PETER PELLEGRINI: SLOVENSKO NA PRVOM MIESTE

Bolo pre vás ťažké rozhodnutie ísť kandidovať na prezidenta SR?

Kandidatúru na prezidenta vnímam ako zodpovednosť a zároveň česť sa uchádzať o najvyšší post v štáte. Je to rozhodnutie, ku ktorému som pristupoval s plnou vážnosťou a zároveň pokorou. Ďakujem všetkým, ktorí mi v prieskumoch verejnej mienky vyslovujú podporu. Som presvedčený, že prezident musí stelesňovať slušnosť, dôstojnosť a presadzovať pokoj na Slovensku. Vždy som takú politiku presadzoval a teraz ju ponúkam aj v prezidentskej volebnej kampani.

Peter Pellegrini sa narodil 6. októbra 1975 v Banskej Bystrici. Je absolvent Ekonomickej fakulty UMB v Banskej Bystrici, vyštudoval odbor financie, bankovníctvo a investovanie. V Košiciach študoval na Technickej univerzite na ekonomickej fakulte. V roku 2006 bol prvýkrát zvolený za poslanca NR SR za Smer-SD. Opätovne bol zvolený do NR SR aj v ďalších volebných obdobiach. V roku 2012 sa stal štátnym tajomníkom na Ministerstve financií SR. Na mimoriadnom sneme strany Smer-SD v júni 2014 sa stal podpredsedom strany. V novembri 2014 sa stal prvý raz predsedom NR SR. Po parlamentných voľbách v roku 2016 zasadol do kresla podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu. V marci 2018 bol vymenovaný za predsedu vlády SR. Po februárových parlamentných voľbách v roku 2020 jeho vláda v marci podala demisiu. V tomto roku založil politickú stranu Hlas-SD a stal sa jej predsedom. V septembrových voľbách 2023 jeho strana zožala úspech so ziskom takmer 15 percent a stala sa druhou najsilnejšou stranou v koalícii a vo vláde Roberta Fica a nastúpil na post predsedu NR SR. Svoj zámer kandidovať na post prezidenta SR oficiálne oznámil 19. januára 2024. Hoci sa jeho cesty so stranou Smer-SSD a Robertom Ficom v roku 2020 rozišli, hovorí, že Hlas-SD a Smer-SSD sú dve sociálnodemokratické strany vo vláde, kde stredobodom ich politiky je zlepšovať kvalitu života ľudí. O vzájomných vzťahoch s Robertom Ficom nám povedal, že sú korektné a vzájomne sa rešpektujúce. Obidvoch politických lídrov spája zodpovednosť za Slovensko. Jeho rodná Banská Bystrica je pre neho mestom hrdej histórie, s krásnou prírodou, jeho rodisko, kde žijú jeho rodičia, kde má stále veľa priateľov. Moje prvé stretnutie s ním bolo pred vyše dvadsiatimi rokmi, keď len začínal svoju politickú kariéru. Odvtedy prešiel obrovský kus cesty, keď mal možnosť politicky vyrásť, až som v roku 2020, keď odchádzal z postu predsedu vlády SR, skonštatovala, že odchádza mladý štátnik. Na úvod rozhovoru nám prezradil, že jeho motiváciou vstúpiť do politických vôd bol fakt, že politika ponúka možnosti pozitívne meniť životy ľudí na komunálnej, parlamentnej alebo vládnej úrovni. Hovorí, že nikdy nepremýšľal o tom, aký post chce zastávať, ale skôr o tom, čo dokáže presadiť pre ľudí. To, čo mu prinášal politický život, vždy vnímal s pokorou. Tak ho vychovali v jeho rodine, ktorá pre neho znamená zázemie, kde vždy môže nabrať pokoj a silu. Istotu, že ho tam čakajú ľudia, ktorí mu vždy podajú pomocnú ruku. Lásku, ktorú nezištne dostáva, bez ohľadu na jeho pochybenia. Prezradil nám, že priateľstvo je hodnota, ktorá sa ťažko získava, ale ľahko sa môže stratiť. V súkromí je spoločenský, má rád zaujímavé stretnutia so zaujímavými ľuďmi. Má mimoriadne pozitívny vzťah k umeniu, rád si pozrie skvelý koncert, film alebo folklórne vystúpenie v regiónoch Slovenska. Príjemným relaxom sú pre neho prechádzky prírodou s jeho štvornohým priateľom, psíkom Garym. Keď má čas, nepohrdne dobrou knihou. So svojím povestným úsmevom nám rozpovedá, že v ostatnom čase našiel záľubu vo varení, rád pripraví dobré jedlo a ešte radšej sa oň podelí s rodinou či priateľmi. Hoci verejnosti neraz ukázal, že sa vie obracať s kosou, orať na traktore či dokonca lietať na vrtuľníku, jeho nesplneným snom zostáva byť pilotom dopravného lietadla. Na margo svojej kandidatúry nám povedal, že ľudia očakávajú od prezidentského kandidáta program pre ľudí. Program, ktorý pomôže rozvoju regiónov, program, ktorý sa ľudí zastane. Je presvedčený, že politika hejtu nenájde podporu u voličov. Peter Pellegrini.

