POČAS VOJNY V JUHOSLÁVII NEMASAKROVALI LEN BOSNIANSKYCH MOSLIMOV, ALE I SRBSKÝCH KRESŤANOV

Občianska vojna je tým najhorším a najkrutejším typom vojny. Takou bola i občianska vojna v Juhoslávii, ktorá sa skladala zo skupiny ozbrojených konfliktov v rokoch 1991 – 2001 na území juhoslovanských republík či autonómnych území. Jednou z hlavných príčin bol nárast nacionalizmu znásobený faktom veľkej etnickej a náboženskej rôznorodosti obyvateľstva Juhoslávie. Svoju rolu zohrali aj ekonomické príčiny. Vojna zasiahla prakticky každý štát Juhoslávie, najviac však Srbsko a Bosnu a Hercegovinu. Vyžiadala si 130-tisíc obetí. V sobotu 11. júla si svet pripomína 25. výročie od masakru v Srebrenici, kedy podľa oficiálnych údajov umrelo rukou Srbov až 8-tisíc bosnianskych civilistov. Dodnes sa však našli pozostatky menej než polovice z nich, objavujú sa preto teórie o umelo navýšenom počte obetí. Za tento čin odsúdil haagsky tribunál bývalého srbského generála Ratka Mladiča na doživotie a Radovana Karadžiča, bývalého prezidenta Republiky Srbskej, na 40 rokov väzenia. Mainstreamové médiá pri tejto príležitosti systematicky očierňujú Srbov, už však nespomenú, aké následky mala občianska vojna na nich, ako boli zmasakrovaní jednotkami NATO a že ich krv máme na rukách aj my, Slováci, vďaka vtedajšiemu premiérovi Mikulášovi Dzurindovi.

Zbombardované Sarajevo

ČÍTAJTE TIEŽ: STOP AGRESOROM Z NATO

Od „humanitárneho bombardovania“ Juhoslávie uplynulo 24. marca 21 rokov. Bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN spustili vojská NATO 78-dňovú leteckú operáciu, čím lídri spojeneckých vojsk porušili všetky medzinárodné právne normy. V priebehu 11 týždňov sústredeného útoku prišlo celkovo k 2 300 náletom na 995 objektov. V Srbsku prakticky neexistuje mesto, ktoré sa v akte agresie nestalo terčom bombardérov – 1 150 bojových lietadiel vystrelilo takmer 420-tisíc projektilov s celkovou váhou 22-tisíc ton. NATO zhodilo na územie JZR 37-tisíc kazetových bômb, ako aj zakázanú zbraň - muníciu s obsahom ochudobneného uránu. Počas trojmesačného bombardovania miest a dedín zahynulo podľa srbských zdrojov najmenej 2 500 civilistov, z toho 89 detí. Zranenia utrpelo vyše 12 500 ľudí. Počet obetí nezahŕňa tých, ktorí zomreli na leukémiu a ďalšie nádorové ochorenia v dôsledku chorôb vyvolaných použitím zbraní s obsahom ochudobneného uránu. Navyše, viac ako 200-tisíc etnických Srbov bolo nútených opustiť svoju vlasť Kosovo. Hoci Slovensko v roku 1999 nebolo členom NATO, spojeneckým vojskám umožnilo vraždiť bratov Slovanov a bez akejkoľvek ľútosti sa prizerať krviprelievaniu. Pre „spojenecké záväzky“ sa 24. marca 1999 naša „krajina“ zapojila do vojenskej operácie, keď na utajenom zasadnutí vláda Mikuláša Dzurindu otvorila vzdušný priestor na prelet bojových lietadiel NATO. Napriek protestu proti bombardovaniu vtedajšej Juhoslávie 30. marca 1999 pred veľvyslanectvom USA s transparentom „NATO vraždí, vláda mu slúži“ lietali naďalej ponad naše hlavy avióny s cieľom zabíjať bezbranných Srbov. 

ČÍTAJTE TIEŽ: NEPREMLČANÉ ZLOČINY

Zo svojej vlasti – Kosova, muselo počas vojny odísť 250-tisíc Srbov. Tamojšia „oslobodzovacia“ armáda tvorená etnickými Albáncami Srbov vraždila s rovnakou brutalitou, ako sa vraždí počas iných občianskych vojen – a to všetko s požehnením NATO, keďže v Kosove sa nachádza najväčšia vojenská základňa NATO v Európe. Kosovo vyhlásilo v roku 2008 jednostranne nezávislosť, ktorú však Srbsko odvtedy neuznáva podobne ako niektoré ďalšie krajiny vrátane Slovenska. Dlho bol prezident Hashim Thaci nedotknuteľný, časy sa však menia a dnes je Thaci obvinený z minimálne stovky vrážd. Visí nad ním tiež tieň podozrenia aj v súvislosti s pašovaním drog, zbraní a ľudí. Treba pamätať, že každá minca má dve strany a počas každej vojny umierajú najmä civilisti a to na oboch stranách konfliktu.

PRÁVE STE DOČÍTALI ODOMKNUTÝ ČLÁNOK:

 

Ak sa Vám článok páčil a máte naďalej záujem čítať pravdivé a nezávislé texty staňte sa naším predplatiteľom a získajte množstvo výhod:

 

https://www.extraplus.sk/extraplus/predplatne