OTROCI EURÓPY

Usilovnosť Slovákov je oficiálne potvrdená už aj štatistikami EÚ. Viac ako 23 percent zamestnancov u nás pracuje na zmeny, zároveň máme najväčší podiel nočných zmien. V priemere odrobíme 39,6 hodiny, čo je v porovnaní s krajinami EÚ o 2,5 hodiny týždenne viac. „V medziročnom porovnaní sa kvalita zamestnaneckého prostredia na Slovensku nezlepšila. Slovenské pracovné prostredie je z hľadiska podielu napätých pracovných miest dokonca najhoršie v EÚ. Slovenskí zamestnanci sú neprimerane zaťažení, čo znamená nielen riziko zhoršeného zdravia, ale aj zhoršeného blahobytu,“ upozorňuje prezidentka Konfederácie odborových zväzov SR Monika Uhlerová.

Roman Stopka, predseda strany Práca slovenského národa, PSN

 

Rozhodne podporíme skrátenie pracovného týždňa. Naše stanovisko je podmienené presvedčením, že človek má právo na väčšie množstvo času oslobodeného od práce na zabezpečenie dôstojného života pre seba i svoju rodinu. Kybernetizácia spoločnosti už na to vytvorila predpoklady. Podľa našich pozorovaní je úroveň automatizácie i robotizácie vhodných procesov, povedzme, v oblasti vývoja, získavania surovín, postupov výroby, služieb, riadiaceho procesu súkromného či štátneho aparátu na takej úrovni, že toto skrátenie pracovného času umožňuje bez nežiaducich strát. Navyše, svojimi kapacitami a efektívnosťou práce presahuje potrebu produkcie natoľko, že možno vývoj dokonca súbežne smerovať aj na šesťhodinový pracovný deň. Prekážky v realizácii takého projektu spočívajú vo filozofii štátneho zriadenia. Kým demokratický štát, zameraný na rast životnej úrovne a skvalitňovanie života svojho obyvateľstva, môže mať mimoriadny záujem na takomto stave, tak štáty zamerané na prospech a zisky veľkopodnikateľov a im zodpovedajúcich štruktúr sa budú takémuto rozhodovaniu brániť. Nastolenie stavu je potrebné dôsledne pripraviť nielen z hľadiska samotnej práce, ale aj pozície vytvorenia rozsiahlych príležitostí na pozitívne využívanie takto získaného voľného času, aby sa rozvinuli doposiaľ skryté zdroje tvorivosti. (Extra plus 4/2023)

Trojdňový víkend

V našich končinách prevláda predstava, že čím viac hodín „odkrútime“, tým sme produktívnejší. V sobotu zvykne robiť 15,8 percenta ľudí a v nedeľu je to viac ako 12 percent. V neštandardnom čase je ochotných pracovať až 27,2 percenta zamestnancov. Slovenský ekonomický model postavený na nízkych mzdách a vysokom počte hodín považuje KOZ za prežitok, ktorý treba prekonať. Riešenie vidia aj v štvordňovom pracovnom týždni. „Často sa u nás objavuje tvrdenie, že nemôžeme skracovať pracovný čas, pretože na Slovensku máme vysoký nedostatok pracovnej sily. A práve zníženie pracovných hodín môže byť riešením jej nedostatku,“ vysvetľuje KOZ. Sektory trpiace nedostatkom pracovnej sily, vysokými nákladmi spojenými s neobsadenými pozíciami a potrebou využívať agentúrnych pracovníkov by sa podľa KOZ mali zamyslieť, prečo k tomu dochádza. Odpoveď totiž často súvisí s neudržateľnou prácou, nadčasmi, ťažkými fyzickými podmienkami a nízkou mzdou. Nová nemecká štúdia o štvordňovom pracovnom týždni potvrdzuje mienku slovenských odborárov. Ak sa podniky rozhodnú skrátiť pracovný čas svojich zamestnancov a naďalej im budú vyplácať plnú mzdu, môže to priniesť výhody pre obe strany. Viac ako štyridsať nemeckých spoločností a organizácií zaviedlo na šesť mesiacov skúšobne nový model pracovného času. Produktivita vďaka tomu mierne vzrástla a zvýšila sa aj spokojnosť zamestnancov. Podobné štúdie, ktoré tiež signalizovali pozitívne účinky, sa predtým uskutočnili v Spojenom kráľovstve, Južnej Afrike a Spojených štátoch amerických. U ľudí, ktorí pracovali len štyri dni v týždni, zaznamenali výrazne menej stresu, dlhšie trvanie spánku a vyššiu úroveň aktivity.

