PREDVOLEBNÉ ŠACHY

Voľby sa blížia a hoci ich predseda Národnej rady Boris Kollár vyhlási až koncom mája, predvolebný boj už naplno zúri, so všetkými sprievodnými atrakciami. Prieskumné agentúry vyrukovali so svojimi prieskumami preferencií a hoci všetky deklarujú, že použitá metodika garantuje štandardný interval spoľahlivosti nameraných percent, rozdiely medzi jednotlivými agentúrami sú podozrivo veľké. A čo je zaujímavé, takmer vždy dávajú pekný priestor na konšpirovanie o tom, či náhodou nie sú „vylepšené“ v prospech režimných strán. Strany, ktoré len pred pár týždňami vznikli a nemajú štruktúry, program, ba ani poriadnu webovú stránku, majú v niektorých prieskumoch pozoruhodne veľa percent, a naopak, niektoré tradičné strany s vybudovanými štruktúrami a členskou základňou sa v nich často ani neobjavia. Na základe skúseností z uplynulých desaťročí sa však dá povedať, že až na vysvetliteľné výnimky sa výsledky prieskumov od reálnych výsledkov volieb nikdy neodlišujú až tak dramaticky, aby nemalo zmysel pracovať s nimi v hrubých kalkuláciách. A tu môžeme konštatovať, že celkovo to pre globalistov nevyzerá radostne: na čele sú celkom jasne dve sociálnodemokratické strany, kým rad viac či menej proamerických subjektov sa tlačí nebezpečne blízko päťpercentnej hranice potrebnej na vstup do Národnej rady.

Katastrofa menom Matovič

Voľby budú o päť mesiacov, obdobie vhodné na prestupy a spájanie sa kráti, už je najvyšší čas, aby sa strany skonsolidovali a aby krysy opustili potápajúce sa lode. Superslušný superdemokrat Šeliga, jeho „iba kamarátka“ Žitňanská a ďalší stroskotanci utiekli z vraku strany Za ľudí k Hegerovým Demokratom. Na druhej strane barikády zase pôjdu do volieb pod hlavičkou Slovenskej národnej strany aj kandidáti strany Život – NS (tzv. tarabovci), aby sa popri Republike pokúsil dostať do Národnej rady aj ďalší vlastenecký subjekt. Keby to vyšlo, mohlo by to vážne zmeniť volebnú matematiku. Zatiaľ to na volebný úspech nestačí, ale spomínajú sa aj ďalší kandidáti na spájanie na tejto kandidátke.

Lenže ono to s tým spájaním nie je také jednoduché. Všelikto uvažuje napríklad o spojení všetkých národných síl s hnutím Republika. Lídri jednotlivých strán však unisono tvrdia, že v tomto prípade 2 + 2 nebýva vždy 4. Voliči by z rôznych dôvodov niektoré spájania neprijali. Niekedy je to aj o tom, že sa spája nie „s kým“, ale „proti komu“. Republika je na dobrej ceste a spojenie s niektorými subjektmi by jej mohlo skôr uškodiť, než pomôcť.

A potom tu máme hru, ktorú hrá Igor Matovič. S ľahkým srdcom sľubuje rozdať sumu blížiacu sa možno aj k dvom miliardám, aby podplatil každého, kto sa zúčastní na voľbách. Matovič aj s jeho panoptikom cvičených pročkov je však po skúsenostiach z tohto volebného obdobia ako partner do koalície absolútne neprijateľný, môže byť v Národnej rade už len ako opozičná ozdoba, takže v podstate tam bude robiť prekážku vytvorenia globalistickej proamerickej koalície. A navyše týmto stranám ešte odčerpáva hlasy, takže by niektoré ani nemuseli dosiahnuť päťpercentnú hranicu.