Ako zareagovala vaša rodina na vaše rozhodnutie zapojiť sa do boja o prezidentské kreslo?

Veľmi si vážim, že moja rodina a moji blízki stoja za mnou a plne ma podporujú.

Aký by mal byť prezident Slovenskej republiky?

Prezident má byť prezidentom ľudí. Nemá byť ani opozičný, ani koaličný. Ak vláda koná v prospech ľudí, je jeho povinnosťou jej v tejto snahe napomáhať. Ak sa vláda spreneverí svojim sľubom a nekoná tak, je jeho povinnosťou ľudí sa zastať. Chcem, aby sa Prezidentský palác stal miestom, kde sa môžu stretávať ľudia bez ohľadu na svoje politické presvedčenie, ak prinášajú dobré riešenia pre svoju krajinu. Prezident musí byť aktívny a nie pasívny pozorovateľ udalostí, ako sme boli svedkami v nedávnej minulosti. Úlohou prezidenta je stmeľovať národ a nie ešte viac rozdeľovať, ako to ponúka jeden z opozičných kandidátov. Prezident musí prinášať pokoj, dôstojnosť a intenzívnu prácu pre ľudí na hrdom Slovensku. Dôstojnosť pre Slovensko, dôstojný život pre ľudí.

V roku 2018 sme zažili mimoriadne vybičovanú situáciu na Slovensku a vy ste nastúpili na post predsedu vlády SR. Počas dvoch rokov ste situáciu dokázali upokojiť. Ako dnes hodnotíte toto obdobie?

Slovensko v tom období bolo mimoriadne rozkývané a pod vplyvom udalostí bolo ohrozené aj jeho dobré meno v zahraničí. Hneď po nástupe som ako predseda vlády predstavil tri priority. Upokojiť domácu situáciu, napraviť pošramotené meno Slovenska v zahraničí a vyšetriť vraždu. Som veľmi rád, že sa mi tieto tri priority podarilo naplniť. Na medzinárodnej scéne som v pozícii premiéra oficiálne rokoval s ruským, americkým prezidentom, čínskym premiérom a stretnutia som absolvoval s predstaviteľmi EÚ. Rovnako som mal rokovania s nemeckým kancelárom a francúzskym prezidentom. Veľmi inšpiratívna návšteva bola u svätého otca vo Vatikáne. Slovensko tak opäť získalo rešpekt a dôveru. Na domácej politickej scéne vláda po mojom nástupe pokračovala v politike pre ľudí, priniesla celý rad opatrení a popri tom sa vyšetrila aj vražda novinára. Ako premiér som odovzdával krajinu stabilizovanú, s najnižším dlhom a s množstvom sociálnych opatrení. Som hrdý na to, kde žijem, som hrdý ako politik, že mám možnosť zastupovať tento skromný, šikovný, pracovitý národ a robiť všetko pre to, aby v pokoji a dôstojne rozvíjal svoju štátnosť. Aj keď pokojné časy striedajú tie vypätejšie, ako bolo pri mojom nástupe do úradu.

Pamätám si však aj ten moment, keď ste odchádzali z postu predsedu vlády SR, z toho odchodu bolo cítiť emóciu, ale najmä v tej chvíli mnohí povedali, že odchádza štátnik. Spomínam si na záverečnú vetu z vášho prejavu – nech Boh ochraňuje Slovensko. Dnes to znie tak, ako by ste vedeli, že SR čakajú mimoriadne chaotické a ťažké časy. Ako ste to vnímali vy, nielen ako politik, ale najmä ako človek?

