OPTIKOU STUDENEJ VOJNY

„Kto nie je s nami, je proti nám. Všetci tí, čo sú proti nám, navzájom určite spolupracujú.“ Zhruba takto by sa dala opísať paranoidná premisa, ktorá sa od salemských čarodejníckych procesov cez prenasledovanie vybájených komunistických spojencov nesie americkou históriou. Spojené štáty aj dnes naháňajú skrytého nepriateľa; tentoraz to nie sú diablove prisluhovačky ani komunisti, ale ruskí špióni, ktorými sa to vraj v Európe hemží. A keďže Európa je nesporná americká sféra vplyvu, tajné služby Veľkého brata spoza Atlantiku sa rozhodli konať proti proruským sprisahancom na starom kontinente.

Mentalita studenej vojny

Podľa britského denníka The Telegraph Američania podozrievajú viaceré európske politické strany z prepojenia na Kremeľ. Zmieňujú sa napríklad o takmer 7-miliónovom úvere, ktorý získal francúzsky Národný front od banky so sídlom v Rusku. Ide pritom o úplne štandardnú pôžičku a samotná suma sa javí ako drobné v porovnaní s financiami, ktoré Američania v Európe investujú do rôznych formálne nezávislých organizácií personálne sa prekrývajúcich s politickými elitami viacerých štátov EÚ. Ironická je celá logika aplikovaná v tomto prípade Spojenými štátmi. Tvrdia, že Rusi podporou euroskeptických strán nebezpečne zasahujú do vnútorných záležitostí štátov EÚ. Aby túto domnienku dokázali, prostredníctvom spravodajských služieb sa invazívne miešajú do európskych vnútorných záležitostí, ako keby na to z pozície cudzej mocnosti mali akékoľvek právo. Aj vyjadrenia odborníkov think-tanku RUSI podporujúce vyšetrovanie dávajú najavo, že Západ sa na celú záležitosť díva optikou studenej vojny: „Ruské kampane existujú v sivej zóne, realizujú sa skryto – často legálne – aby sa zabránilo politickej blamáži, ale s jasným cieľom oslabiť západnú vôľu bojovať.“ Ak sa aj Rusi v Európe angažujú, ale robia to legálne, čo zmôže s ich praxou hocijaké vyšetrovanie? A ak sa má Európa chystať na boj, máme sa pripraviť, že každý s odlišným postojom bude odteraz označovaný za kremeľského špióna?

Zapredaný minister

Na rečnícku otázku zakončujúcu posledný odstavec si môžeme pokojne ihneď odpovedať kladne. Obviňovanie oponentov z práce v prospech Ruska už do svojej rétoriky zaradili viacerí európski politici. Nedávno sa v Česku takýmto paranoidným výstupom na adresu šéfa rezortu spravodlivosti Roberta Pelikána vyznamenal predseda opozičnej TOP 09 Miroslav Kalousek. Po tom, čo ČR nevyhovela žiadosti USA o vydanie libanonského občana Aliho Fajáda, sa Kalousek nechal počuť: „Minister spravodlivosti je podľa môjho názoru aktívny spolupracovník ruských spravodajských služieb, ale nemôžem to doložiť, nebývajú na to písomné dôkazy. Keď sa tak však niekto správa, asi to tak bude.“ Môžeme očakávať, že s eskaláciou napätia bude podobných vyfabrikovaných káuz a honieb na skrytého nepriateľa zrejme iba pribúdať.