Poistkou má byť prezidentka

Globalistické sily, tušiac možné povolebné problémy, aby mali aspoň niečo poistené, sa veľmi intenzívne sústreďujú na prezidentskú kampaň Zuzany Čaputovej, hoci prezidentské voľby budú až o rok. A zdá sa, že majú celkom slušnú šancu uspieť. Tejto bezduchej stvore vyrábajú taký imidž, že kandidátov, ktorí by ju mohli poraziť, nie je veľa. Skvelých, dôstojných, statočných, múdrych ľudí, ktorí by sa na tú funkciu vynikajúco hodili, je síce na Slovensku množstvo, ale v globálnej korporátnej médiokracii, v akej žijeme, nemajú šancu. Uspieť by mohol možno líder Hlasu-SD Peter Pellegrini, možno generálny prokurátor Maroš Žilinka, avšak ani jeden z nich sa kandidovať nechystá. Napriek tomu, že Čaputovej sa zatiaľ nečrtá na obzore žiadny vážny konkurent, jej podporovatelia sa už teraz aktivizujú. Na podporu jej kandidatúry už organizovali dokonca aj míting, hoci ho napokon zrušili pre dážď. Vo vopred pripravených príhovoroch vyzdvihovali jej úžasnú demokratickosť, zásadovosť a renomé v zahraničí. Pravdaže, druhá časť občanov to vidí inak, odsudzuje dvojaký meter a „nezaujatosť“ tejto „prezidentky všetkých občanov“, pamätá si jej „nezabudnuteľné prejavy plné originálnych myšlienok“, jej postoj k referendu, k otázke predčasných volieb, pamätá si, ako utekala do Prahy podporiť Petra Pavla...

Boj bez pravidiel

Ale vráťme sa k parlamentným voľbám. Hoci oficiálna predvolebná kampaň sa začne až po vyhlásení volieb, v skutočnosti predvolebný boj už dávno prebieha, a to na rôznych frontoch. Tichý boj mazákovcov a hrubalovcov proti väčšine sudcov prebieha v justícii, už veľa sa toho popísalo o drsnej vojne v polícii. Snaha o likvidáciu opozície, najmä Smeru-SSD s použitím kajúcnikov zrejme bude mať pred voľbami zaujímavé finále.

A samozrejme, režimné médiá robia, čo môžu. Stranu Smer démonizujú s tým, že ak by sa dostala k moci, priniesla by totalitu a extrémizmus. Ako keby predtým nebol Smer pri moci vyše dekády a krajina nefungovala podstatne lepšie a normálnejšie než teraz... Otvorená snaha blokovať Smer a pomôcť vytvoreniu koalície Hlas, SaS a PS sa prejavuje mnohorako, napríklad aj výberom hostí do diskusných relácií. Je neuveriteľné, ako mainstream naložil so škandalóznym nevpustením opozičného politika do politickej relácie vo verejnoprávnom médiu, ktoré sa udialo pred pár týždňami. Títo totalitní fanatici nie aby v hanbe zostali ticho a dúfali, že sa na tento nechutný cenzorský kúsok zabudne, ale dokonca to ešte vyťahujú v prekrútenej podobe, kde z obete je odrazu vinník. Goebbelsovčina ako z učebnice.

Ešte neuveriteľnejšie však je, ako globalistická mediálno-politická mafia tutlá škandál s „odídením“ redaktorky z televízie s celoštátnou pôsobnosťou za to, že pripravila rozhovor s Jeffreym Sachsom, jedným z popredných svetových ekonómov. Hoci vo svete je svetovo uznávanou kapacitou, u nás ho majú za „dezoláta“, lebo jeho názory nie sú totožné s hrubozrnnou propagandou valcujúcou slovenský mainstream. Rozhovor s ním televízia najprv skúšala ukrývať a do archívu ho zaradila až potom, keď zistila, že to by bol ešte väčší škandál.

Vraj demokrati...

