NEDOVOĽME ZÁPADU PREPÍSAŤ HISTÓRIU, OSLOBODILI NÁS RUSI, NIE AMERIČANIA!

Svet si 8. mája pripomína 76. výročie skončenia druhej svetovej vojny - doteraz najväčšieho ozbrojeného konfliktu v dejinách ľudstva. Začal sa 1. septembra 1939, keď nacistické Nemecko zaútočilo na Poľsko. 

Lenka Mayerová, šéfredaktorka Extra plus

 

Mier je vzácnosť a nie samozrejmosť. Bratislavský Slavín je pre mňa posvätné miesto, pretože si tu každoročne pripomíname obete, ktoré nám zabezpečili mier trvajúci už 76 rokov. Týmto miestom prechádzam vždy so smútkom. Je bolestné pozerať sa, akí mladí ľudia trpeli, strádali a nakoniec položili za našu slobodu svoj život, ktorý mali ešte len pred sebou. Dnes si ani len nevieme predstaviť, akú bolesť museli prežívať matky, ktorým sa ich synovia už nikdy nevrátili domov a ich bezvládne telá ostali na cudzom území. Význam tohto pietneho miesta by si mali pamätať najmä dnešné generácie, aby niesli odkaz do budúcnosti, pretože dnes sme svedkami prepisovania historických faktov a falšovania histórie. Nesmieme dopustiť, aby protiruské nálady na Západe prepísali históriu a zabudli, že nás oslobodili Rusi a nie Američania, ako si to dnes myslia mnohí mladí ľudia, ktorým sa čoraz viac do hláv vštepuje, že Amerika je sloboda a mier, zatiaľ čo Rusko agresor. Opak je pravdou. Za slobodu vďačíme Rusom, nie Američanom! Červená armáda v rokoch 1944 až 1945 priniesla mier okrem bývalého Československa aj Poľsku, Maďarsku, Bulharsku, Rumunsku či Juhoslávii. Významným spôsobom prispela i k oslobodeniu Nórska aj Dánska a pádu nacizmu v samotnom Nemecku. Sovietsky zväz však za to zaplatil až privysokú cenu. Druhá svetová vojna ho stála životy 26,5 milióna obyvateľov, pričom len 8,8 milióna z nich boli vojaci a vojnoví zajatci. Až dve tretiny teda predstavovali straty na životoch civilného obyvateľstva. Na Sovietsky zväz tak pripadá absolútna väčšina všetkých obetí v rámci protihitlerovskej koalície. Západ však akoby začal zabúdať na to, akú úlohu zohral ZSSR v 2. svetovej vojne.

V Európe sa vojna skončila podpísaním bezpodmienečnej kapitulácie Nemecka 8. mája 1945, avšak jej definitívny koniec nastal až 2. septembra 1945 podpísaním bezpodmienečnej kapitulácie Japonska na americkej bojovej lodi USS Missouri v Tokijskom zálive.

Koniec druhej svetovej vojny si európske štáty pripomínajú 8. mája ako Deň víťazstva nad fašizmom. V Rusku a v niektorých ďalších krajinách bývalého Sovietskeho zväzu si porážku nacistického Nemecka pripomínajú o deň neskôr - 9. mája - ako Deň víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne. V Spojených štátoch oslavujú koniec druhej svetovej vojny až v septembri pri príležitosti výročia kapitulácie Japonska.

V predvečer začiatku vojnovej apokalypsy nacistický vodca Adolf Hitler vo svojom horskom sídle Kehlsteinhaus, známom ako Orlie hniezdo, vyhlásil: "Budúca vojna sa neskončí ako tá z rokov 1914-1918. Môže byť len víťazstvo, alebo skaza." Obrovskú skazu a nevýslovné utrpenie aj skutočne priniesla.

Počas šiestich rokov trvania druhej svetovej vojny zomreli a utrpeli zranenia desiatky miliónov ľudí. Podľa najnovších, vedeckou obcou akceptovaných údajov v nej zahynulo okolo 60 miliónov ľudí. Najväčšie straty, takmer 27 miliónov vojakov a civilistov, utrpel Sovietsky zväz.

Do bojových operácií sa postupne zapojilo viac ako 60 krajín sveta, v ktorých žilo približne 80 percent vtedajšej svetovej populácie. Priama bojová činnosť zasiahla územie 40 štátov - bojovalo sa v Európe, severnej Afrike, Atlantiku, Oceánii i v južnej a juhovýchodnej Ázii.

Už od prvých dní vojny sa do bojových akcií zapojilo aj Slovensko - tzv. Slovenský štát - ako spojenec nacistického Nemecka. Ale Slováci od začiatku vojny aktívne bojovali aj proti fašistom na rôznych frontoch. Išlo napríklad o československé vojenské jednotky v zahraničí, o povstaleckú 1. česko-slovenskú armádu na Slovensku či domáci partizánsky odboj. Vyvrcholením ozbrojeného úsilia v boji proti fašizmu sa stalo vypuknutie Slovenského národného povstania (SNP) 29. augusta 1944.

Druhá svetová vojna v Európe sa oficiálne skončila 8. mája 1945 o 23.01 h. V Sovietskom zväze bolo však vzhľadom na časový posun už po polnoci a preto bol za Deň víťazstva vyhlásený 9. máj.

V Rusku, ale aj za jeho hranicami je na Deň víťazstva čoraz obľúbenejší masový sprievod "Nesmrteľný pluk", počas ktorého nesú mlčky kráčajúci ľudia fotografie svojich blízkych a príbuzných, ktorí padli vo Veľkej vlasteneckej vojne. Po prvý raz sa toto podujatie konalo 9. mája v roku 2012 v meste Tomsk. Tento rok sa, tak ako vlani, uskutoční vzhľadom na pandémiu nového typu koronavírusu iba vo virtuálnom priestore - na sociálnych sieťach.