Nástup pandémie prekvapil všetkých. Mali sme do činenia s niečím, kde neexistovala akákoľvek skúsenosť. Ako už odchádzajúci predseda vlády som videl tragické zábery z Bergama a niesol som si v sebe jedinú myšlienku: ako ochrániť ľudí na Slovensku. Spolu s ministrami sme prijímali zásadné rozhodnutia a snažil som sa, aby nám ľudia rozumeli a dôverovali. Bol som veľmi rád, že sa nám v prvej fáze pandémie podarilo situáciu zastabilizovať a ľudí ochrániť. Nástup novej koalície, chaos, zmätky a arogancia moci spôsobili, že ľuďom boli nielen obmedzované ľudské práva, ale politický amaterizmus Igora Matoviča, Eduarda Hegera, Richarda Sulíka ohrozoval ich životy. 20-tisíc nevynútených obetí je smutným svedectvom. Taký rozklad štátu, jeho inštitúcií Slovensko v svojich dejinách nezažilo. Každý, ktorý sa ozval, bol nepriateľom štátu, či to boli lekári, samosprávy alebo seniori. Slovensko sa čoraz viac zadlžovalo, ale ľudia chudobneli. Jednotlivé krízy, či už pandemická, energetická, vojnová sa striedali a vláda chaosu spokojne prežívala. Som veľmi rád, že ľudia na Slovensku majú túto dramatickú etapu bývalej koalície za sebou. Pred nami stojí množstvo úloh a robíme všetko pre to, aby sme ľuďom pomohli. V našej politike je človek na prvom mieste a je našou povinnosťou urobiť všetko pre jeho lepší, bezpečnejší a dôstojný život. Hlavne však, po toľkých hádkach a chaose, ľudia potrebujú predovšetkým pokoj.

Prišli voľby a „zmena“, po ktorej tak ľudia túžili. Nik v tej chvíli nečakal, čo Slovákov čaká najbližších tri a pol roka. Máte za sebou 100 dní vo vládnej koalícii, v akom stave vaši ministri našli jednotlivé ministerstvá?

Rozvrat štátu cítiť na každom ministerstve. Ak hovoríte o ministerstvách, stačí za všetky spomenúť ministerstvo zdravotníctva. Všetci si pamätajú tlačovky Hegera a Matoviča, ako sa plní Plán obnovy a výstavba nemocníc v Martine a Rázsochy je na spadnutie. Výsledok? V Martine sa prakticky neurobilo nič a Rázsochy už zrejme nebudú postavené z európskych peňazí. Tak vyzeral manažment amatérov v praxi. Dnes stojíme pred zásadnými úlohami, ako peniaze zachrániť a začať výstavbu nemocníc. A takto by som mohol pokračovať v uvádzaní príkladov vo všetkých rezortoch. Remišovej ministerstvo regionálneho rozvoja bolo všetkým, len nie ministerstvom pre regióny.

Ako hodnotíte prvých 100 dní vo vláde, čo sa koalícii podarilo?

Za taký krátky čas sa nám podarilo doručiť značnú časť programových prísľubov. Zásadnou prioritou Hlasu pred voľbami bolo zavedenie skutočného a spravodlivého dôchodku vo výške vyše 600 eur. Príslušný zákon je tri mesiace po voľbách schválený vládou a už je v parlamente. A keďže sme chceli, aby ťažko skúšaní slovenskí seniori dostali pomoc už pred uplynulými Vianocami, každému jednému poberateľovi dôchodku sme poslali mimoriadnu pomoc vo výške 300 eur. Konkrétnou prioritou Hlasu bolo aj chrániť ľudí pred vysokými cenami energií. Aj tento sľub sme dodržali. Ľudia dnes neplatia ani o cent viac za energie, pretože sme zastropovali ceny a niektoré budú dokonca nižšie. Plán rozvoja slovenských regiónov je behom na skutočne dlhú trať, ktorá sa meria nie jedným, ale niekoľkými volebnými obdobiami. Ale začali sme na ňom intenzívne pracovať. Jeho prvým výsledkom bude eurofondová revolúcia, ktorá umožní čerpať európske fondy v našich obciach, mestách a samosprávnych krajoch. Predstavili sme novelu zákona o verejnom obstarávaní. V zdravotníctve a v školstve sme vyrokovali navýšenie rozpočtov, čoho výsledkom bude lepšia kvalita.

