MIMOVLÁDKY TIAHNU DO BOJA

Pred pár týždňami bolo na politickom festivale Pohoda oznámené, že mimovládne organizácie – na čele s Nadáciou otvorenej spoločnosti – vzhľadom na blížiace sa jesenné voľby v septembri 2023 organizujú a štartujú novú kontaktnú kampaň s názvom CHCEM TU ZOSTAŤ. Táto aktivita má údajne smerovať k aktivizácii mladých voličov a podporiť ich rozhodnutie ísť voliť.

Tlačovú konferenciu viedol Fedor Blaščák, riaditeľ Sorosovej nadácie tu v Bratislave, a zúčastnili sa na nej príznačné mená – Pavol Čekan ako šéf správnej rady tejto nadácie, Zuzana Petková z Nadácie Zastavme korupciu, riaditeľka VIA IURIS Katarína Batková, Michal Kišša z Nadácie Pontis či moderátor Sajfa spoločne so svojou manželkou.

Túto kampaň organizujú štyri hlavné subjekty, štyri mimovládne organizácie – Nadácia otvorenej spoločnosti, MEMO 98, Platforma pre demokraciu a Nadácia Pontis. Spoluorganizátormi sú desiatky iných mimovládok, medzi ktorými musíme spomenúť Nadáciu Zastavme korupciu, Nadáciu VIA IURIS, Nadáciu Milana Šimečku, Nadáciu Cvernovka, Inštitút SGI, Za slušné Slovensko a podobné „dobre známe“ organizácie.

Hlavné tváre kampane CHCEM TU ZOSTAŤ majú byť Iveta Radičová (bývalá šéfka správnej rady Nadácie otvorenej spoločnosti), mainstreamová influencerka Veronika Sajfa Ostrihoňová a bývalý hokejista Michal Handzuš.

Pri zbežnom pohľade by sa mohlo zdať, že ide o nevinnú mimovládnu aktivitu s dobrosrdečným cieľom; nič však nie je vzdialenejšie pravde ako tento dojem, ktorý cielene vytvára mainstream. Urobíme si preto okienko do minulosti, pretože odštartovanie kampane CHCEM TU ZOSTAŤ je len déjà vu toho, čo sa tu udialo v roku 1998 a boli pri tom tie isté politické mimovládne organizácie, ktoré tu už dekády existujú a manipulujú verejnú mienku tak občanov, ako aj mladých ľudí.

Cieľ – odstrániť Mečiara

Cieľom mimovládok v roku 1998 bola podpora vtedajšej opozície a jej lídrov Dzurindu a Mikloša (pochádzajúcich z M.E.S.A. 10) s hlavným motívom – odstrániť veľkého Sorosovho nepriateľa Mečiara a otočiť smerovanie Slovenska k žiadanému smeru. Akému? Otvoriť ho globalistom, zahraničnému kapitálu a západnému ekonomickému, hospodárskemu a politickému vplyvu s jasným cieľom – integrovať Slovensko do EÚ a NATO. Parlamentné voľby v roku 1998 boli teda na Slovensku zásadné. A tak politické mimovládky došli s vlastnou masívnou predvolebnou kampaňou, ktorá sa nazývala Občianska kampaň ’98 alebo skrátene OK ’98.

Základy na túto masívnu kampaň mimovládok boli položené v roku 1997 na celoslovenskej konferencii mimovládneho sektora, následne Európske nadačné centrum distribuovalo stanovisko, že v prípade jasnej proopozičnej koncepcie kampane OK ’98 by sa k nej darcovia mohli postaviť súhlasne. V decembri 1997 prebehlo stretnutie vo Viedni, kde dostali politické mimovládky know-how z kampaní v Bulharsku a Rumunsku a mohlo sa ísť do boja.

Oficiálne bola kampaň vyhlásená 3. marca 1998 vo Zvolene predstaviteľmi 35 mimovládnych organizácií, ktoré vytiahli do boja svojím vyhlásením občianskej kampane.

