POKRYTECTVO AKTIVISTOV

Smrť Jána Kuciaka a Martíny Kušnírovej zasiahla celé Slovensko. Na podobný akt barbarstva naše končiny neboli doteraz zvyknuté. Svojím profesionálnym prevedením sa poprava dvoch mladých ľudí hodí viac do prostredia amerických trilerov ako do stredoeurópskych reálií. Napriek tomu, že stále nevieme, čo sa vlastne stalo a prečo, jedno už môžeme povedať s istotou – celá táto nešťastná udalosť má politické dôsledky. Dostatočne vážne, aby padla vláda. Aby skončil Robert Fico, neohrozený trojnásobný premiér, ktorý viedol Smer do štyroch víťazných parlamentných volieb po sebe. Vášne, ktoré vyvolala dvojnásobná vražda vo Veľkej Mači, sa postupne vykryštalizovali do demonštrácií Za slušné Slovensko, ktoré sa konali po celej krajine a počtom účastníkov boli pravdepodobne najväčšie od roku 1989. Brutálna smrť novinára a jeho snúbenice otriasla celou slovenskou spoločnosťou a pod svojou váhou nadobro pochovala Ficovu tretiu vládu. Posledný rozpísaný článok Jána Kuciaka sa totiž venoval korupcii v blízkom okolí premiéra. To, že ide o celkom príhodné načasovanie pre odporcov Smeru, ponechajme bokom, nebudem tu urážať inteligenciu čitateľov vysvetľovaním, kto zo smrti investigatívneho novinára ťaží najviac alebo polemizovať o motívoch vraha. Skúsme sa radšej zamerať na samotné demonštrácie. Sú skutočne také nestranícke, ako ich organizátori hovoria?

Úmyselná dezinterpretácia

Často sa argumentuje, že ide o protesty nepolitického charakteru. Pritom je to smiešne – označiť takto demonštrácie proti vláde, ktorých predstavitelia majú voči Robertovi Ficovi jasné, politické požiadavky, zaváňa pokrytectvom a zámernou neúprimnosťou. Ich morálny charakter preto nemá zmysel hlbšie rozoberať. Tanec na hroboch je v posledných dňoch napokon často sa skloňujúca fráza, ktorej pravdivosť je všetkým jasná. Organizátori protestov majú skutočne veľmi ďaleko od neutrálnosti. Karolína Farská bola tvárou aj minuloročných Veľkých protikorupčných pochodov. Juraj Šeliga, s ktorým na pódiu moderovala piatkové akcie v Bratislave, prispieva pre denník SME; Katarína Nagy Pázmány zas pôsobí v projekte Komenského inštitút, ktorý organizuje nezisková organizácia Živica a kde sa angažuje tiež Juraj Smatana, vedľa Jána Benčíka najznámejšia slovenská postavička prebiehajúcej americko-ruskej (dez)informačnej vojny a zároveň bývalý poradca premiérky Ivety Radičovej. Pod maskou spontánnych „študentských protestov“ sa tak skrýva omnoho viac, ako mainstreamové médiá pripúšťajú. Aj pri veku zúčastnených ľudí ide len úmyselnú dezinterpretáciu skutočnosti – vôbec totiž nejde o všeobecnú vzburu mladých, takú typickú pre revolučné časy. Najsilnejšie zastúpenou vekovou kategóriou na protestoch boli totiž staršie ročníky, konkrétne tridsiatnici, čo je aspoň môj subjektívny pocit, keďže som sa na jednej takejto piatkovej akcii zúčastnil a videl to na vlastné oči. Veriť mi však nemusíte.

Koniec Smeru?

„Nesmieme zabudnúť na všetko, čo za posledné dni vyplávalo na povrch,“ nachádza sa v spoločnom vyhlásení organizátorov protestov. „Chyby pri vyšetrovaní vraždy Jána a Martiny, všetky korupčné kauzy, na ktoré aj Ján poukázal, prepojenia politikov na mafiu, korupcia, rozkrádanie eurofondov… Celé to zastrašovanie, pohŕdanie slušnými ľuďmi a ľahostajnosť voči aktívnym občanom, to všetko je dostatočným dôvodom na to, aby sme sa mohli opätovne rozhodnúť o tom, komu odovzdáme moc.“ Majú pravdu v tom, že otázka predčasných volieb je legitímna: nie je totiž nijaké tajomstvo, že Smer a jeho súdruhovia z SNS a Mosta-Híd si na čele našej krajiny byť nezaslúžia a sú pre Slovensko vážnym problémom, ale otázka znie, kto ich nahradí? Vieme totiž len to, kto by ich nahradiť mal podľa predstaviteľov demonštrácií. Bola by to megakoalícia dnešnej opozície (s výnimkou Kotlebu, ktorého sa boja ešte viac ako Fica) plus KDH, Progresívne Slovensko a možno aj Beblavého Spolu. Vravia nám, že horšie, ako je to teraz, už to byť ani nemôže. Že každá alternatíva je lepšia. Pri pohľade na vyššie spomínané strany ma však napĺňajú určité obavy – čo ak sa mýlia?

CUI BONO?

Slovenská verejnosť je tri týždne traumatizovaná vraždou investigatívneho novinára a jeho snúbenice. Stupňujúca sa situácia vyvrcholila do politickej krízy, pouličných demonštrácií až k rezignácii ministra vnútra SR, premiéra SR a nakoniec k rekonštrukcii celej vlády. Ako vnímate destabilizujúci stav na Slovensku a komu tento akt v konečnom dôsledku poslúžil?