 

Čo pre vás znamená Slovensko?

Moja vlasť plná šikovných a pracovitých ľudí, moje rodisko, moje zázemie. Kdekoľvek som mal príležitosť na medzinárodnej úrovni hovoriť o Slovensku, predstavil som ho ako krajinu priateľských, talentovaných ľudí, ktorí bez ohľadu na skromné podmienky dokázali v mnohých oblastiach držať krok so svetom. Som hrdý na naše Slovensko.

 

Akú úlohu vo vašom živote zohráva viera?

Je to nespochybniteľný etický a hodnotový kompas, ktorý nám ukazuje cestu, ako byť lepším. Je silnou súčasťou hodnotovej identity národa, ktorého som súčasťou.

 

Čo pre vás znamená slovenský národ, naši národní dejatelia?

Národ, ktorý napriek silnému útlaku dokázal svoju identitu rozvinúť do samostatnej štátnosti. Národní dejatelia sú inšpiráciou pre nás súčasníkov neopúšťať svoje hodnoty a vízie, aj keď podmienky na ich pôsobenie im neboli vždy naklonené. Štúrovci, Milan Rastislav Štefánik, Alexander Dubček ponúkajú jedinečné príbehy silného ľudského charakteru a nezlomnosti pracovať zo všetkých síl pre svoj národ. Až doslova na hranici vlastného sebaobetovania.

 

Aký vzťah máte k zdravému vlastenectvu?

Vlastenectvo je hrdosťou na vlastnú národnú identitu. Emócia, ktorou sa hrdo hlásim k slovenskému národu. Slovensko na prvom mieste, tak si predstavujem zahraničnú politiku. Vlastenectvo sa neprejavuje krikom, ale prácou.

Slovenská spoločnosť nikdy nebola taká rozdelená, ako je dnes, vy, keď ste ohlasovali svoju kandidatúru, tak ste uviedli, že Slovensko už potrebuje pokoj. Akými krokmi to chcete dosiahnuť?

Ľudia sú unavení sústavnými konfliktmi alebo hádkami. Môžeme to dosiahnuť iba spoločne. Základom je zastaviť rozoštvávanie ľudí. Nedokáže to len jeden človek, musí sa oprieť o širokú podporu, aby mohol presadiť dialóg namiesto rozbrojov a nevraživosti. Pozrite sa na moju prácu v parlamente. Zo všetkých síl bránim dôstojnosť tejto inštitúcie, a v tom zmysle aj vystupujem, ale máte tam skupinu politikov, ktorí jednoducho idú cez všetky morálne čiary. Ak stratia dôstojnosť inštitúcie v štáte a zmenia sa na gladiátorské arény, je to zlá vizitka celého štátu. Ja budem presadzovať politiku pokoja a dôstojnosti, ale môžem ju presadiť iba vtedy, ak nájdem podporu u ľudí, ktorí vytlačia neslušných politikov na okraj.

Prezident by mal spájať nielen občanov, ale aj hľadať konsenzus medzi koalíciou i opozíciou, mal by byť prezidentom zmieru. Veríte, že v prípade zvolenia sa vám to podarí?

Jasne som povedal, že Prezidentský palác musí vytvárať priestor na dialóg. Je mojou ambíciou, aby sa tam stretli aj ľudia, ktorí môžu mať rôzne politické presvedčenie, ale záujem pomôcť konkrétnym projektom ľuďom. Prezident nemá generovať konflikt za každú cenu, ale naopak, hľadať možnosti na dohodu. Slovensko potrebuje pokoj a nie konflikt. Nie vojnu inštitúcií, ale spoluprácu. Prezident zmieru pre mňa inými slovami znamená prezident ľudí. Ich záujem musí hájiť každú minútu v úrade.

Ako hodnotíte funkčné obdobie prezidentky Zuzany Čaputovej, bola prezidentkou celého národa?

K pani prezidentke som sa viackrát vyjadril. Keď mala možnosť prehovoriť, tak mlčala a keď bolo treba mlčať, hovorila.

V novodobej histórii sa stalo, že len jeden prezident SR, a to Ivan Gašparovič dokázal obhájiť svoj mandát. Myslíte si, že to bolo preto, že dokázal komunikovať a spolupracovať so všetkými politickými silami?