Škodlivý experiment?

Zamestnávatelia však bijú na poplach. Ťažkosti s obsadzovaním pracovných miest má 63 percent firiem a 24 percent z nich nedokáže obsadiť všetky pozície. „Dlhodobým problémom zamestnávateľov, na ktorý neustále upozorňujeme, je nedostatok pracovnej sily. Ak by o štvordňový pracovný týždeň požiadalo súčasne viacero zamestnancov, mohol by výpadok ešte výraznejšie umocniť túto zložitú situáciu. Pre určitý typ pracovných pozícií, najmä v nevýrobnom sektore, je za určitých podmienok možné skrátiť pracovný čas na pracovisku, avšak kratší pracovný týždeň by firmám, ktoré majú trebárs nepretržité prevádzky, spôsobil vyššie náklady či zvýšenú administratívu,“ uviedla Miriam Filová, hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR. Zamestnávatelia sa nestotožňujú s názorom, aby bol kratší pracovný čas prikázaný centrálne a tento inštitút by mal byť skôr predmetom kolektívnych vyjednávaní. Štvordňový pracovný týždeň by mal podľa generálneho sekretára Republikovej rady zamestnávateľov Martina Hoštáka „nedozerné následky“ na schopnosť firiem plniť zákazky a zásadne by zhoršil situáciu na trhu práce. „Experimenty zo zahraničia nepotvrdili opodstatnenosť takýchto sociálnych pokusov a pracovný týždeň zostal päťdňový,“ podčiarkol Hošták. Súhlasí s ním aj generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Andrej Lasz. „Zavedenie štvordňového pracovného týždňa by zvýšilo potrebu ďalších zamestnancov, najmä v odvetviach s nepretržitou prevádzkou, ako je energetika či doprava. Takáto zmena by si na celonárodnej úrovni vyžiadala doplnenie desiatok tisíc nových pracovníkov, čo nie je reálne zabezpečiť,“ dodáva. Skrátenie pracovného týždňa nepodporujú ani agropotravinári. „Takýto zásah do dĺžky trvania pracovného času v našom segmente vôbec neprichádza do úvahy. Poľnohospodárstvo a potravinárstvo dlhodobo zápasia s nedostatkom zamestnancov, a preto sú firmy nútené využívať na prácu v sektore aj cudzincov, brigádnikov, alebo napríklad ovocinári zaviedli pre nedostatok pracovníkov formu samozberov v sadoch. Preto sa v agropotravinárstve skôr hľadajú možnosti, ako do pracovného procesu zapojiť viac ľudí, než im uberať čas v práci,“ povedala hovorkyňa SPPK Jana Holéciová.

Chýbajú lekári i montážnici

A na lepšie časy zďaleka nesvitá. V nasledujúcich rokov nám bude najviac pracovníkov chýbať v oblasti zdravotníctva, sociálnej pomoci či stavebníctva. „Trvalo je neobsadených 80-tisíc pracovných miest prevažne s vyššou kvalifikačnou úrovňou – IT, lekári, učitelia matematiky a informatiky, alebo sú to fyzicky náročné miesta – napríklad mraziarne,“ uviedol 1. viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov Mário Lelovský. Na základe údajov Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR sa počty nezamestnaných ľudí a voľných pracovných miest vracajú na úroveň roku 2019. Príčinou je demografická zmena a podpora predčasných dôchodkov zo strany vlády. Na Slovensku skrátka nemá kto pracovať. Okrem zdravotníctva či nehnuteľností bude nedostatok pracovných síl pociťovať aj poľnohospodárstvo, lesníctvo, rybolov či služby na čistenie vôd a odstraňovanie odpadov. Vzrastie tiež dopyt po montážnikoch a ľuďoch v obchode a službách. Dôvodov a problémov je hneď niekoľko. Odchádzanie mladých kvalifikovaných ľudí zo Slovenska či školstvo nereflektujúce na potreby hospodárstva sú len vrcholom ľadovca. V každom prípade už odbila hodina dvanásta a ak tí, ktorí môžu a hlavne vďaka mandátu od voličov musia, neprídu s efektívnymi riešeniami, slovenská ekonomika bude v čoraz väčších problémoch.