Mobilizácia voličov

Súčasťou kampane OK ’98 bolo vyše 60 akcií. Projekty zahŕňali „vzdelávanie“ voličov, monitorovanie kampane a volieb (cez novovytvorené MEMO 98), prieskumy verejnej mienky, televíznu kampaň a prezentovanie diskusií s kandidátmi, tiež aktivitu Rock volieb (šnúra 16 koncertov na mobilizáciu mladých voličov), divadelné predstavenia, pouličné happeningy, poradné centrá a veľké množstvo tlačených propagačných materiálov. Projekt Rock volieb – séria koncertov zameraná na mobilizáciu mladých voličov – bol napríklad prevzatý od americkej organizácie Rock the vote, ktorý dotiahla Sorosova Nadácia otvorenej spoločnosti.

A teraz sa pozrime na tú monumentálnu mimovládnu silu v roku 1998. Koordinačný výbor kampane tvorilo 11 najdôležitejších mimovládnych organizácií, akcie organizovalo 58 a celkovo na kampani spolupracovalo viac ako 100 týchto organizácií tretieho sektora. Spomedzi známejších, ktoré boli hlavnou súčasťou koordinačného výboru, boli uvedené nasledujúce: Nadácia otvorenej spoločnosti, Nadácia Ekopolis, Nadácia pre občiansku spoločnosť (dnes Nadácia Pontis), Inštitút pre verejné otázky, Nadácia Milana Šimečku, Partners for Democratic Change či Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku.

Za americké doláre

Dohľad nad kampaňou mala aj americká vládna organizácia National Endownment for Democracy – organizácia priamo založená a financovaná americkým kongresom, ktorá sa živo aktivizovala aj v Arabskej jari v roku 2011. V zozname organizácií kampane OK ’98 je následne National Democratic Institute – teda inštitút financovaný spomenutou vládnou organizáciou NED a tiež americká agentúra pre medzinárodný rozvoj USAID či americká vládna agentúra na pozadí diplomacie USIA.

Americké doláre takisto financovali Inštitút pre verejné otázky, úplne nový opozičný think tank, ktorý vznikol v roku 1997 a ktorý založili dobre známi Sorosovi ľudia Bútora s Mesežnikovom, v tom čase hlavné tváre Nadácie otvorenej spoločnosti. Mnohé donorské organizácie fungovali pod názvom Slovak Donor's Forum (Slovenské fórum donorov) a toto konzorcium poskytlo dokopy 1 006 400 dolárov na volebné projekty mimovládnych organizácií. Peniaze takisto pritiekli aj z európskych fondov PHARE a z americkej agentúry USAID či USIA; dokopy podľa dobových zdrojov mohlo v kampani OK ’98 seriózne ísť o sumu prevyšujúcu 160 miliónov vtedajších slovenských korún.

Déjà vu po 25 rokoch

Je preto neuveriteľné, že po dvadsiatich piatich rokoch sme stále u rovnakých slovenských politických mimovládnych organizácií, ktoré svojou vtedajšou činnosťou (spoločne s dolármi z USA) zasiahli v roku 1998 do volieb a aj financiami od svojich donorov pomohli pretlačiť žiadaný výsledok a politickú zmenu. A je tiež neuveriteľné, že tieto isté „neziskovky“ a politické mimovládne organizácie idú dnes – po štvrťstoročí – na občanov a mladých ľudí s kampaňou CHCEM TU ZOSTAŤ, a tak sa ukazuje, že tie isté slúžky systému idú znovu manipulovať verejnú mienku občanov (a hlavne mladých ľudí) nielen k tomu, aby prišli voliť, ale de facto k tomu, aby sa nezmýlili a volili „správne“. Áno, aby volili tak, ako „systém“ očakáva – progresívne, prozápadne a proatlanticky.

Autor je kandidát na poslanca do NR SR za stranu Kotlebovci - ĽSNS