Pán prezident nevyhľadával účelovo konflikt. Bol prezidentom, ktorý mal silné zázemie v ľuďoch v regiónoch. Dôsledne napĺňal svoj program myslím národne, cítim sociálne a ľudia cítili, že je jeden z nich.

Na Slovensku je módou rozdeľovať politikov na dobrých a zlých, čo vedie k deštrukcii a rozvracaniu štátu. Máte recept, ako tento problém vyriešiť?

Považujem za absurdné, ak niekto rozdeľuje politikov na demokratických a nedemokratických. Ľudia dávajú svoj hlas politikom a je ich výsostné právo vo voľbách rozhodnúť, kto má ich dôveru.

Ako vnímate vyjadrenia niektorých politikov, ktorí označujú voličov Smeru, SNS i Hlasu za spodinu či žumpu?

Je to čistá arogancia, neslušnosť voči ľuďom. Je to neprípustné a viackrát som verejne vyzval, aby toto urážanie ľudí iného politického názoru prestalo. Prehlbuje to rozdeľovanie spoločnosti. Slovensko je vlasťou nás všetkých a nikto nemá právo, najmä v médiách, takto pranierovať ľudí.

Zdroj: TASR/Jakub Kotian.

Slovenská republika sa vstupom do EÚ a NATO vzdala určitej časti suverenity, znamená to však, že za každých okolností musíme vyhovieť ich požiadavkám?

Každý politik musí v týchto organizáciách presadzovať národnoštátny záujem Slovenskej republiky. Jasne hovorím: Slovensko musí byť na prvom mieste.

Počas svojej politickej kariéry ste sa stretli s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, ruským prezidentom Vladimirom Putinom, s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom, ale aj s pápežom Františkom. Aké spomienky sa vám vynárajú pri týchto menách a stretnutiach, kto vo vás zanechal najväčšiu stopu?

Každý jeden z týchto štátnikov má svoju charizmu a vystupovanie. Najviac vo mne rezonovalo stretnutie so Svätým otcom Františkom, ktorý mi povedal pamätnú vetu. Národ je ako strom, kde korene sú najstaršia generácia, koruna stredná a listy tá najmladšia, ale spolu vytvárajú jeden celok. A v tom je aj odkaz pre nás všetkých, aby sme spolu držali, pretože každá jedna samostatná časť pre životaschopnosť nestačí.

Aká bude vaša zahraničná politika v prípade zvolenia?

Jednoznačne v zmysle Slovensko na prvom mieste. Sme súčasťou EÚ a NATO, avšak náš hlas musí byť počuť. Slepé pritakávanie, ako sme videli počas uplynulých troch rokov, nie je cestou. Rovnako treba presadzovať aj ekonomickú dimenziu zahraničnej politiky a budovať vzťahy s takou veľmocou, ako je aj Čína.

Prezidentský kandidát Ivan Korčok sa netají tým, že má ambíciu pracovať proti vláde, pretože vraj vládna koalícia nemôže mať všetko. Má prezident SR pracovať proti vláde?

Pán Ivan Korčok je opozičný kandidát, ktorý chce byť alternatívou voči súčasnej vláde. Svojou politickou ponukou a tvrdením, že koalícia nemôže mať všetko, ponúka Slovensku konflikt inštitúcií. Opakujem, prezident má byť prezidentom ľudí a vnášať do spoločnosti pokoj a spoluprácu. Tieto voľby budú o programe pokoja proti programu konfrontácie. Je zaujímavé, že keď bola prezidentkou pani Zuzana Čaputová, koalícia mala všetko a nikomu z terajšej opozície to neprekážalo. Ak by sa koalícia zmenila a pán Korčok by bol náhodou prezident, potom by sa zmenil na prezidenta Smeru, Hlasu a SNS? Nelogické.

Peter Pellegrini s rodičmi a sestrou Evou: „Moja rodina je pre mňa zázemím, kde vždy môžem nabrať pokoj a silu. Istotu, že ma tam čakajú ľudia, ktorí mi vždy podajú pomocnú ruku. Lásku, ktorú nezištne dostávam, bez ohľadu na moje pochybenia.“

Počas ostatných rokov sme si zvykli, že štát sa o občana nestaral a dokonca vládni predstavitelia ho častovali nevyberanými slovami, upierali mnohým ľudské práva, a preto prirodzene vlastný národ prestal dôverovať štátu. Dokáže prezident SR pozdvihnúť národ, aby dôveroval svojim predstaviteľom a bol hrdý na štát, kde sa narodil a žije?