Hegerov politický krúžok s názvom Demokrati sa navonok tvári ako naozajstná politická strana, hoci zbúchaný napochytre na kolene ako výsledok rozpadu blázinca OĽaNO nemá žiadne normálne stranícke štruktúry, zato má opajcnuté logo a dočasne povereného premiéra až po uši zamilovaného do svojho vlastného úlisného kazateľského drístania. Títo „demokrati“ sa zviditeľnili tlačovkou spred telerozhlasu, kde avizovali svoj návrh zákona, ktorým chcú dramaticky obmedziť možnosť demokraticky zvolených poslancov zasahovať do diania vo verejnoprávnej RTVS a všetku moc nad ňou ponechať v rukách liberalistickej progresívnej bratislavskej kaviarne. Hovoria aj o odpolitizovaní RTVS, myslia tým jej totálnu politizáciu v duchu vedeckého euroatlantizmu a natohujerizmu. A vraj na Slovensku treba nezávislé médiá. Slovo „nezávislé“ v ich slovníku znamená presne to isté čo v našom slovníku slovo „režimné“. A samozrejme, nemohli nechať bokom bedákanie nad šírením dezinformácií a hoaxov. Ich europoslanec, naozaj tvrdý káder globalistov Vladimír Bilčík (do europarlamentu sa dostal ako zástupca neexistujúcej strany Spolu) uviedol, že „ľudia na Slovensku dlhodobo patria medzi tých, ktorí majú tendenciu podliehať hoaxom, lžiam, dezinformáciám, asi najviac v Európe“. Dá sa toto chápať aj inak ako šovinistická urážka Slovákov, že patria medzi najhlúpejších v Európe, lebo naletia na akúkoľvek sprostosť a nevedia si urobiť na veci vlastný názor? Bilčík však pokračoval: „Mám tú česť byť tieňovým spravodajcom pre nový európsky zákon o mediálnej slobode, ktorý riešime tento rok v Európskom parlamente, a verím, že v najbližších mesiacoch sa priblížime aj k jeho schváleniu. Tento zákon je európskou odpoveďou na rastúce problémy s nezávislosťou a slobodou médií naprieč EÚ.“ Preklad do normálneho jazyka: tými rastúcimi problémami s nezávislosťou a slobodou médií sa myslí to, že ľudia v jednotlivých európskych krajinách už majú Washingtonu, Bruselu a mainstreamovej euroatlantickej gebuziny plné zuby a začínajú ju masovo odmietať. Totalitní vládcovia Európy preto chcú začať celoplošne, a teda aj na Slovensku používať metódy osvedčené v polovici 20. storočia – čiže tvrdú cenzúru a represie.

Proti záujmom občanov

Keď si všetky tieto a mnohé ďalšie čriepky pozliepame do jedného obrazu, môžeme vidieť, že toto je v podstate určitá forma (našťastie len) studenej občianskej vojny, v ktorej stojí malomestská protinárodná kaviareň proti obyvateľstvu. Žiaľ, nie proti všetkému obyvateľstvu – časť ľudí je zmanipulovaná, vykorenená, a tým vytvára ospravedlnenie pre politiku, ktorá je v svojej podstate a dôsledkoch proti záujmom občanov. Treba ešte dodať, že veľmi podobné to je aj v iných európskych krajinách. Stačí sa pozrieť do Francúzska, Nemecka, Česka či kamkoľvek inam.

Výsledok volieb je v tejto chvíli extrémne nepredvídateľný, príliš veľa strán je natlačených v pásme okolo piatich percent. Do parlamentu sa môže dostať päť strán, alebo aj desať a je jasné, že potom by aj pomery síl boli dramaticky odlišné. A to ešte neberieme do úvahy možnosť „kreativity“ bohyne Isis (po egyptsky Eset) pri zratúvaní hlasov, o ktorej sa medzi ľudom nevedno prečo hovorí. Výsledok budeme vedieť až o päť mesiacov a dovtedy budeme asi odkázaní na znášanie deliktov, katastrof a úletov odvolanej, a teda v podstate nelegitímnej vlády. Ide im o všetko, a preto už nemajú žiadne zábrany staviť všetko na jednu kartu. Držme si klobúčiky, bude to ešte divoká jazda.