac než 35-tisíc študentov na školách. Podľa autorov (na jej zostavení sa spolupodieľal napríklad aj známy lovca konšpirátorov Juraj Smatana) je publikácia „určená komukoľvek, koho zaujíma dianie na slovenskom Facebooku a techniky, pomocou ktorých je možné ovplyvniť názory ľudí. Môžu ju využiť aj študenti a žiaci slovenských stredných škôl ako doplnkový materiál na hodinách náuky o spoločnosti, informatiky alebo mediálnej výchovy“. Jej objektivitu a nestrannosť do istej miery spochybňuje to, že sa v nej otvorene obviňujú niektoré konkurenčné médiá zo šírenia dezinformácií a propagandy. Nevyhýba sa však ani priamym zásahom do politiky. Ako príklad uverejňovania klamstiev na internete sa napríklad uvádza Boris Kollár alebo príslušníci a sympatizanti Kotlebovej ĽSNS.

Ďalšia podobná príručka Denníka N na seba po takomto „úspechu“ nenechala dlho čakať – vyšla koncom minulého roka. Jej názov bol Kritické myslenie. Ponúkala napríklad rozhovor s Ondrejom Gažovičom, ktorý niekoľko rokov pôsobil ako diplomat v Berlíne a podľa autorov príručky je tiež „lektorom kritického myslenia“, nech už to znamená čokoľvek. „Žiakom a študentom treba vysvetľovať, že informácie si nie sú rovnocenné. Tak ako rozmýšľajú nad tým, aký smartfón alebo tenisky si kúpia, by mali rovnako uvažovať, aké médiá budú čítať a komu môžu dôverovať,“ hovorí školákom príručka nepochybne celkom nestranných novín. Všetci by si mali kupovať asi N-ko alebo SME – im predsa môžeme dôverovať. Kriticky predsa myslí ten, kto číta a nespochybňuje tradičné médiá. Tých ostatných (nekriticky mysliacich) treba naopak prevychovať a dodať im tie správne hodnoty, najlepšie rovno spolu s materským mliekom.

Indoktrinácia mládeže

Aby toho nebolo málo, Denník N vydal ďalšiu príručku aj počas tohto apríla, ktorá nesie názov Ako fungujú médiá. Opäť sa mu podarilo vyzbierať veľkú sumu, v tomto prípade takmer 17-tisíc eur, a opäť bude príručku rozdávať zadarmo na školách, aby ju mohli učitelia používať pri výučbe. Takýchto škôl, kde sa má používať, je vraj až 430. Žiaci sa budú učiť o tom, komu majú veriť a komu, naopak, nie. Je to irónia: nemá predsa veľkú váhu, keď nám jedny noviny hovoria, že tie druhé, konkurenčné, sú nedôveryhodné. Prekvapujúce je však hlboké ticho na ministerstve školstva. Ako je možné, že nikomu podobné aktivity neprekážajú? Učitelia by sa mali spoločne s rodičmi konečne ozvať a dať jasne najavo, že oni politickú angažovanosť v škole odmietajú. Ak sa totiž vzdáme princípov, na ktorých demokracia stojí, vzdáme sa aj tej trochy slobody, ktorú sme si v Novembri 89 vybojovali.