Sergej Kozlík
ekonomický odborník

Verejné demonštrácie ako prejav slobodnej vôle občanov patria do systému parlamentnej demokracie. Jeho súčasťou je však aj to, že každá vláda, ktorá vzišla zo slobodných a demokratických volieb, podlieha len vôli parlamentu, a nie vôli ulice alebo prezidenta. Týka sa to aj prípadu, keď v období medzi voľbami príde k rekonštrukcii vlády. Prezident poveril zostavením novej vlády Petra Pellegriniho, ktorý sa preukázal dostatočnou poslaneckou podporou v parlamente. Preto prezident v zmysle ústavy mal povinnosť novú vládu navrhnutú Pellegrinim vymenovať, aby sa mohla uchádzať o dôveru parlamentu. Zodpovednosť za zloženie vlády, jej obhájenie v parlamente a jej funkčnosť má Pellegrini, nie Kiska. Kiska hrá dvojtvárnu a falošnú hru – volá po zmierení a slušnosti, pritom nalieva olej do ohňa a koná mimo ústavného rámca, čím prehlbuje krízu v spoločnosti.

Štefan Harabin
sudca Najvyššieho súdu SR

Vražda investigatívneho novinára a jeho snúbenice je nesporne veľkou tragédiou pre ich rodiny, ale na druhej strane je i fakt, že má čitateľné analógie s vraždou novinára Gongadzeho v smere potreby vyvolania majdanu na východ od našich hraníc. Andrej Kiska podporuje demonštrácie, ktoré nedosahujú z pohľadu rozsahu ani polovicu intenzity pochodov za rodinu, ktorých reprezentantov bruselský neotrockista v našom prezidentskom úrade ani len neprijal. Komu slúži vydierateľný daňový kriminálnik? Rozdiel ideologický, resp. programový medzi politickou zostavou v dnešnej vládnej koalícii a koalícii na čele s Radičovou v rokoch 2010 – 2012 nie je. Ich spoločným poslaním, žiaľ, bolo a aj je všetko iné, len nie záujmy Slovenska a slovenských občanov. Súčasný stav politickej scény u nás je však výsledkom demokratickej voľby ľudí, ktorú musíme rešpektovať.

Ján Podmanický
poslanec NR SR, starosta Starej Bystrice

Ako to dopadne, keď sa prestanú rešpektovať ústavné princípy a demokratické voľby, najlepšie vidieť na Ukrajine, ktorá je po majdane úplne destabilizovaná a nachádza sa v stave permanentného chaosu. Toto hrozilo aj Slovensku. Vražda dvoch nevinných ľudí sa využila ako zámienka na boj proti legitímnej vláde. Asi niekto dúfal, že príde vláda, ktorá rýchlo schváli napríklad Istanbulský dohovor alebo ústretovo otvorí hranice imigrantom.

Jaroslav Paška
podpredseda SNS, poslanec NR SR

Vražda dvoch nevinných mladých ľudí, plánujúcich si peknú budúcnosť a úprimne sa tešiacich na spoločnú, šťastnú cestu životom, celkom prirodzene otriasla našou verejnosťou. V súvislosti s charakterom Jankovej novinárskej práce sa v spoločnosti rýchlo začali šíriť špekulácie o možných motívoch tejto tragédie, ktoré aj dnes vyvolávajú silnú atmosféru podozrievania a nedôvery. Som presvedčený, že tieň tejto vraždy bude spoločnosť ťažiť až do jej vyšetrenia. Politická reprezentácia musí mať pochopenie pre vnímanie problémov, s ktorými verejnosť žije, na druhej strane musí byť zodpovedná a usilovať sa o spoločenský zmier aj politickú stabilitu. Nechcem špekulovať o tom, kto všetko by mohol mať záujem na destabilizácii Slovenska. Viem však, že na spoločenský rozvrat by sme najviac doplatili my, občania tejto krajiny.

Jozef Hrdlička
predseda KSS

Vražda novinára a jeho partnerky je tragédia, ktorú  súčasná bezhodnotová opozícia na čele s prezidentom Andrejom Kiskom politicky zneužila. Do tohto protivládneho ťaženia sa premyslene zapojili mnohé mimovládne organizácie aj médiá, ktorých vlastníci sú mimo hraníc SR. Spoločnosťou rezonujú obvinenia politických špičiek z korupcie, no zabúda sa na fakt, že tá sa zrodila spoločne s rozkradnutím verejného majetku v Novembri 1989 a nesú za ňu zodpovednosť všetky  ponovembrové vlády. Majdanizácia slovenskej spoločnosti je útokom na ústavnosť, ako aj štátnu suverenitu SR. Jej cieľom je inštalovať na Slovensku novú vládnu moc zapredanú západným kolonizátorom. Oligarchicko-kriminálny systém dobehol všetkých jeho protagonistov. Je čas na obrodu všetkých vlasteneckých a ľavicových síl.

Roman Stopka
predseda Práce slovenského národa (PSN)

Nejde o rekonštrukciu vlády, ale o jej pád zapríčinený zbabelosťou vodcov samotnej koalície BuDaFi. V spoločnosti existuje veľké napätie vyvolané pôsobením tejto koalície a jej neochotou ho riešiť. Opozícia nie je lepšia. Hanebne zneužila vraždu ľudí na politické ciele a poslúžila nepriateľom zvrchovanosti SR. Prezident republiky sa zachoval nekompetentne. Každá doba má síce svoju neurózu, ale dobrý politik ju má liečiť, nie vyvolávať. Demonštrácie nie sú spontánne. Ich početnosť nedosahuje ani preferenčné hlasy dané hlavným aktérom v ostatných voľbách. Predčasné voľby sú nutné, lebo politici sa odtrhli od záujmu občana a so zvereným mandátom nakladajú s bezočivou svojvôľou. Očividne pohŕdajú voličmi. Dokázali to aj v banskobystrických župných voľbách, keď vytvorili krkolomné spojenectvo.