Je doslova povinnosťou prezidenta svojimi aktivitami budovať národné povedomie, hrdosť na vlastnú históriu či štátnosť. Začína sa to od maličkostí, na akých spomienkových udalostiach sa zúčastňuje, ako sa správa pri Dni Ústavy SR či vzniku Slovenskej republiky. Prezident musí držať pomyselnú zástavu štátnosti a hrdosti na štát. Podpora národných inštitúcií, akou je Matica slovenská, je samozrejmosťou.

Ste politikom, ktorý prešiel Slovensko krížom-krážom, stretol sa s množstvom ľudí, s ktorými ste si podali ruku, viete, čo tých ľudí trápi, lebo dokážete počúvať. Neraz ste sa stretli s tým, že SR trápia regionálne rozdiely, máme problém s vyľudňovaním, ale najmä sa boríme s problémom odchodu mladých ľudí z republiky. Čo dokáže zastaviť tento trend?

Jednou z vlajkových lodí Hlasu je podpora regiónov, samospráv. Človek nemôže byť potrestaný za to, kde sa narodil, ale naopak, štát musí urobiť všetko pre to, aby sa rozvíjal život vo všetkých regiónoch. Minister Richard Raši pripravuje eurofondovú revolúciu, predstavil zákon o verejnom obstarávaní, aby sa zjednodušili procesy a v regiónoch sa začalo budovať a stavať. Prešiel som celé Slovensko, rokoval s predstaviteľmi miest a obcí a verím, že na konci týchto štyroch rokov uvidíme podstatné zmeny. Zo Slovenska musíme urobiť dobré miesto na život.

Hovorí sa, že dobrý politik i prezident musí mať svoju dlhodobú víziu. Akú víziu má Peter Pellegrini pre svoju vlasť?

Mojou víziou je silný a starostlivý štát, ktorého centrom pozornosti je človek od narodenia až po dôstojnú starobu, ale aj sociálne spravodlivá spoločnosť, ktorá dokáže pomôcť slabším, starším, chorým a odkázaným, ako aj ľuďom práce, rodinám s deťmi či neúplným rodinám. Budem rád, keď Slovensko bude miestom, na ktorom dokážu mladí ľudia nájsť uplatnenie, perspektívu i nádej. A ak odchádzajú do sveta, tak najmä preto, aby v ňom získali vedomosti a skúsenosti, ktorými neskôr poslúžia svojej vlasti. Preferujem politiku, v ktorej panuje základná politická kultúra, úcta a dôstojnosť. Politika, v ktorej nerozhoduje čím hlasnejší krik alebo čím väčšia urážka politického protivníka, ale schopnosť pracovať pre ľudí a plniť svoje sľuby. Pre pokojný život potrebujeme, aby sme sa opäť stali zjednoteným a súdržným národom, ktorý sa dokáže spojiť pre spoločný cieľ a ktorý v tejto jednote dokáže uspieť v porovnaní s najúspešnejšími krajinami sveta. Želám si sebavedomé a hrdé Slovensko, ktoré je pre mňa vždy na prvom mieste. Som presvedčený, že Prezidentský palác musí byť miestom, kde sa rodí dlhodobá vízia Slovenska na roky dopredu.

Čo odkážete svojim voličom?

V prvom rade ich pozývam voliť. Nezostaňte doma, pretože potom päť rokov nebudete môcť nič zmeniť. Nevoľte len na základe súčasného stavu, ale rozhodujte sa, akého prezidenta chcete mať počas celých päť rokov. Za seba môžem povedať, že ponúkam slušnosť v kampani. Ponúkam pokoj, dôstojnosť a prácu pre hrdé Slovensko. Ponúkam prácu pre ľudí, program prezidenta, ktorý vždy bude hľadať v ich mene riešenia a v zahraničí jednoznačne zastupovať národnoštátny záujem v zmysle hesla Slovensko na prvom mieste.Peter Pellegrini počas Pelletonu 2023. „Stretnutie s ľuďmi mi dodáva energiu a nádej, že do politiky sa ešte môže vrátiť pokoj, slušnosť a dôstojnosť.“